KOŠICE. Zabudnuté a takmer neznáme fakty z histórie Košíc a Dómu sv. Alžbety prináša nová publikácia cirkevného historika a dlhoročného archivára Arcibiskupského archívu v Košiciach profesora Petra Zubka.
„Jeho rozprávanie o stratených stredovekých relikviách, nazvané Kult Svätej krvi v Košiciach, je unikátnym dielom. Ponúka doteraz nespracované, zachované pramene i ikonografické pamiatky a približuje pôvod a dejiny kultu kedysi slávnych relikvií a pútí k nim,“ hovorí projektová manažérka neziskovej organizácie Perly gotickej cesty Mária Bartková.
Podľa profesora Zubka sa Košice stali jedným z najvýznamnejších pútnických miest stredovekého Uhorska, ktoré spájalo kresťanský západ a kresťanský východ. Dnes už zabudnutý eucharistický zázrak sa stal za panovania Ľudovíta I. Veľkého (1342 – 1382) v starom, pôvodnom kostole sv. Alžbety.
Kňaz pri svätej omši rozlial na korporál (biele plátno, ktoré sa používa pri slávení sv. omše) konsekrované víno, čiže Svätú krv, kde sa nevysvetliteľne, bez ľudského pričinenia, vytvoril obraz Kristovej tváre. Miesto aj zázrak potvrdzuje odpustková bula pre Košice z roku 1402, vydaná rímskym pápežom Bonifácom IX. (1389-1404).
Postavenie ako známe pútnické miesta
Udelenie odpustkov bolo na svoju dobu mimoriadne štedré a Košice boli postavené na úroveň frekventovaných a významných pútnických lokalít ako Benátky a Assisi. K relikviám Svätej krvi prichádzali do Košíc tisícky pútnikov a často aj uhorskí panovníci, medzi nimi Žigmund Luxemburský a Matej Korvín.
„Pápež Bonifác IX. vo svojej bule potvrdil, že v Košiciach sa prechováva Kristova krv, a preto udeľuje odpustky tým, ktorí sem doputujú. Tak sa mesto zvýraznilo na duchovnej mape Európy už od konca 14. storočia. Davy pútnikov, medzi ktorými boli aj králi, povznášali mesto nielen duchovne,“ doplnil známy košický sprievodca Milan Kolcun.
Rozvoj kultu Svätej krvi významne ovplyvnil aj sakrálnu architektúru v Košiciach. Podľa profesora Zubka a kunsthistorika Tim Juckesa pre relikvie, ktoré sa naposledy spomínajú v roku 1604, bola postavená Kaplnka sv. Michala a zmenil sa stavebný projekt južnej časti Dómu sv. Alžbety.
Zánik kultu relikvií súvisel so šírením reformačných myšlienok. Počas náboženských vojen v 17. storočí boli pravdepodobne zničené, stratil sa aj vzácny relikviár a z nástennej niky v južnej veži bola vybratá drevená skrinka, v ktorej boli relikvie pietne uschované.
Púte do Košíc zanikli
Postupne sa na funkciu relikviárovej miestnosti zabudlo a zabudlo sa aj na pôvodné poslanie južnej empory Dómu ako miesta, kde boli relikvie vystavované a verejne uctievané. Vznik kultu mal v historickej pamäti zachovať barokový obraz s eucharistickým zázrakom, ktorý však ležal až do roku 1999 zapadnutý prachom v sklade košickej mestskej fary.
V roku 2000 ho zverejnil až profesor Zubko. Miesto v južnej veži, kde boli uložené relikvie, objavil a v roku 2009 publikoval Tim Juckes.
„Aj keď púte do Košíc zanikli v ranom novoveku pre náboženské nepokoje, ich význam, sláva a dobrý chýr dodnes neboli prekonané. Preto možno povedať, že Dóm sv. Alžbety je viac než kamenný chrám, viac ako katedrála – bola to matka duchovného života prinajmenšom severovýchodnej časti stredovekého Uhorska,“ uvádza vo svojej knihe profesor Zubko.
Zároveň predpokladá, že ďalší archívny výskum môže dejiny kultu Svätej krvi v Košiciach obohatiť a prehĺbiť.
mt;ič;bl
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
