KOŠICE. Odkedy v r. 135 Rimania potlačili povstanie Židov a rozohnali ich, nažívajú si rozptýlení po celom svete a tento ich vynútený lifestyle sa volá diaspóra.
Z 13 miliónov je ich najviac v USA (6 miliónov), na druhom peknom mieste je ich krajina Izrael (3 a pol mil.) a približne toľko sa ich nájde aj v Európe.
Napriek roztrúsenosti ani po 2 tisícročiach neprišli o svoje tradície a kolorit. Ako najhúževnatejší národ neasimilovali a ako náboženstvo (judaizmus) nekonvertovali.
Dokonca prežili jedno z najväčších vyhladzovaní rás – holokaust. Preto i pre ich humor, hudbu, šikovnosť a kadečo iné ich môžeme obdivovať aj v Košiciach.
Smeli sa usadiť v meste
Od r. 1840 dostali Židia povolenie usadiť sa už aj v meste. Práve sa prichádzalo na to, že hradby už sú nanič, preto ich búrali.
Mesto takto mohlo expandovať a Židia stavať si domy na Zvonárskej ulici, ktorá je zakrivená, lebo vlastne skopírovala hradbový múr.
Odvtedy niektorí volajú časť medzi Zvonárskou a Krmanovou ulicou aj getom. Medzi prvými sa tam prisťahoval, aby už nemusel dochádzať z neďalekých Rozhanoviec, Herman Horovitz (1811-1879), podnikateľ s vínom.
Svoj sklad mal aj vo Varšave a víno vyvážal do Anglicka, Ruska aj Indie. Jeho obchod bol aj na Ludmanskej a potom Alžbetinej ulici.
Keď prišiel do Košíc, počet židovských obyvateľov začal rapídne stúpať, veď on sám mal 13 detí a ešte aj jednu manželku.
Prvá modlitebňa
V rodiacom sa gete si židia najprv údajne prebudovali bývalú sýpku na Zvonárskej ulici na prvú modlitebňu (1840).
Potom postavili najstaršiu košickú synagógu na dnešnej Moyzesovej ulici tak, že jej stred bol na ľavom prednom rohu terajšieho Domu umenia (1867). Tá však už je zbúraná. Neskôr (1881) na Zvonárskej postavili už súčasnú synagógu, ale menšiu.
Okolo synagógy na Zvonárskej vznikol na prelome storočí dvor a na ňom všetko, čo židom k židovstvu treba.
Byt šocheta s predajňou, ktorý rituálne pripravoval kóšer mäso (je na Zvonárskej naľavo od synagógy).
Modlitebňa za bytom šocheta, byt pre rabína (je za synagógou, vchádza sa k nemu z Krmanovej a potom stúpa hore schodmi), mikve – židovský rituálny kúpeľ.
Vo dvore je ešte kancelária židovskej náboženskej obce, klub seniorov a pod bytom rabína aj nové mikve, ktoré sa používa.
Rôzne prúdy
Na Krmanovej ulici za plotom pri parkovisku je aj doklad o tom, koľko rôznych prúdov židovstvo predstavuje.
Aškenázi sú tí, ktorí sa usadili najmä v Nemecku a Poľsku. Chasidi sú zasa tí, ktorých vyhnali zo Španielska a Portugalska.
Tí druhí už v r. 1918 boli zvláštnou náboženskou obcou a od r. 1920 si postavili aj synagógu medzi Krmanovou a Rooseveltovou ulicou.
Na rozdiel od ostatných košických židov nehovorili po nemecky alebo maďarsky, ale jidiš. Chodievali v kaftane a v plstenom klobúku, mali veľmi radi hudbu a tanec.
V roku 1927 pribudli dve synagógy
Rok 1927 bol dobrý, židia si vystavali až dve nové synagógy, terajší Dom umenia a synagógu na Puškinovej.
Obidve so školami talmud tóra. Pod školou na Puškinovej sa piekol raz ročne pred židovskou Veľkou nocou nekvasený chlieb zvaný maces (keď židia odchádzali do Egypta, nebolo času vziať si niečo ani vykvasiť pečivo).
Naľavo od schodiska je malý byt, v ktorom býval šámes, správca tejto synagógy. V jej vnútri v strede je vyvýšené miesto na čítanie tóry (almemor), nad zábradlím na chóre pre ženy sú mreže a synagóga nemá organ.
Pre tieto tri veci si môžeme byť istí jej ortodoxnosťou. V tejto budove bolo aj pozoruhodné podlahové kúrenie, ktorého vývody pod oknami, v múroch i v zemi stále vidno.
V októbri 2007 bola rekonštrukcia synagógy ukončená a tí, čo sa o ňu zaslúžili, by si zaslúžili prinajmenšom cenu mesta.
Autor: kol
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
