V uliciach Košíc môžete stretnúť rôznych ľudí. Rodených východniarov aj cudzincov. Tých, ktorí každý rok lovia z vane kapra a tradične mu odseknú hlavu, aj tých, ktorí už zažili Vianoce o hlade.

KOŠICE. Oskara z rovníkovej oblasti Afriky a Helen z ďalekého severu.

Oscar Abouba (32) pochádza zo Stredoafrickej republiky, kde žil do svojich desiatich rokov. Druhú tretinu života prežil vo Francúzsku, tretiu v iných európskych krajinách. V Košiciach pracuje od minulej jesene.

Na africké Vianoce svojho detstva sa veľmi dobre pamätá, aj keď hovorí, že od našich európskych sú diametrálne odlišné.

„Afrika, a hlavne moja krajina, to je úplne iný svet. Neprežívame sviatky tak ako vy. Pre nás znamenajú Vianoce hlavne mať v našich domovoch ducha Vianoc. To znamená, že vieme, že sú Vianoce, spoločne sa tešíme, spievame, tancujeme, veľmi veľa sa smejeme, deti sa hrajú a ideme na omšu.“

Každý chodí na polnočnú

Základom je stretnúť sa. A nie iba v kruhu najbližšej rodiny. Na vianočný večierok prichádzajú aj strýkovia, tety, starí rodičia, bratranci, sesternice...

„Netuším, koľko nás doma bolo na Vianoce, lebo som z mnohopočetnej rodiny. Naozaj som to nikdy ani len neskúšal spočítať. Ale určite by to bolo vysoké číslo, pretože hodnota a súdržnosť rodiny sú u nás na prvom mieste.“

Ani štedrú večeru nemožno vnímať tak, ako na Slovensku. Stredoafrická republika je chudobná krajina.

„90 % ľudí mojej vlasti nemá peniaze. Ani my sme nemali. A ak nie sú peniaze, nie je ani jedlo. Keď je niekedy trocha peňazí, bude aj trocha jedla. Ale keďže sa nás stretne tak veľa, tak to určite nebude bohatá večera, lebo na osobu veľa nevyjde.“

Veľkou vzácnosťou je napríklad mäso na sviatočnom stole. Hlavne kresťania sa snažia silou-mocou oslavovať Vianoce.

„Keď už sú nejaké peniaze, pripraví sa kura alebo moriak. K tomu máme lokálne jedlá, napríklad manioky. To sú niečo ako zemiaky, no jeme z nich aj listy. Ale na jedle vôbec nezáleží. Oslavujeme aj bez neho. Každý chodí u nás napríklad na polnočnú omšu. To je veľká udalosť a neodmysliteľná súčasť Vianoc.“

Černoch Santa a 30 stupňov

Jedličky ako vianočný stromček by ste v Stredoafrickej republike hľadali len márne.

„Dôležitejší je symbol. Alebo taký sneh, ktorý v Európe tvorí súčasť Vianoc. On nemá s Vianocami nič spoločné. Lebo tam, kde sa v skutočnosti narodil Kristus, sneh určite nebol. Ani my, samozrejme, nemáme sneh. Na Vianoce je u nás okolo 30 stupňov. Ale máme jasličky, aj Santa Clausa. V čiernej verzii.“

Čo sa týka darčekov, tie sa tiež odvíjajú od stavu financií.

„Pre nás je darom, ak si jeden druhému darujeme vzájomné spoločné chvíle a stretneme sa ako rodina. Ale deti sú v tomto smere veľmi kreatívne. Vedia si vyrobiť hračky takmer z akéhokoľvek materiálu.“

Aj oslavy Nového roka sa nesú v podobnom duchu.

„Ohňostroj nemáme, ten je drahý. Na oslavy využívame to, čo je zadarmo. Hudba, tanec, spev, bubny. Bez toho to nejde.“

Oscar strávil minulé Vianoce v Košiciach u susedov, ktorí ho k sebe pozvali.

„Bolo to krásne. Ja mám vo všeobecnosti veľmi rád tradície a všetko, čo je vianočné, ma fascinuje. Aj tieto Vianoce strávim tu, aj keď ešte neviem presne kde. Ale v Košiciach sa mi páči. Napríklad tradícia vianočných trhov je krásna. Najradšej si kupujem medovinu alebo klobásky. Iné veci okrem jedla a pitia na nich nekupujem, lebo to nemám kde dávať a nemám s tým čo robiť.“

A aký darček by Oscara najviac potešil pod stromčekom?

„Keby som šiel pozrieť rodinu do Afriky. Nevidel som ich už desať rokov.“

Darčeky dostanú 13 dní za sebou

Helen Sverrisdottir (24) pochádza z Islandu a Košice už druhý rok reprezentuje v basketbale. Hneď na začiatok prezradila, že téma Vianoc je pre ňu ako stvorená.

„Som typické dieťa, ktoré sa každý rok teší na Vianoce a všetko s tým spojené.“

Vianoce na Islande sa v mnohom podobajú na tie slovenské. Štedrá večera je 24. decembra, po nej si každý rozbalí darčeky, no a oslavuje sa aj na druhý deň. Deti musia rodičov poslúchať aspoň v advente, lebo ak nie, podľa legendy príde troll z hôr a ukradne si zlé deti.

Deň pred Štedrým dňom podávajú Raju

Na rozdiel od nás ale islandské deti dostanú o čosi viac darčekov. Môže za to stará tradícia.

„Nemáme jedného, ale hneď 13 Santa Clausov. Všetci majú rôzne mená a začínajú chodiť 13 dní pred Vianocami. Každý deň príde jeden a dá dieťaťu nejaký malý darček, väčšinou sladkosť alebo malú hračku. 11. decembra príde prvý z nich. Keď je dieťa zlé, dostane iba zemiak. Ja som zemiak nikdy nedostala, ale moja sestra áno, lebo bola zlá,“ smeje sa Helen.

Mená santov pochádzajú zo starých islandských bájok, volajú sa napríklad Zlodej mäsa alebo Malý santa. Každý z nich má svoj vlastný príbeh. Dnes v moderných časoch sú už oblečení do červeno-biela ako Santa Claus.

„Predtým však mali kroje. Posledný z nich prinesie darček 24. decembra. Vtedy to už nie je len sladkosť, ale nejaké oblečenie alebo niečo väčšie.“

Islanďania majú aj tradíciu predvianočného jedla.

„23. decembra jeme stále špeciálnu rybu – raju. Ale už ani neviem, aký príbeh je za tým, prečo ju jeme. Je to zvláštna tradícia, lebo tá ryba hrozne páchne. Na Vianoce potom máme moriaka alebo šunku. U nás v rodine jedávame oboje. Tento rok zrejme budeme mať aj nejaké jahňacie. Na štedrej večeri sme šiesti. Rodičia a my štyri deti. Potom na druhý deň sa stretneme aj so širšou rodinou.“

Ak by ste sa v decembri prechádzali pomedzi islandské rodinné domy, cítili by ste sa ako v amerických filmoch.

„Ľudia sa so všetkými tými svetlami na domoch takmer zbláznili. Majú malých snehuliakov a santa clausov v záhrade a každým rokom viac a viac svetiel. Nesúťažíme medzi sebou oficiálne, ale jasné, že ľudia sa porovnávajú, kto má krajšie vysvietenie.“

Všetci sledujú jeden program

Helena u nás miluje hlavne atmosféru vianočných trhov.

„Je tu veľmi veľa ľudí na trhoch. Každý je šťastný a teší sa na Vianoce. Aj my máme trhy, ale v menšom, bez jedla a iba s nealkom. Tu je zvykom mať na trhoch rôzny vianočný alkohol. Na trhoch rada kupujem ručne robené slovenské veci, ktoré potom donesiem domov ako darčeky.“

Takmer všetci Islanďania oslavujú Silvestra rovnako. Po večeri nasleduje spoločné sledovanie programu na národnej stanici.

„Je to špeciálny silvestrovský program, v ktorom komici parodujú všetko dôležité, čo sa v tom roku stalo. Všetci sme vtedy doma. Keď to skončí, ideme vonku a spúšťame ohňostroje. Na tie tiež každý míňa veľa peňazí. O polnoci sme všetci vonku. Zvyčajne je okolo nuly alebo tak mínus päť stupňov, väčšia zima nebýva. Ale zato snehu máme dosť.“

Ani sympatická basketbalistka nemá vysnívaný vianočný darček.

„Mám všetko, čo chcem a čo potrebujem. Priala by som si iba byť so svojou rodinou.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári