Ich prácu možno občas porovnať s povolaním detektíva. Často musia pátrať po totožnosti pacientov, hľadať ich rodiny, zisťovať, aké sú ich osudy a hľadať pre nich možnosti, ako dôstojnejšie žiť. Reč je o dvoch sociálnych pracovníkoch Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice.
KOŠICE. Sociálnych prípadov je na Slovensku ako maku, preto sa niet čomu čudovať, že referát sociálnej práce v univerzitnej nemocnici má opodstatnenie.
Bezdomovci, starší ľudia, matky, ktoré sa chcú dobrovoľne vzdať svojho dieťaťka, ale aj bábätká odložené v hniezde záchrany. To všetko tvorí klientelu dvoch sociálnych pracovníkov Zuzany a Petra.
Ako jeden z mnohých prípadov uvádzajú staršiu pani, o ktorú príbuzní počas pobytu v nemocnici nejavili záujem a po ukončení hospitalizácie ju k sebe domov nezobrali. Ona na nich pritom prepísala byt, zanechala im úspory.
Starenka ich správanie obhajovala tým, že majú vlastné rodiny, vlastné životy a veľa práce. Napokon bola ženuška umiestnená v domove dôchodcov.
Zaujímavý je aj príbeh bezdomovca, ktorého do nemocnice priviezli s jeho osobnými vecami. V igelitovej taške mal odloženú značnú sumu peňazí. Napriek tomu sa opäť vrátil na ulicu.
Matky sú rozhodnuté
Citlivou témou sú pre sociálnych pracovníkov bábätká, ktoré mamy nechcú. Končia v hniezde záchrany alebo sa ich matky zrieknu ešte pred pôrodom. Vtedy sú určené na adopciu. Mamička má lehotu 6 týždňov, dokedy môže o potomka späť požiadať.
Zuzana má skúsenosti, že ženy, ktoré sa musia zrieknuť bábätka, o tom premýšľajú počas celého tehotenstva. Do nemocnice prichádzajú už rozhodnuté. Len malé percento z nich potom svoje rozhodnutie opätovne prehodnotilo.
Mamičky si môžu zvoliť aj inú možnosť – takzvané utajené pôrody. „V tom prípade pacientka požiada nemocničný personál ešte pred prijatím do nemocnice o utajenie osobných údajov. Vtedy s ňou neprichádzame do kontaktu ani my sociálni pracovníci. Riešime následne len umiestnenie dieťaťa.“
Matky sa detí zriekajú, pretože nemajú podmienky, aby sa mohli o drobca postarať. Sociálni pracovníci evidujú aj prípad, že rodička dieťa nechcela, pretože pochádzalo z mimomanželského vzťahu.
Existujú tiež svetlé výnimky. Ako mamička, ktorá sa bábätka chcela zrieknuť. Po tom, ako sociálny referát odovzdal potrebnú dokumentáciu na košický úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, si to mladá žena rozmyslela a po dvoch dňoch žiadosť stiahla.
Z nemocnice opäť na ulicu, potom do nemocnice...
Veľkou skupinou, ktorá zamestnáva Zuzanu a Petra, sú ľudia bez domova. Trpia najmä v zime omrzlinami či podchladením. Často sa stáva, že viacero bezdomovcov sa vracia do nemocnice opakovane.
„Napriek tomu, že v Košiciach funguje niekoľko charitných domov, veľká skupina ľudí bez domova tam odmieta chodiť. Nevyhovuje im napríklad zákaz požívania alkoholu. Keď im je lepšie, vrátia sa z nemocnice na ulicu, potom ich opäť privezie sanitka. Sú to asi najčastejšie sa vracajúci pacienti. Viacerých poznáme po mene, oni poznajú nás. Dokonca sa mi stalo, že ma niektorí z nich na ulici spoznali a pozdravili ma,“ hovorí Peter.
Úlohou sociálnych pracovníkov je ponúknuť im možnosti, kde by sa mohli uchýliť, prípadne im nocľah v útulku vytelefonovať. Ďalšou možnosťou je kontaktovať ich rodinu a pokúsiť sa o to, aby sa o príbuzného postarali.
Príčinou je často alkohol
Pridlhý pobyt v zime na ulici si vyberá krutú daň. Bezdomovci sa do nemocnice vracajú v stále horšom stave. Raz je nutné amputovať im omrznuté prsty, neskôr chodidlo či predkolenie.
Podľa sociálnych pracovníkov väčšinu bezdomovcov tvoria muži v rôznom veku. Peter si spomína na prípad dvadsaťročného mladíka, z ktorého sa stal bezdomovec napriek tomu, že mal rodinu.
„Jeho mama ho viac ráz prijala doma, ale nedodržiaval podmienky, ktoré stanovila. Preto musel z domu zase odísť. Nechcel prijať pomoc, prespávať v útulku, pretože sa hanbil. Radšej bol na ulici, akoby mal žiť s ostatnými bezdomovcami.“
Muži sa podľa Zuzany dostávajú na ulicu kvôli alkoholu. Postupne sa od nich odvráti žena, deti, nechcú mať s ním nič spoločné, pretože keď pili, tak ich aj bili.
Štyri dni nechcela o sebe nič prezradiť
Práca sociálnych pracovníkov sa sťaží, ak o dotyčnom človeku nič nevedia, pretože odmieta komunikovať. Petrovi sa napríklad stalo, že o sebe nič nechcela prezradiť sedemdesiatročná starenka.
„Trvalo štyri dni, kým povedala meno. Potom sme v spolupráci s políciou zistili, o koho ide. Neviem, prečo o sebe nechcela nič povedať. Nepochádzala z Košíc, ale doviezli ju z Lunika IX, kde nemala nahlásený trvalý pobyt.“
Pomocnú ruku podáva sociálny referát nemocnice starším ľuďom. Zvyčajne vtedy, ak sú už nevládni a potrebujú starostlivosť príbuzných alebo odborníkov v domove dôchodcov.
Čakacie lehoty na umiestnenie do domovov dôchodcov sú rôzne, niekedy má ich zoznam aj stovku čakateľov. Preto sa stále nepodarí umiestniť dôchodcu do zariadenia pre seniorov okamžite.
Vtedy sa sociálni pracovníci snažia preložiť pacienta do iného zdravotníckeho zariadenia napríklad na doliečenie, kde môžu stráviť ešte ďalších 21 dní.
Prácu si berú domov
Práca sociálnych pracovníkov v niektorých prípadoch pripomína povolanie detektívov, potvrdzuje Zuzana.
„Niekedy vieme meno a rodné číslo pacienta, ale nemáme žiadne informácie o jeho príbuzných. Preto o nich musíme zistiť čo najviac. Najčastejšie využívame telefónny zoznam, ale nie vždy pomôže. Spolupracujeme s políciou a tiež s mestskými časťami. Každá informácia je pre nás dôležitá, aj keď sa niekomu zdá nepodstatná.“
Každodenne prežívať osudy iných ľudí znamená niesť si ich problémy na vlastných pleciach. Sociálni pracovníci sa preto musia vedieť odosobniť.
Peter aj Zuzana svorne tvrdia, že im to vždy nejde.
„Snažím sa brať to profesionálne, ale keď som s touto prácou začínal, to nebolo jednoduché. Najmä ak išlo o dieťa. Nevedel som to pochopiť. Často som si bral prípady v hlave domov a rozmýšľal nad nimi. To asi bola chyba, lebo to treba brať s nadhľadom,“ zamýšľa sa Peter.
Zuzana priznáva, že sa jej niekedy tiež ťažko oddeľuje práca od súkromia.
„Je to individuálne pri každom prípade. Doma niekedy premýšľam, či som problém danej osoby riešila správne, či som pre zlepšenie sociálnej situácie klienta vyčerpala všetky dostupné možnosti.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
