KOŠICE. Sto, 80 či 40 odberov krvi. Ľudia, ktorí vnímajú desiatky hodín v darcovskom kresle ako samozrejmosť, boli tento týždeň ocenení. Do dvadsať skalných darcov si prebralo jednu z plakiet profesora Janského. Najvyššie ocenenie profesora Kňazovického dostali štyria muži, z toho traja sú zamestnanci U. S. Steelu. Všetci sa zhodujú, že nechať si pustiť žilou pre druhých, je užitočne strávený čas.
Od devätnástich rokov má darcovskú knihu Košičan Ján Krnáč, ktorý pracuje v košických oceliarňach. Jeho začiatky dobrovoľnej činnosti sa viažu na vojenčinu v Čechách.
„Potom to už išlo jedno s druhým. Boli sme dobrá partia, mali sme fajn obvodného lekára, ktorý nás podchytil. Po vojne som žil na strednom Slovensku a potom som sa presťahoval do Košíc. Prešli roky a roky a ja som chodil na transfúzku pravidelne.“
Darcovstvo sa nalepilo aj na Jánovu dcéru, syna zatiaľ neprehovoril. Ak to ide, stiahne so sebou mnohonásobný darca spolupracovníka. O tom, že by s darcovstvom prestal, zatiaľ nechce ani počuť. Kým je zdravý, vždy ochotne malú časť zo seba venuje niekomu, kto to potrebuje.
Pravidelne si to na transfúzku nasmeruje 48-ročný Košičan Milan Matejka. Vraví, že darcovstvo je u nich rodinnou tradíciou. „Môj otec chodieval darovať krv pravidelne. Takže som to asi trochu podedil. Na transfúzku sa snažím chodiť štyri razy do roka od osemnástich rokov. Kedy s tým skončím, to netuším.“
Okrem dlhoročných darcov boli za desať odberov odmenení bronzovou plaketou študenti vysokých škôl. Vysokoškolák Peter vraví, že darcovstvo nie je medzi mladými veľká móda.
„Je to škoda, veľmi sa to nenosí. Ale keď vidím, že do odberovej miestnosti prichádza postupne viac ľudí v mojom veku, mám z toho dobrý pocit.“
Vysokú účasť prvodarcov počas tohtoročnej Študentskej kvapky krvi si pochvaľuje predsedníčka Slovenského Červeného kríža v Košiciach Iveta Marinová. Do kampane sa po prvý raz zapojilo 418 študentov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
