Z rodného Afganistanu bol spolu s rodičmi nútený odísť pre vojnu. Žil vo viacerých krajinách Európy i Ázie, aby sa nakoniec nechcene usadil na Slovensku. V Košiciach si napokon našiel svoje miesto pre život, priateľov i prácu kaderníka.

KOŠICE. Život 32-ročného Farida pripomína cestopis. Pochádza síce z ťažko skúšaného Afganistanu, ale veľmi si naň nespomína. Pre vojnu sa odtiaľ spolu s rodičmi odsťahoval ako trojročný do susedného Iránu.

Detstvo v tejto islamskej krajine nebolo podľa Farida ideálne, ale jeho rodine stačilo, že tam neburácali vojnové zbrane. „V Iráne nebola vojna, nikto nás nemohol zabiť, to bolo dôležité.“

Po dospievaní v Iráne sa Farid presťahoval do Ruska, kde sa v Moskve dopracoval k vlastnému obchodíku s oblečením. Tovar na niekoľko mesiacov chodil nakupovať do Číny. Deväť rokov v najväčšom štáte sveta sa skončilo po sporoch s miestnou mafiou, ktorá mu prekazila obchody.

Tábor pre utečencov

Faridova rodina je roztrúsená po celom svete, niekoľko súrodencov sa vrátilo spolu s rodičmi do Afganistanu, ďalší zase žijú asi trinásť rokov v Nórsku. Práve na Škandinávsky poloostrov sa chcel po problémoch v Rusku presťahovať.

Istý čas žil na Ukrajine, potom plánoval načierno sa dostať cez Slovensko do Nórska. Na našom území však bol zadržaný. Keďže nemal žiadne doklady, naše úrady rozhodli o jeho umiestnení v záchytnom tábore v Humennom.

Tri mesiace tam bok po boku žil s inými utečencami z Iránu, Somálska či Vietnamu, kde ich zároveň aj strihal. Farid strihá od čias, keď bol v Iráne, je to jeho vášeň.

Počas tohto obdobia získal doplnkovú ochranu, v rámci ktorej mohol vycestovať za rodinou do Nórska, ale iba na rok. Tam sa zdokonalil v kaderníckom remesle, v jednom zo salonóv. Keď sa vrátil na Slovensko , aby tu mohol legálne pracovať, dorobil si kadernícky kurz.

Zastavili ho policajti

V našej krajine žije Farid vyše roka. Dôvody, pre ktoré sa tu rozhodol zostať, boli pragmatické. Nemohol prekročiť slovenské hranice, pretože nemá žiadne doklady.

„Navštevoval som kurz slovenčiny, aby som sa dokázal dohovoriť. Učil som sa sedemnásť mesiacov, tri razy týždenne po 1,5 hodine. Slovenčina nie je zložitá, viem aj po rusky, čo mi pomohlo.“

Farid síce plánoval usadiť sa v Nórsku pri svojich súrodencoch, ale s dokladmi, ktoré získal na Slovensku, ho v Škandinávii nateraz nezamestnajú. Ministerstvo vnútra mu poskytlo spomínanú doplnkovú ochranu. Dostávajú ju cudzinci, ktorým naša krajina neudelila azyl, ale v jeho krajine pôvodu mu hrozí bezprávie.

Farid spomína na vtipnú historku, ktorá ukazuje, že ani slovenskí policajti nemajú úplne jasno v tom, aké doklady u nás môžu cudzinci získať. Keď sa im pri jednej z bežných kontrol na ulici preukázal vydanými dokladmi, nepoznali ich a pýtali sa ho, kto mu ich vydal.

Po prepustení z Humenného žil Farid najprv v Bratislave, potom prišiel do Košíc. Tie sa mu na život pozdávajú viac. Práve tu sa mu podarilo nájsť prácu, ktorá ho baví a má ju rád.

Košičanky jeho služby vyhľadávajú. Foto: Judita Čermáková

Zvedaví zákazníci

Zamestnanie si hľadal cez internet, cesta osudu ho zaviedla do kaderníckeho salónu v košickom nákupnom centre Aupark.

„V jeden deň som chcel ísť na dva konkurzy. Bližšie som mal Aupark, a tak som išiel najprv tam. Asi to tak malo byť,“ smeje sa kaderník, ktorého sa zákazníci vždy opýtajú, odkiaľ pochádza.

„Keď strihám, obzerajú si ma v zrkadle a potom povedia, že určite nepochádzam zo Slovenska. Nechám ich hádať. Tipujú, že som z Latinskej Ameriky alebo zo Španielska. Potom im poviem, že som z Afganistanu, nechcú tomu veriť.“

Ak by Farid žil v Afganistane, o krásu ženských hláv by sa starať nemohol. Islamské krajiny majú totiž kadernícky biznis prísne rozdelený. Dámy navštevujú výlučne ženské salóny, muži mužské. Ani tam však podľa Farida móda nezaostáva za svetom.

„Ženy i muži sa zaujímajú o súčasné trendy, chcú mať moderné účesy, nechávajú si farbiť vlasy. Veď aj v Afganistane máme internet, takže ľudia vedia, čo sa teraz vo svete nosí.“

Dodáva, že nežnejšie pohlavie síce na ulici chodí pred svetom zahalené, ale doma sa chcú páčiť, pretože sa pohybujú bez pokrývky hlavy a závoja.

Napriek islamskej viere je Farid zákazníčkam salónu ochotný poradiť, aký účes by im pristal najviac. Vdačnosť cíti k svojmu šéfovi, ktorý mu dal príležitosť napriek tomu, že je imigrant.

Žije v „Československu“

Farid nevidel rodičov sedem rokov, pretože do Afganistanu sa vrátiť nemôže. Je s nimi v telefonickom a internetovom kontakte. Jeho rodičia nevedeli, kde je Slovensko.

„Pýtali sa, kde to je. Povedal som im, že je to bývalé územie Československa a potom sa už zorientovali.“

Faridove plány do budúcnosti sa spájajú s Košicami. Na život tu si zvykol, má tu priateľov, dobre pozná prostredie mesta. „Chcel by som získať slovenské občianstvo...“

Pre všetky Košičanky Farid prezrádza, že ak sa zaľúbi, rád by si tu našiel aj partnerku a možno neskôr i manželku.

„A vraj to nemusí byť ani moslimka,“ vraví mladý muž, ktorého môžete v Košiciach vidieť najmä na kolieskových korčuliach.

Na návšteve v Nórsku. S neterkou v tradičnom afgánskom odeve. Foto: archív

V Košiciach sa cíti dobre, raz tu možno nájde manželku. Foto: archív

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári