Tvorí ho päť vyrezávaných sôch v životnej veľkosti, jezuliatko, ovečka a baranček.

KOŠICE - POĽOV. Autorom tohto umeleckého diela, ktoré môžu domáci aj návštevníci Poľova obdivovať pri miestnom kostole, je Jozef Kvaka z obce Malá Ida.

S myšlienkou osloviť Jozefa so žiadosťou o vyrezanie betlehema prišla starostka Poľova Mária Birošová.

„Impulzom bol môj syn, ktorý mi povedal, že jeho kamarát vyrezáva pekné sochy. Bola som sa u neho pozrieť a vtedy mi napadlo, že by mohol čosi vyrobiť pre nás. Pre Poľov sme už jeden betlehem plánovali dať vyrezať v minulosti, no nevyšlo to. Tak som tú myšlienku v zastupiteľstve oprášila a s Jozefom sme sa dohodli.“

Ako M. Birošová dodala, objednávka znela na sochy sv. Jozefa, Panny Márie a troch kráľov v životnej veľkosti, Ježiška v postieľke a ovečku s barančekom. Samozrejme, u autora si objednali aj prístrešok, v ktorom mal byť biblický výjav umiestnený. Jediné, čo doplnila obec Poľov, bola hviezda a ozvučenie.

Majster Jozef z Malej Idy. Poslednú vo svojej dielni vyrezal ovečku. Foto: Róbert Bejda

Prvý bol muzikant

Jozef má 27 rokov a je vyučený stolár. Donedávna si trúfol iba na výrobky z dreva ako altánky či ploty, no pred dvoma rokmi sa pustil do prvej sochy. Bol to muzikant s husľami, ktorého vyrezal podľa obrázka. Keďže vyvolal pochvalné kritiky, nasledoval mních a za ním gazdiná, všetci v životne veľkosti.

„Nad objednávkou pani starostky som ani na chvíľu nezaváhal,“ spomína Jozef.

Doniesla mu aj obrázok iného vyrezávaného betlehemu, aby aspoň približne vedel, ako by mal ten jeho vyzerať. „Vzal som to aj preto, lebo som si uvedomil, že každá ďalšia práca ma posunie ďalej. Že mi umožní zlepšovať sa a získať nové skúsenosti.“

Ochranárov môžeme ubezpečiť, že za obeť poľovskému betlehemu nepadol žiadny les. Hoci na každú sochu bolo treba spíliť statný strom, išlo napokon o výrub vo verejnom záujme.

„Všetky stromy rástli v obci popri potoku. Väčšina bola tzv. prevraty. Keďže boli potencionálnym nebezpečenstvom v prípade väčšej povodne, získať povolenie na ich výrub nebol problém.“

Jozef dodal, že najvodnejší na vyrezávanie by bol topoľ alebo lipa lebo majú mäkké drevo a jemné vlákna. No ani vŕba nie je zlá, lebo tým, že najčastejšie rastie pri vode, má podobné zloženie a kvalitu dreva.

„Sám si ich vybral aj spílil,“ pokračuje. „Všetko to boli stromy, ktoré mali v priemer okolo 60 cm. Zrezal som ich na približne dva a pol metra dlhé kláty, z ktorých každý vážil okolo 250 kilogramov. Keď som ich konečne dopravil do dielne, mohol som sa pustiť do práce.“

Prvým krokom bolo olúpanie kôry, aby mohlo drevo trochu preschnúť. Po približne mesiaci prišla na rad samotná umelecká výroba. Autor si zvolil taký postup, že na každej soche pracoval od začiatku do konca, teda od prvého zárezu motorovou pílou až po posledné detaily jemným dlátkom. Až potom sa pustil do ďalšej.

„To preto, lebo každú sochu som mal v hlave a bol som na ňu sústredený. nebolo by dobré, keby som skákal z jednej na druhú a späť.“

Autor s časťou svojho diela. Vľavo socha sv. Jozefa, vpravo Panny Márie. Foto: Róbert Bejda

Jeden kráľ praskol

Ako sme už naznačili, do každého kusu dreva sa najprv zahryzla motorová píla. Pomocou nej Jozef vytvaroval najmä hlavu a plecia, no musel dávať pozor, aby náhodou neprišla o nos.

„Ten by bolo ťažké vyrobiť nový, ako si to môže dovoliť sochár, ktorý pracuje s hlinou. Aby sa mi to nestalo, na každý kus dreva som si najprv uhlíkom načrtol, kde približne bude hlava, kde na nej nos či uši a vlasy. Až potom som zapol pílu.“

Po vyrezaní obrysov nasledovala jemnejšia a náročnejšia práca s dlátom. Pred tou si Jozef vždy na chvíľu sadol, zapálil cigaretu a pozerajúc na klát si predstavoval, kde presne budú ústa, kde oči a ďalšie detaily. Potom sa pustil do práce, aby svoje „videnie“ preniesol do dreva.

„S prvou som začal s Pannou Máriou. Neviem, prečo. Mal som jej obrázok a ten som sa snažil dodržať. Šlo mi to dobre, akurát s jej perami som sa musel trochu pohrať. Predsa len, je to žena a tie majú krajšie tvarované pery, ako muži. Trochu mi s tým pomohol otec.“

Po Panne Márii prišiel na rad sv. Jozef, potom traja králi. Nasledoval Ježiško v perinke, postieľka a ovečka s barančekom.

„Jednému z kráľov praskla hlava. Bol to dôsledok pokračujúceho sušenia dreva. Počkal som, kým sa prasklina prestala zväčšovať a potom som ju 'vyklinkoval'. To znamená, že som do ryhy vsunul tenké kliny.“
Sami sme sa presvedčili, že tú prasklinu takmer nevidieť. Nájde ju iba ten, kto o nej vie.

Do roboty sa Jozef zahryzol tak, že neraz stratil pojem o čase. Ak mal kávu a cigarety, ani jesť mu vraj nebolo treba.

„Boli aj také dni, že som z dielne nevychádzal dlhé hodiny. Ja tomu vravím, že som dostal slinu. No najlepšie sa mi robilo v noci, kedy ma nič nerušilo. Neraz som končil o štvrtej ráno.“

Stalo sa vraj i to, že Jozef prácu po polnoci prerušil a zaľahol do postele. Nemohol však zaspať a stále mal pred očami rozrobenú sochu. Napokon nevydržal a vstal, obliekol sa a šiel ďalej pracovať...

Jozef s dreveným Ježiškom. Zapózoval s ním na našu žiadosť. Foto k článku: Róbert Bejda

Žiadny alkohol

Keď boli všetky sochy hotové, na rad prišla povrchová úprava. Teda morenie a lakovanie. Tie sú dôležité preto, aby sa do dreva nepustili huby. V zime ani nie, ale v lete, keď betlehem odpočíva v „depozite“, by mohli huby narobiť neodstrániteľné škody.

Každý maliar svoj obraz podpíše, aby sa „na večné veky“ vedelo, kto a kedy ho namaľoval. Pri otázke, či má svoje sochy „podpísané“ aj Jozef, sa na chvíľu zháčil.

„Zatiaľ nie. No teraz uvažujem, že by som ich nejako označiť mal. Asi dám niekam vzadu svoje iniciálky a rok. Pri týchto sochách to musím stihnúť, než sa odvezú do Poľova.“

Na otázku, či sa mu pri práci stalo, že sa dlátom poranil, Jozef záporne pokýval hlavou.

„Našťastie, okrem drobných odrenín, bez ktorých sa rezbárstvo nezaobíde, sa mi nič nestalo.“

Vraj i preto, že pred vstupom do dielne si nikdy nedal ani poldeci pálenky. Ani ako inšpiráciu.

„Na tú mi stačila už spomínaná káva s cigaretou. Kávy som vypil doslova litre a cigariet padlo za obeť niekoľko kartónov,“ priznáva so smiechom.

Ako sme sa od starostky M. Birošovej dozvedeli, betlehem nebude posledná Jozefova zákazka pre ich mestskú časť. Ďalšou by mala byť na budúci rok objednávka na sochy muža a ženy v slovenskom kroji. Samozrejme, obe v životnej veľkosti. Stáť budú pred vchodom do kultúrneho domu v Poľove.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári