Pochádza z 19. storočia a ako jedno z mála diel tohto typu má nápis a insígnie cechu čižmárov.
KOŠICE. Zástava je v poradí štvrtou zreštaurovanou z kolekcie troch desiatok vlajok, ktoré sa v múzeu nachádzajú. Reštaurátor Rudolf Lacko na nej pracoval šesť mesiacov.
„Bola to špecifická práca, pretože je to obojstranná maľba, nie klasický závesný obraz. Spevňovanie podložky bolo teda zložitejšie, vlepoval som netkané textílie,“ komentoval svoju prácu R. Lacko.
Zástava sa v minulosti používala pri pohrebných sprievodoch, v rámci ktorých sa niesla upevnená na štvormetrových žrdiach. Zdobená je výjavmi Skupiny Ukrižovania a Posledného súdu.
V čase jej vzniku sa našťastie používali farby podobné tým dnešným. „Keďže už bola priemyselná revolúcia, existovalo veľké spektrum syntetických pigmentov. Bola tu už použitá aj bohatá zásoba modrej, čo bola napríklad v stredoveku vzácnosť, lebo sa drvila len z polodrahokamov.“
Dezinfekcia, čistenie, tmelenie
Najviac ho preto potrápila vypadaná maľba. „Hlavné bolo zabezpečiť vlajke do ďalších rokov hmotnú stabilitu, čiže jednak ju dezinfikovať, očistiť od depozitného znečistenia, spevniť, upevniť farebné vrstvy a stmeliť.“
Tmel použil klasický, ale je v ňom viac zmäkčovadiel, ktoré mu dodávajú pružnosť. „Pretože vlajka nie je napnutá ako obraz a môže sa ohnúť, či zvlniť, a to by potom začala praskať. Na konci nasledovala retuš, ktorá to celé sceľuje a zjednocuje s okolím. Je čiarkovaná a použitá len lokálne, detaily som si nevymýšľal.“
Za ideálnych podmienok by mala zástava v takomto stave zotrvať niekoľko desaťročí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
