Nezamestnaný muž so stredným vzdelaním, bez rodiny, vo veku od 20-39 rokov. To sú charakteristické črty osôb, ktoré sa vlani najčastejšie snažili siahnuť si na život.

KOŠICE. „Mám vás rád,“ písal SMS blízkym mladý muž z východu, ktorý sa rozhodol skoncovať so svojím životom. Väčšina ľudí však volí tradičnejšie listy. Lúčia sa v nich, popisujú dôvody, prečo chceli odísť z tohto sveta.

Minulý rok nesie v košickej župe smutnú štatistiku za dva predchádzajúce. O samovraždu sa v porovnaní s dvomi predchádzajúcim rokmi vlani pokúsilo najviac ľudí.

Kým v roku 2009 si chcelo siahnuť na život 138 osôb, o rok neskôr to bolo o šesť viac a vlani 176 ľudí. O samovraždu sa pokúsili najmä muži vo veku 20-39 rokov. Údaje sú z Národného centra zdravotníckych informácií.

Počet takzvaných dokonaných samovrážd, ktoré sa končia smrťou, je v porovnaní s pokusmi nižší. Pred tromi rokmi samovražedný zámer vyšiel 66 ľuďom, v roku 2010 ich bolo 61 a vlani 52. Svoj život ukončili vlastnou rukou väčšinou muži vo veku nad 59 rokov.

Kritický rok 2003

Niekoľkoročnému výskumu suicidality sa venuje psychiatrička Aneta Bednářová z II. psychiatrickej kliniky Univerzitnej nemocnice L. Pasteura. Zároveň je odbornou asistentkou na Lekárskej fakulte Univerzity P. J. Šafárika.

Čísla za Košický kraj síce ukazujú, že počet samovrážd v posledných troch rokoch stúpol, podľa lekárky však nemožno s istotou potvrdiť dlhodobo stúpajúci trend.

„Ak si pozrieme štatistiky za posledné roky v Košiciach, najkritickejším bol rok 2003, kedy bolo asi najviac samovražedných pokusov. Tieto štatistiky zvyčajne oscilujú, zvýšený výskyt sa vracia v periódach.“

Správa o samovraždách a samovražedných pokusoch za rok 2011, ktorú vydáva národné centrum, tiež potvrdzuje, že štatistiky nestúpajú každým rokom, ale majú kolísavý trend.

Jednoznačnejší je podľa odborníčky z roka na rok vyšší výskyt psychických ochorení. Bednářová to pripisuje väčšiemu náporu stresu na ľudskú osobnosť, lepšej diagnostike i väčšej osvete.

Ľudia vyhľadávajú pomoc psychológa či psychiatra častejšie ako v minulosti. Okolie pacienta niekedy ani netuší, že je jedinec v psychiatrickej starostlivosti.

Psychika a kríza

Samovraždou chce človek buď skoncovať so životom alebo upútať pozornosť. Ak ide o signály, málokedy sa stáva, že človek sa zabije vlastnou rukou. „Tieto pokusy majú demonštratívny charakter, majú upozorniť okolie na jeho problémy.“ U týchto pacientov sa pokusy opakujú.

Ľudia si najčastejšie siahajú na život kvôli depresívnym poruchám a psychickým problémom. Významne na človeka vplýva prehlbujúca sa ekonomická kríza.

„Choroba si nevyberá a aj inteligentní ľudia v dôsledku stresu, záťaže a finančnej neistoty, stratou zamestnania a neschopnosťou splácať úvery trpia psychickými problémami.“

Prevládajú u mužov v strednom veku. Väčšinou ide o skratové konanie, kedy dotyčný nevidí inú možnosť, ako ukončiť svoj život.

Kombinácia liekov a alkoholu

S myšlienkou skoncovať so životom sa pohrávajú aj ľudia okolo šesťdesiatky. Príčin je viacero - odchádzajú do dôchodku, zomrie im životný partner, majú ekonomické problémy, trpia na nevyliečiteľné, napr. onkologické ochorenia.

K samovraždám inklinujú aj ťažkí alkoholici. Neschopnosť riešiť svoju závislosť najmä muži riešia obesením alebo kombinovaním alkoholu s farmaceutikami.

„Zvyčajne býva požitie alkoholu a liekov náhodné, ale evidujeme aj prípady zámernej kombinácie.“

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári