Aj tak to bude podľa doterajšieho vývoja tretí najúspešnejší rok počas 30-ročnej existencie.
KOŠICE. Do konca novembra prešlo bránami zoo 167 500 návštevníkov. Pokles spôsobilo počasie, ktoré neprialo najmä počas sviatkov a veľa ich nepripadlo na pracovné dni.
„Zaznamenali sme odliv turistov z Poľska a Maďarska, ale zvýšila sa nám priemerná denná návštevnosť v dovolenkovom období cez pracovné dni, ale víkendové boli nižšie. Nárast nastal u mimokošických záujemcov. Privítali sme menej školákov, ale enormne stúpol počet školských výletov z rómskych a zmiešaných škôl. Iba v júni to bolo vyše 4-tisíc žiakov,“ uviedol riaditeľ Erich Kočner.
Zoo sa za posledné dva roky sústredila na rozširovanie kolekcie chovaných zvierat nie do počtu, ale druhovosti. Najviac sa to prejavilo u vtákov. Pribudlo 31 nových druhov.
Aj akváriá zaplnilo veľmi veľa atraktívnych morských i sladkovodných rýb.
„Zapojenie sa do medzinárodných štruktúr a podieľanie sa na niekoľkých medzinárodných projektoch na záchranu ohrozených druhov zvierat v rámci európskeho chovného programu začína prinášať ovocie. Darí sa nám nové druhy zvierat nielen doviezť, ale ich aj udržať pri živote, čo je veľmi dôležité. Niektoré sú také vzácne, že by sme si ich nemohli nikdy dovoliť. Teraz sme doviezli takina indického, žeriavy panenské, žeriava čiernobieleho či orliaka bielokrídleho,“ vysvetlil zmysel členstva v zoskupení významných záhrad EARAZA riaditeľ.
Klenotom sú tučniaky
Najvzácnejšie klenoty, ktoré v tomto roku patria medzi najväčšie chovateľské úspechy, sú nepochybne v kŕdli tučniakov, kde sa podaril stopercentný odchov štyroch mláďat.
Po siedmich rokoch prekvapili malpy hnedé s jednou opičkou.
Do reprodukčného správania sa podarilo dostať aj skupinu makakov magotov, aj keď bez mláďat, ale aj to je významný posun. Potešením je aj tamarín pinčí.
Ako dobrý krok sa ukázalo zostavovanie nových chovných skupín, ktoré prekvapili chovateľov.
Boli to zebry Chapmannove, po niekoľkých rokoch vodárka jeleňovitá, samičky sa dočkali u zubra európskeho, ktorá je pohrobkom po vlani uhynutom chovnom zubrovi.
Slovenským unikátom je zahniezdenie myšiarky štvorfarebnej, aj keď sa rodičia nezhostili svojej úlohy dobre. Mláďatá nekŕmili a tie uhynuli.
Ťavy do zahraničia
Za posledné tri roky sa košická zoo stala jedným z najúspešnejších chovateľov dvojhrbých tiav v strednej Európe, o ktoré je mimoriadny záujem v zahraničí.
Darilo sa aj uhorskému dobytku so štyrmi teliatkami, dokonca aj u samice, ktorú plánovali vyradiť.
Prvýkrát mali mladé bernikle veľké.
Vrcholom chovateľstva je nepochybne vypustenie už druhého koňa Przewalského do voľnej prírody. Po kobyle Cassovia odišla do púšte Gobi aj Anežka a na túto chvíľu čaká v Prahe aj košický žrebec.
Do budúcnosti sa plánuje s dovozom gibonov, možno sa podarí získať atraktívne lemury kata. Zatiaľ je to iba v rovine vybavovania.
Slony, nosorožce či ľadové medvede k nám tak skoro nedorazia. Bráni tomu nielen problém s pozemkami, ale aj ekonomická situácia.
Investície sa sústredia do okrajových lesných častí areálu, aby vytvorili podmienky pre kopytníky, ktoré sú na pokraji vyhynutia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
