„Stále som mala nejaký program, aktivity. Nudu som nepoznala. A zrazu ani neviem, ako to zbehlo, a mám 100 rokov,“ hovorí pani Jolana Lavrinová, ktorá sa 15. novembra dožila krásneho životného jubilea.
KOŠICE. V byte v starom meste nás privítala milá upravená babička, ktorej by sto rokov nehádal asi nikto. Babka Lolka, ako ju blízki nazývajú, sa narodila ešte pred prvou svetovou vojnou. Pochádza z desiatich detí, bola tretia najstaršia.
„Doma sme boli šťastní, aj keď sme nemali elektrinu ani plyn. Ale mali sme tých najlepších rodičov na svete.“
Sedem rokov chodila vlakom do školy do Podkarpatskej Rusi, po škole pracovala ako účtovníčka.
„Ale počas vojen bolo veľmi zle. Museli sme sa 13–krát sťahovať, prežila a videla som veľmi veľa zlého, skrývali sme sa. Pritom sme stratili všetko. Mali sme len to, čo sme mali na sebe.“
Štyri roky pred vypuknutím druhej svetovej vojny sa pani Lola vydala.
„Robila som u verejného notára, kde som prepisovala majetky. Pracovne som chodila aj na katastrálny úrad a tam sme sa spoznali. Chodili sme spolu tak pol roka a vzali sme sa. Žili sme spolu 47 rokov,“ spomína babička na manžela.
Teraz jej ale robia radosť syn s nevestou, dve vnučky a pravnúčik s pravnučkou, ktoré sa o ňu starajú. Každý deň je u nej osem hodín aj opatrovateľka.
Netreba zabúdať na seba
Pani Jolana má rada prechádzky, rada číta, pozerá televíziu, no potrpí si aj na vizáž. Aspoň raz za mesiac k nej príde kaderníčka, aby jej urobila účes.
„Keď k nej má niekto prísť, vždy musí byť tip-top. Účesom aj oblečením. Aj napriek tomu, že sa v mladosti starala o viacerých členov rodiny, nezabúdala ani na seba. Má sa rada, vie sa šetriť a dopriať si,“ prezrádza recept na krásu vo vyššom veku jej nevesta Ľudmila.
Pani Jolana odporúča pestovať si nejaké hoby a jesť zdravo. „Mám rada omáčky, prívarky a všetku zeleninu. Paradajky zjem aj na kilá. Sladké by som nemala jesť, ale tiež ho mám veľmi rada.“
K stým narodeninám dostala chutnú tortu a záplavu kvetov. „Mne už nič netreba. Chcela som mať teplé pohodlné papuče. Tie som aj dostala, takže už mám všetko.“
Ako sama hovorí, nevie, čomu vďačí za svoju dlhovekosť. „Asi má so mnou pán Boh nejaké úmysly. Ako je to možné, že žijem tak dlho? Všetci ostatní zomreli. Aj moje kamarátky, aj známi. Ale nemôžem sa sťažovať. Nežijem si zle.“
Dôkazom je aj jej spoločenskosť a zmysel pre humor. Pri lúčení mi dala dobre mienenú radu do života. „A choďte aj vy k tomu holičovi, nech vám urobí nejakú peknú frizúru.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
