Korzár logo Korzár Košice

Pri driapaní peria pletkovali a strašili sa bosorkami

Keď sa povie „driapanie peria“, najmä tí skôr narodení si predstavia miestnosť, v ktorej je stôl a okolo neho gazdiné.

Driapačky z Vyšného Klátova. V kultúrnom dome na obecnom úrade sa pri tradičnej činnosti našich predkov zišli v krojoch.Driapačky z Vyšného Klátova. V kultúrnom dome na obecnom úrade sa pri tradičnej činnosti našich predkov zišli v krojoch. (Zdroj: Róbert Bejda)

Keď sa povie „driapanie peria“, najmä tí skôr narodení si predstavia miestnosť, v ktorej je stôl a okolo neho gazdiné, ktoré driapu jedno pierko za druhým. Keďže nájsť dnes obec, kde by sa táto tradícia ešte udržiavala, je takmer nemožné, hľadali sme aspoň takú, kde si ju niekto pamätá. Našli sme ju neďaleko od Košíc a volá sa Vyšný Klátov.

VYŠNÝ KLÁTOV. Život na slovenskej dedine kedysi podliehal zákonitostiam, ktoré sa odvíjali od ročného obdobia a prác okolo hospodárstva. V zime mali gazdiné viac voľného času a dlhé večery využívali aj na driapanie peria.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Tzv. driapačky či páračky boli vnímané ako spoločenská udalosť. Ponúkali príležitosť na rozhovory, výmenu informácií a zábavu pri rozprávaní veselých či strašidelných historiek.

Známe príslovie, že dobrá gazdiná pre pierko aj plot preskočí, pochádza práve z čias našich starých a prastarých materí. A skutočne – gazdiné celý rok poctivo odkladali perie z husí, aby bolo počas zimných večerov čo driapať.

Pri tejto činnosti si pomáhali. Najskôr sa driapalo perie u jednej a keď bolo hotové, čo mohlo trvať aj týždeň, presunuli sa k druhej. Driapanie zamestnávalo ženy celú zimu, lebo robota to je zdĺhavá a piplavá.

Tri generácie

„V našej obci sa začalo s driapaním niekedy v 17. storočí. Dovtedy tu žili skôr Nemci, ktorí sa venovali priemyselnej výrobe, no po nich prišli Slováci a začalo prevládať poľnohospodárstvo. Teda aj chov hydiny a najmä husí, z ktorých perie sa využívalo na plnenie perín a vankúšov,“ vraví starosta Vyšného Klátova Ondrej Jusko.

SkryťVypnúť reklamu

Práve jemu sme vďačili za to, že do obecného kultúrneho domu zavolal poltucet žien, aby nám slovom či názorne priblížili atmosféru driapačiek.

Boli to v podstate tri generácie. Najmladšia Renáta Lukačiková mala iba 17 rokov a Andrea Mikulová o rok viac. Strednú generáciu zastupovali Rozália Juhásová s Ceciliou Gordanovou a za najväčie pamätníčky sme mohli označiť Martu Juhásovú a najmä 80-ročnú Helenu Vargovú.

V nádherne vyšívaných krojoch, aby bola atmosféra minulosti čo najvernejšia, posadali si Klátovčanky okolo stola. Doprostred vysypali hromadu peria, z ktorej si potom každá vzala za hrsť pred seba. Šikovnými prstami z oboch strán tzv. kostrnky odtrhli páperie, ktoré potom dávali na jedno miesto.

Kedysi vraj kostrnky končili pod stolom, no teraz, aby nenarobili veľa neporiadku, aj tie ukladali na hromádku.

SkryťVypnúť reklamu

Šklbali dvakrát

„Ja som sa začala zúčastňovať driapačiek niekedy v roku 1946,“ spomína H. Vargová, ktorá mala ako jediná zo žien s driapaním osobnú skúsenosť. „Mala som vtedy 14 rokov, a to už som bola dievka na vydaj. Nie ako teraz, keď sa ženy vydávajú 30-ročné. Ja som v tom veku mala už štyri deti,“ smeje sa.

S driapaním sa začínalo začiatkom zimy, keď bolo všetko na poli dokončené a úroda uskladnená. Ženy sa schádzali u jednej z nich v tzv. kúzelnej chyži a keď po niekoľkých dňoch skončili, presunuli sa k druhej. A spolu s nimi aj kúzelná chyža.

„Perie sa väčšinou driapalo tam, kde mali dievku. Už keď sa narodila, začali sa na ich dvore chovať aj husi, aby, až sa bude vydávať, mala dosť peria na perinu a vankúše. Bolo ho treba neúrekom. Na perinu šlo šesť kilogramov a na vankúš dve kilá. Tých bolo šesť. Dva na spanie a štyri na vystlanie postele.“

„Kým sa ženy stretli na driapačkách, museli husi vychovať,“ pokračuje H. Vargová. „Vo Vyšnom Klátove sa počas leta až do neskorej jesene pásli. Za krátke zimné obdobie ich dokŕmili zrnom a po druhom ošklbaní pred vianočnými sviatkami predali. Za peniaze si gazdinky kúpili nite na vyšívanie, rôzne stužky pre dievčatá, ale aj potrebné veci pre domácnosť: petrolej, soľ a iné.“

Husi šklbali dvakrát. Raz počas ich života a potom po zarezaní. Pred šklbaním ich gazdiné okúpali v potoku a potom zavreli do chlieva so suchou slamou, aby vyschli, no nezašpinili sa.

Šklbanie nebolo jednoduché. Gazdiné museli vedieť, z ktorej časti tela ho môžu šklbať a hlavne koľko. Neraz musela byť hlava husi v niečom zabalená, lebo dokázala uhryznúť.

Strašidelné historky

Staršie ženy driapali perie, mladé v druhej miestnosti tkali alebo vyšívali. Niekde mali deti do kúzelnej chyže vstup zakázaný, inde si posadali v kúte či na peci a počúvali, čo ich mamy a staré mamy rozprávajú. A veru, bolo čo počúvať.

„Spievať sa veľmi nespievalo, lebo by perie lietalo po celej miestnosti. No ticho určite nebolo. O politike sme sa nebavili, preberali sme všeličo iné. Väčšinou sme ohovárali tých, čo s nami práve neboli,“ smeje sa H. Vargová.

„Ktorá s kým chodí, ktorá sa s kým prespala, ktorá čaká dieťa alebo čo mala oblečené v kostole. Proste, také pletky. Rozhlas sme vtedy v každom dome nemali, no vďaka driapaniu peria sme vedeli o všetkom. Ústnym podaním sa správy šírili rýchlo.“

Osobitnou témou na driapačkách boli bosorky a strigy.

„Spomínam si, že niektorá z nás hovorila o bosorke, čo mala konský chomút a chodila s ním až na siedmy chotár. Parobci, čo zvykli počúvať za oknom a neraz nás vystrašiť, to počuli a jeden zaerdžal ako kôň. Tak sme sa zľakli, že sme všetky skončili pod stolom. Reakciou bol hurónsky smiech za oknom,“ oprášila H. Vargová starú historku.

Chlapci tiež zvykli strašiť dievčatá, čo sa vracali z driapačiek. Alebo ak boli priasť, z recesie im ukradli alebo zapálili vreteno s napradeným vláknom.

Podľa toho, aká zámožná bola pani domáca, vyzeralo aj pohostenie v kúzelnej chyži. Ako si spomína H. Vargová, niekde sa jedla iba kyslá kapusta či zemiaky a pil čaj, inde boli aj koláče alebo škvarkové pagáče. Niekedy dostali na cestu domov kalíštek pálenky.

Mimochodom, silnejšie perá z husacích krídel sa využili aj inak. Buď sa na konci nechalo trochu peria a keď sa tri - štyri zviazali, vznikli masteničky na potieranie koláčov. Alebo sa perá z krídel používali na vymetanie pecí ako tzv. ometlá.

Ústup driapania

S driapaním peria sa skončilo s príchodom kolektivizácie, zakladania družstiev a rozvojom priemyselnej výroby. Niekde sa tento zvyk udržal dlhšie, inde zanikol rýchlejšie. Väčšinou tam, kde už ženám neostával čas, lebo sa museli postarať o mužov, ktorí sa vracali domov z práce, ak za ňou dochádzali niekoľko kilometrov.

„To bol aj prípad našej obce,“ pokračuje starosta O. Jusko.

„Poľnohospodárstvu sa na našej kamenistej pôde veľmi nedarilo, preto muži museli odchádzať za prácou. Do lesa alebo až do Košíc, napríklad do bane. Ráno peši niekoľko kilometrov tam a večer späť. Ženy sa o nich museli postarať a už nemali toľko času stretávať sa na driapaní. Ak sa v 60. rokoch minulého storočia zachovalo, tak v malom rozsahu. A nie kolektívne, skôr samostatne, v jednotlivých domoch.“

Driapanie začalo byť na Slovensku na ústupe aj preto, lebo kto si prácou zarobil peniaze, mohol si hotové periny a vankúše kúpiť. Svoje zohral aj nástup alergií na perie, ktoré vytlačili rôzne antialergické výplne.

Kto zachová tradíciu?

Klasické driapačky sa zo slovenských dedín postupne vytratili. Pre budúcnosť ich zachovajú už len niektoré folklórne súbory či jednotlivci. Ostáva dúfať, že sa medzi mladými dievčatami, napríklad aj z Vyšného Klátova, nájde niekoľko nadšencov, ktorí prevezmú žezlo po svojich rodičoch či prarodičoch.

V opačnom prípade sa môže stať, že driapačky ostanú pre mladú generáciu už len nič nehovoriacim pojmom z histórie.

dsc_0484_res.jpg

Driapanie je piplavá a zdĺhavá práca. Od kostrnky sa odtrhávalo jemnejšie perie.

h.vargova_pradie_2_rob_res.jpg

Helena Vargová. Predviedla nám aj pradenie.

r.lukacikova_rob_res.jpg

Renáta Lukačiková. Medzi driapačkami bola najmladšia. Foto k článku: Róbert Bejda

Najčítanejšie na Košice Korzár

Komerčné články

  1. Ako zvládnuť krádež či stratu dokladov na dovolenke bez stresu
  2. Dubaj: Viac než letovisko – priestor pre život a investície
  3. Firmy otvorene o tom, kam AI pustia a kam už nie
  4. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete?
  5. Expert varuje: Takto vás podvodníci oberú o všetky úspory
  6. Trhy, história aj all inclusive. Kam k moru v Tunisku?
  7. Tunisko nie je len o plážach. Takto vyzerá mimo rezortu
  8. Maldivy mimo sezóny. Dážď prišiel dvakrát, vila za cenu izby
  1. Dajte zabrať vášmu mozgu, preverí ho Tréning pamäti
  2. Dubaj: Viac než letovisko – priestor pre život a investície
  3. Ako zvládnuť krádež či stratu dokladov na dovolenke bez stresu
  4. Prečo les potrebuje aj výrub, nie len ochranu
  5. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete?
  6. Letná háčkovaná móda a kúsok mora u vás doma
  7. Firmy otvorene o tom, kam AI pustia a kam už nie
  8. Expert varuje: Takto vás podvodníci oberú o všetky úspory
  1. Expert varuje: Takto vás podvodníci oberú o všetky úspory 13 045
  2. Tunisko nie je len o plážach. Takto vyzerá mimo rezortu 6 876
  3. Maldivy mimo sezóny. Dážď prišiel dvakrát, vila za cenu izby 4 474
  4. Trhy, história aj all inclusive. Kam k moru v Tunisku? 3 333
  5. Firmy otvorene o tom, kam AI pustia a kam už nie 2 770
  6. Čo môže spôsobiť minúta navyše pri pražení kávy? 2 528
  7. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete? 1 920
  8. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo 1 554
  1. Miro Jankes: Oneskorený júnový výber z fotiek 2025
  2. Matúš Radusovsky: Biela pena na mede – Znak kvality alebo dôvod na obavy?
  3. Asociácia dôchodkových správcovských spoločností: Mám po tridsiatke, hypotéku, malé dieťa, veľa práce a už dnes viem, že dôchodok bude problém
  4. Ivan Čáni: Zvoľme si nového, skutočného prezidenta! Ten súčasný zradil, keď sa dobrovoľne degradoval z hlavného veliteľa ozbrojených síl na radového vojaka.
  5. Marek Tocimák: Tajné Stroje
  6. Marcel Rebro: Majú dvadsaťštyri. Namiesto vysokej školy žijú v diere na fronte a eliminujú Rusov.
  7. Elena Antalová: Keď sa nám pán prezident vrátil z Devínskeho hradu
  8. Vladimír Krátky: Vám musí jeΩať chalani, vám musí jeΩať .
  1. Ivan Čáni: Blaha a Kaliňák junior narazili ale napriek tomu ďalej ohlupujú svoj už aj tak dostatočne ohlúpený fan club. 22 410
  2. Věra Tepličková: Vážený pán premiér 8 347
  3. Marcel Rebro: Matúš Šutaj Eštok zachraňuje východ po povodniach: z pláže na Sardínii 6 059
  4. Daniel Guľaš: Hlina preberá štafetu opozičného lídra. PS stagnuje a stráca momentum 5 863
  5. Rastislav Puchala: Ficovo devínske šialenstvo 5 203
  6. Marcel Rebro: Dúhová facka pre červených: Ako si Smeráci vylámali zuby na Volkswagene 5 076
  7. Marcel Rebro: Dobrý vojak Pellegriny: Poslušne hlásim, že idem do vojny! 4 980
  8. Dávid Polák: Pohoda je v pohode, nebláznite. 4 520
  1. Marcel Rebro: Majú dvadsaťštyri. Namiesto vysokej školy žijú v diere na fronte a eliminujú Rusov.
  2. Roman Kebísek: Po vyše sto rokoch preložili z francúzštiny životopis Štúra od Turcerovej
  3. Marcel Rebro: "Nas mnogo": Od Stalingradu po Bachmut — 80 rokov tej istej ruskej taktiky
  4. Monika Nagyova: Ako ma rozplakala umelá inteligencia
  5. Marcel Rebro: Fico pomáha Putinovi. Slováci pomáhajú Ukrajine.
  6. Věra Tepličková: Trenčín alebo Stará Bystrica? Kde by ste radšej strávili sobotný večer... ?
  7. Věra Tepličková: Vážený pán premiér
  8. Marcel Rebro: Dobrý vojak Pellegriny: Poslušne hlásim, že idem do vojny!
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Miro Jankes: Oneskorený júnový výber z fotiek 2025
  2. Matúš Radusovsky: Biela pena na mede – Znak kvality alebo dôvod na obavy?
  3. Asociácia dôchodkových správcovských spoločností: Mám po tridsiatke, hypotéku, malé dieťa, veľa práce a už dnes viem, že dôchodok bude problém
  4. Ivan Čáni: Zvoľme si nového, skutočného prezidenta! Ten súčasný zradil, keď sa dobrovoľne degradoval z hlavného veliteľa ozbrojených síl na radového vojaka.
  5. Marek Tocimák: Tajné Stroje
  6. Marcel Rebro: Majú dvadsaťštyri. Namiesto vysokej školy žijú v diere na fronte a eliminujú Rusov.
  7. Elena Antalová: Keď sa nám pán prezident vrátil z Devínskeho hradu
  8. Vladimír Krátky: Vám musí jeΩať chalani, vám musí jeΩať .
  1. Ivan Čáni: Blaha a Kaliňák junior narazili ale napriek tomu ďalej ohlupujú svoj už aj tak dostatočne ohlúpený fan club. 22 410
  2. Věra Tepličková: Vážený pán premiér 8 347
  3. Marcel Rebro: Matúš Šutaj Eštok zachraňuje východ po povodniach: z pláže na Sardínii 6 059
  4. Daniel Guľaš: Hlina preberá štafetu opozičného lídra. PS stagnuje a stráca momentum 5 863
  5. Rastislav Puchala: Ficovo devínske šialenstvo 5 203
  6. Marcel Rebro: Dúhová facka pre červených: Ako si Smeráci vylámali zuby na Volkswagene 5 076
  7. Marcel Rebro: Dobrý vojak Pellegriny: Poslušne hlásim, že idem do vojny! 4 980
  8. Dávid Polák: Pohoda je v pohode, nebláznite. 4 520
  1. Marcel Rebro: Majú dvadsaťštyri. Namiesto vysokej školy žijú v diere na fronte a eliminujú Rusov.
  2. Roman Kebísek: Po vyše sto rokoch preložili z francúzštiny životopis Štúra od Turcerovej
  3. Marcel Rebro: "Nas mnogo": Od Stalingradu po Bachmut — 80 rokov tej istej ruskej taktiky
  4. Monika Nagyova: Ako ma rozplakala umelá inteligencia
  5. Marcel Rebro: Fico pomáha Putinovi. Slováci pomáhajú Ukrajine.
  6. Věra Tepličková: Trenčín alebo Stará Bystrica? Kde by ste radšej strávili sobotný večer... ?
  7. Věra Tepličková: Vážený pán premiér
  8. Marcel Rebro: Dobrý vojak Pellegriny: Poslušne hlásim, že idem do vojny!

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu