V roku 2009 sa mu dostali do rúk prepisy údajného odpočúvania Slovenskej informačnej služby (SIS) z rokov 2005 a 2006, ktoré hovorili o korupcii a klientelizme obludných rozmerov na najvyšších poschodiach slovenskej politiky. Články o kauze mu redakcie odmietli uverejniť.
Keď vlani krátko pred Vianocami niekto zverejnil tajný spis Gorila na internete, zdalo sa, že tri roky Nicholsonovej investigatívnej práce vyšli nazmar. V lete mu však napriek počiatočnému súdnemu zákazu o Gorile vyšla kniha, z ktorej sa stal bestseller. Sériu autogramiád ukončil novinár nedávno v Košiciach.
Tvoje turné po Slovensku s knihou Gorila sa končí. Tu v Košiciach som videl, že si nemal žiadnych kritikov, ľudia mi väčšinou hovorili, že ti prišli prejaviť poctu. Nepočul si na autogramiádach vôbec žiadne výhrady?
- Pán v Spišskej Novej Vsi sa ohradil, prečo som Gorilu vytiahol pred voľbami. Vysvetľoval som, že ja som spis nedal na internet. Okrem takýchto nedorozumení boli len prejavy podpory. Bol som z toho prekvapený. Keď som skôr pracoval ako novinár na Slovensku, bol som zvyknutý na iné reakcie. Často som sa stretával s narážkami, prečo sa do našich vecí mieša a píše o nich Kanaďan.
Takže výčitky sú len od ľudí, ktorí celkom nepoznajú vývoj kauzy?
- Niektorých ľudí skôr mrzí to, že jediným výsledkom Gorily je demolácia pravicovej časti politického spektra a hovoria, že je to škoda. Snažím sa vysvetliť, že my sme toto nechceli. Hneď, keď padla vláda, Alexej (Alexej Fulmek, šéf vydavateľstva Petit Press, pozn. red.) povedal, že to nedá pred voľbami, lebo je to bomba. Keď sa to potom objavilo na internete, mal som na výber: spis obhájiť, alebo sa tváriť, že s tým nič nemám. Pôvodne sme plánovali vydať knihu v lete, a tak sa to aj nakoniec stalo. Nechceli sme, aby to malo dopad na voľby. Mysleli sme to tak, že každá strana by mala šancu na to, aby sa očistila a vymyslela reakciu. Pred predčasnými voľbami na to už nemali čas. Videli sme, aká bola SDKÚ úplne bezradná, najlepšie, čo dokázal Dzurinda povedať, bolo, že spis nečítal.
Ale keď sa Gorila zverejnila na internete, stal si sa známym. Rečnil si na námestiach, chodíš po besedách, robia s tebou rozhovory naše aj zahraničné médiá, tvoja kniha sa dobre predáva. Mohol by si byť vlastne vďačný tomu, kto spis dal na internet...
- (...smiech) Knihu som písal v duchu, že spis verejnosť nepozná. Ale v spätnom pohľade je pravda, že nebyť spisu na internete, mal by som veľmi ťažkú robotu presvedčiť ľudí, že nejaký spis existuje a že to nie je len môj výmysel. Zrejme by som tiež čelil oveľa silnejším tlakom od protistrany. Vedeli, že musia umlčať len mňa a celý problém vyriešia. Došlo však k tomu, že o tom, že Malchárek bol v nejakom byte, som nepísal len ja, ale rôzne noviny desať mesiacov. No stále si myslím, že to nebol správny krok, lebo veci neboli overené, spracované, redigované, hodilo sa to na internet len tak. A evidentne bol cieľ ublížiť tým politickým protivníkom.
Čítal som recenziu, podľa ktorej v knihe nedodržiavaš princíp ochrany novinárskych zdrojov. Že menuješ ľudí a nezaujíma ťa, aké to pre nich bude mať následky.
- To je blud. Hlavný môj zdroj bol Peter (príslušník SIS Peter Holúbek, autor spisu Gorila, pozn. red.). Prečítal celú knihu pred vydaním. Dostal som jeho explicitný súhlas. Policajt, ktorý viedol vyšetrovanie Gorily do mája 2011, s tým tiež súhlasil. Knihu som ukázal aj ďalšiemu policajtovi z protikorupčného úradu, ten ma nakoniec poprosil, aby som mu zmenil meno, ale nechal ho tam. Našli tam asi desať drobných chýb, čo sa týka SIS, ale uzavreli sme to tak, že je lepšie, keď nebudem úplne presný, aby ma neobžalovali za prezradenie štátneho tajomstva.
Stretol si sa od zverejnenia spisu Gorila na internete s niekým, kto sa v ňom spomína?
- Len s Ficom, týždeň pred marcovými voľbami. Chcel som sa ho opýtať zopár vecí, aj to, či bol v tom byte na Vazovovej. Povedal mi, pán Nicholson, na čo sú vám takéto informácie? Odpovedal som mu, že pravda má svoju vlastnú hodnotu, bez ohľadu, ako ju chcem využiť. Gorilu nepopieral, lebo by to pomohlo opozícii, ani nepotvrdzoval, lebo by to mohlo uškodiť jemu. Veľmi dobre vie, že to musí hrať presne takto.
Pravda má svoju hodnotu, ale niekedy je strašne krutá. Gorila kreslí bezútešný obraz politiky, v ktorej medzi politikmi nie sú žiadne rozdiely, lebo sú všetci skorumpovaní. Čo majú po Gorile robiť ľudia, ktorí stále veria, že demokracia so slobodnými voľbami je v podstate najlepší možný politický systém?
- (...ticho) To je veľmi dôležitý moment. V jednej recenzii na moju knihu sa autor pýta, čo ak to nie je také zlé, ako to ja prezentujem? Odpovedám, že je to také zlé. Korupcia je od obecnej, cez krajskú až po národnú úroveň. Neznamená to, že každý politik je korupčný, to nie. Ale nemáme dosť politikov, ktorí sú nekorupční a držia spolu. Tých dobrých jednoducho obídu. „Vybavovači“ si stále nájdu v politike svojich ľudí, cez ktorých môžu realizovať svoje záujmy. V tom je moja odpoveď, na otázku, čo majú robiť ľudia. Majú sa viac zaujímať o verejné veci a viac tlačiť na dobrých ľudí, ktorých je na Slovensku veľa, aby išli do politiky. Nemôžu dopustiť, aby sa z politiky stala aréna pre hajzlov.
Vieš o niekom takom, kto by mal vstúpiť do politiky?
- Keď som to hovoril, nemyslel na niekoho konkrétneho. Ale napríklad arcibiskup Bezák, zdá sa mi, že takýto človek je vhodný za prezidenta.
Ty si nerozmýšľal o kariére politika?
- Nie. Nemám rád, keď novinár ide do politiky, hlavne keď to myslel vážne ako novinár. Ľudia potom začínajú uvažovať, kedy už prestal písať ako novinár a stal sa už politikom. Okrem toho je novinárčina dôležitá. Nemôžeme ju nechať na ľudí, ktorí majú 22 rokov a robia za 350 eur mesačne.
Je pre teba Gorila mŕtva alebo budeš ďalej overovať fakty zo spisu, aby si potvrdil jeho pravdivosť?
- Nemám pochybnosti o pravdivosti Gorily. Napríklad, keď vyšla kniha, prišiel za mnou človek, ktorý sa tam spomína. Bol nešťastný, že som ho zverejnil, ale vysvetlil mi, ako to bolo s obchodnou operáciou, ktorá sa opisuje v spise. Nepoprel ju, len spresnil. Teda aj keď nehľadám ďalšie dôkazy, objavujú sa samé. Otázka, či je to pravda alebo nie, už nie je v hre. Za ten čas som nenašiel nikoho takého, ani za mnou nikto taký neprišiel, ktorý by povedal, že je to lož. Ani jeden.
Budeš ako novinár robiť na iných kauzách?
- Áno, chcel by som o nich písať na blogu, ale sú s tým komplikácie. Písal som o tajnej službe a z prokuratúry, ktorá má SIS na starosť a rieši trestné oznámenie podané na mňa pre prezradenie štátneho tajomstva, som sa dozvedel, že môžem byť rád, keď budem vo väzbe, lebo inak sa môže stať, že skončím zaliaty v betóne. Nechcem dramatizovať, ale uvedomil som si, že človek ako jednotlivec je strašne krehký. Problémom bude, keď ma niekto zažaluje. Ako súčasť redakcie má novinár nejaké zázemie, právnikov atď. Ja nemám za sebou nikoho.
Zostáva ti čas na nejaké záľuby, či sa venuješ iba práci?
- Snažím sa behať. Do apríla sa chcem dostať do formy, mám dvadsať kíl nadváhy... Aj do Košíc som so sebou zobral výbavu na behanie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
