Prvý z únoscov strávi za mrežami 6 rokov a 8 mesiacov, druhý 13 rokov a 6 mesiacov.
KOŠICE. V marci 2010 sa Vladimír N. dozvedel, že istý muž potrebuje od iného vymôcť dlh. Stretol sa s ním a dohodol, že to pre neho za odmenu urobí. Vladimír oslovil svojho známeho Jaroslava K., aby mu pomohol. Keďže súhlasil, vymysleli taktiku, ako peniaze z dlžníka vymámia.
V jedno aprílové popoludnie zastavili Vladimír s Jaroslavom vozidlo BMW X3, ktoré šoféroval Roman I.J. Predstavili sa ako policajti a tvrdili, že sa s ním potrebujú porozprávať. Len čo Roman odstavil auto pred svojim domom a presadol si do „policajného“ Seatu Toledo, zviazali mu ruky za chrbtom.
Po chvíli jazdy auto zastalo v lese. Muži začali Romana biť a pýtali sa, kde má peniaze. Keďže sa nič nedozvedeli, dali mu na hlavu čiernu kuklu a odviezli na akúsi chatu. Vo vani ho posadili na stoličku, ešte lepšie poviazali a začali mlátiť. Päsťami do hlavy, drevenou latou po stehnách. Výkupné ustálili na sume 15–tisíc eur.
Bál sa o život
„Vraveli, že ak nebudú peniaze dnes, na druhý deň ich bude treba viac,“ tvrdil neskôr Roman. „Hrozili mi, že ma zakopú v lese. Mal som veľký strach o život.“
Bál sa o to viac, že mu dali špagát aj na krk a tvrdili, že ak sa pohne, tak sa obesí. „Umožnili mi zavolať známemu, aby peniaze zabezpečil. Volal som aj bratrancovi, aby mi aj on nejaké peniaze poslal.“
Na druhý deň únoscovia odišli, aby sa stretli s mužom, ktorý si ich najal. Keď Roman zistil, že je v chate sám, vyvinul maximálne úsilie, aby sa vyslobodil. Najprv uvoľnil jednu ruku, potom druhú, až sa odviazal celý a cez rozbité okno z chaty ušiel.
Keď sa z lesa vymotal, z akéhosi penziónu zavolal známemu, ktorý pre neho prišiel. Ešte v ten deň bol únos ohlásiť na políciu.
Štyri dni sa skrývali
Keď Vladimír s Jaroslavom zistili, že im zajatec ušiel, došlo im, že po nich bude polícia pátrať a štyri dni sa skrývali. Napokon boli zadržaní a skončili vo väzbe. No kým Jaroslav sa k únosu priznal a Okresný súd v Michalovciach schválil dohodu o vine a treste 6 rokov a 8 mesiacov, Vladimír tento postup odmietol.
Na súde vyrukoval s verziou, že o ničom dopredu nevedel, iniciátorom únosu bol jeho komplic a ak sa on sám niečoho dopustil, tak obmedzovania osobnej slobody.
Túto obranu však vyvrátil už odsúdený Jaroslav aj samotný Roman. Podrobne opísal, ako prebiehalo zastavenie jeho auta, prevoz na chatu i pobyt v nej. Vladimír vraj vystupoval počas celej akcie ako aktívny člen a že aj od neho dostal niekoľko rán päsťou či latou.
Dvakrát viac
Súd verzii Vladimíra neuveril. Vyhodnotil ju ako účelovú, v snahe zvaliť vinu na odsúdeného komplica a seba vykresliť ako druhoradého pomocníka.
Odmietnutie „dohody“ sa Vladimírovi vypomstilo, lebo jeho trest bol napokon dvakrát prísnejší, ako v prípade Jaroslava. Za zločin vydieračského únosu dostal 13 rokov a 6 mesiacov, ktoré odsedí v ústave s minimálnym stupňom stráženia. Krajský súd odvolanie zamietol.
Autor: rob
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
