Najviac interrupcií podstupujú ženy v Košickom kraji

Slobodné do tridsiatky s maturitou. To sú v Košickom kraji najčastejšie prípady žien, ktoré sa rozhodnú podstúpiť potrat.

Slobodné do tridsiatky s maturitou. To sú v Košickom kraji štatisticky najčastejšie prípady žien, ktoré sa rozhodnú dobrovoľne podstúpiť potrat.

KOŠICKÝ KRAJ. Košický kraj je v porovnaní s ostatnými v počte dobrovoľných interrupcií na prvom mieste.

Posledné dostupné údaje Národného centra zdravotníckych informácií za rok 2011 hovoria, že umelé prerušenie tehotenstva si tu zvolilo vyše 1 500 žien. O vyše päť stoviek tak predbehol bratislavskú i prešovskú župu.

Ženy, ktoré v Košickom kraji podstúpili potrat, charakterizuje viacero špecifík. Najčastejšie sa naň odhodlali ženy vo veku 25-29 rokov, po nich 30-34-ročné. Celoslovenský priemer hovorí, že po tejto voľbe siahajú slobodné a po nich vydaté. Tento trend sa potvrdil aj u nás na východe.

Najčastejšie podstúpia zákrok matky s dvomi deťmi a bezdetné ženy, za nimi nasledujú s jedným dieťaťom.

Potraty si zvolia väčšinou ženy, ktoré podobný zákrok neabsolovali. V roku 2011 ich bolo vyše tisíc. Táto skúsenosť je zvyčajne prvou a poslednou.

Štatistiky dokazujú, že s každou absolvovanou interrupciou sa na tento krok odhodláva menej žien, prípadne dbajú viac na ochranu pred otehotnením. Druhý raz si nechalo umelo prerušiť tehotenstvo viac ako 330, tretíkrát 120 žien.

Úlohu pri zložitom rozhodovaní zohráva u nežnejšieho pohlavia vzdelanie. Zákrokom u lekára ukončia svoje tehotenstvo v Košickom kraji najčastejšie ženy s maturitou, za nimi so základnou školou a strednou bez maturity.

Podstatne inak vnímajú tehotenstvo a interrupciu vysokoškolsky vzdelané ženy, ktoré tvoria približne desať percent z celkového počtu.

Počet neustále klesá

Umelé prerušenie tehotenstva sa na Slovensku mapuje od šesťdesiatych rokov minulého storočia. Od tohto obdobia až do deväťdesiatych rokov počet potratov stúpal. Najviac ich podstúpilo 45-tisíc žien v rozpätí rokov od 1990 do 1995. Odvtedy je každým rokom potratov menej.

Posledné štatistiky z roku 2011 sa tak zaradili na spodnú priečku. Jedna vec sa rokmi nemení - stále prevažujú umelé potraty nad spontánnymi. Príčinou umelého prerušenia gravidity pritom zdravotné dôvody bývajú v malej miere. Väčšinou sa ženy rozhodujú pre potrat z osobných dôvodov.

Pomáhajú osveta a antikoncepcia

Za pravidelne sa znižujúcimi štatistikami vidia odborníci najmä užívanie antikoncepcie. Zvyšuje sa aj osveta, ženy sa nehanbia pýtať gynekológov intímne otázky.

Potvrdzuje to košický ambulantný gynekológ Štefan Nagy s takmer tridsaťročnou praxou.

„Moje praktické skúsenosti ukazujú, že pred takmer tridsiatimi rokmi užívala antikoncepciu jedna pacientka, teraz je ich vyše tridsať percent. Súčasné ženy sú aktívne, na všetko sa pýtajú, chcú vedieť podrobnosti. Antikoncepciu nevyužíva len jedna veková kategória, ale široké spektrum všetkých vekových skupín.“

Lekári, ktorí nie sú stotožnení s potratom, môžu už niekoľko rokov žiadať o výhradu vo svedomí, ktorá zaručí, že ho nemusia vykonávať. V Univerzitnej nemocnici L. Pasteura si túto možnosť uplatňujú dvaja gynekológovia, v 1. súkromnej nemocnici Košice-Šaca interrupcie nevykonáva jeden gynekológ.

Emočný nápor

Žena, ktorá sa odhodlá na interrupciu, tak môže urobiť z rôznych dôvodov.

Podľa klinickej psychologičky Miroslavy Herákovej za tým môže byť nátlak okolia, jej osobnostná a citová nezrelosť, strata materských sklonov, ale aj finančné problémy a nedostatočná informovanosť o iných možnostiach riešenia. Pred zákrokom môže pociťovať neistotu a snaží sa hľadať podporu u svojich blízkych.

Emočný nápor tieto ženy prežívajú pred i po zákroku. Po potrate sa môže dostaviť psychická trauma, psychosomatické ťažkosti alebo závislosť na liekoch, alkohole či drogách. V závažnejších prípadoch sa tieto ženy môžu pokúsiť o samovraždu.

„Adaptačná schopnosť týchto žien býva oslabená, dochádza často k trvalej zmene v oblasti partnerských vzťahov, vyskytujú sa problémy v sexuálnom živote,“ dodáva odborníčka.