Zámery ťažiť urán pri Košiciach sú stále aktuálne

Čaká sa na výsledky štúdií. Ak budú pozitívne, štát má podľa memoranda umožniť ťažbu uránu v lokalite Kurišková.

Čaká sa na výsledky štúdií. Ak budú pozitívne, štát má podľa memoranda umožniť ťažbu uránu v lokalite Kurišková pri Košiciach.

KOŠICE. Slovensko má pri Košiciach jedno z najhodnotnejších ložísk uránu na svete.

Mohlo by tak v budúcnosti čiastočne znížiť svoju závislosť na ruskom jadrovom palive. Slovensko by totiž mohlo po vzore Českej republiky dodávať vyťažený urán ruskej spoločnosti TVEL, ktorá by slovenským atómovým elektrárňam na oplátku dodávala jadrové palivo za znížené cenu.

“Predbežná štúdia uskutočniteľnosti dokazuje obrovský ekonomický potenciál projektu Kurišková. Nachádzajú sa tam zásoby uránovej rudy s vysokým obsahom uránu a odhad prevádzkových nákladov je na relatívne nízkej úrovni. Z toho jasne vyplýva, že projekt Kurišková má potenciál sa zaradiť medzi producentov uránu s najnižšími nákladmi na prevádzku a výrobu,“ povedal prezident firmy European Uranium Resources Dorian Nicol.

Čaká sa na štúdie k projektu ťažby

Kanadská spoločnosť European Uranium Resources ltd., ktorá je držiteľom prieskumného územia v lokalite Kurišková, už podpísala s Ministerstvom hospodárstva SR (MH) memorandum o porozumení.

To stanovuje podmienky, za ktorých firma European Uranium Resources môže so štátom spolupracovať v rozvíjaní projektu Kurišková.

Spoločnosť European Uranium Resources na základe memoranda vyhotoví štúdiu uskutočniteľnosti a štúdiu posudzovania vplyvov na životné prostredie.

“Nasledujúcim krokom je v spolupráci s našim strategickým partnerom spoločnosťou Areva začať práce na štúdii uskutočniteľnosti a následne by sme pristúpili k procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). Obe štúdie sú pokračovaním krokov smerujúcim k presnejšiemu zadefinovaniu parametrov projektu s vyšším stupňom istoty a zároveň by mohli umožniť posunúť projekt na začiatok povoľovacieho procesu,“ dodal Nicol.

Štúdie by mali dať odpovede na základné otázky, či je možné ložisko uránovej rudy Kurišková rozvíjať a využívať ako environmentálne a ekonomicky udržateľný úspešný projekt.

Spoločnosť sa so štátom dohodla, že pokiaľ štúdie prinesú pozitívne ukazovatele, tak projekt Kurišková sa môže v súlade s Energetickou stratégiou SR realizovať.

Uvažujú o podzemnej bani

Pokiaľ sa bude projekt realizovať, mala by sa znížiť energetická závislosť Slovenska a vytvorilo by sa 880 nových pracovných miest.

Počiatočná investícia do projektu sa pohybuje na úrovni 225 mil. USD. Prípadné využitie uránového projektu Kurišková by mohlo poskytnúť Slovenskej republike bezpečný zdroj uránu približne na 30 rokov pri úrovni spotreby, aká je v súčasnosti.

Predbežná štúdia uskutočniteľnosti vypracovaná spoločnosťou Tetra Tech, Inc. naznačuje, že projekt uránového ložiska Kurišková má potenciál, aby bol realizovaný ako podzemná banská prevádzka využívajúca najlepšie dostupné technológie s minimálnym vplyvom na životné prostredie a zároveň môže produkovať urán s vysokou efektivitou dosahujúcou svetové parametre.

Podľa tejto štúdie sa urán pri Košiciach bude ťažiť v podzemnej bani s minimálnym prejavom na povrchu a urán môže byť extrahovaný pri použití zásaditého procesu, a nie kyselinového, ako sa obávajú "zelení“ aktivisti.

Greenpeace kritizuje postoj ministerstva

Greenpeace Slovensko kritizuje ministerstvo hospodárstva, že podpisom memoranda robí PR spoločnosti European Uranium Resources.

"Sme presvedčení, že kým neexistuje štúdia uskutočniteľnosti a nezávislé posúdenie vplyvu na životné prostredie v rámci procesu EIA, štátne inštitúcie by projektu nemali vyjadrovať svoju podporu a porozumenie," uviedol dnes riaditeľ Greenpeace Slovensko Juraj Rizman.

Greenpeace tvrdí, že mať urán automaticky neznamená mať palivo pre jadrové elektrárne.

Domáce zásoby uránu podľa environmentalistov momentálne nehrajú v otázke energetickej bezpečnosti SR takmer žiadnu úlohu.

"Sme presvedčení, že riziká ťažby uránovej rudy, ktoré by museli znášať občania Slovenska, naše regióny, životné prostredie a veľmi pravdepodobne aj verejné financie, výrazne prevyšujú prínosy prípadnej ťažby uránu pre štát. A už vôbec by sme nemali riskovať zdravie ľudí, kvalitné zdroje pitnej vody, poľnohospodársku pôdu či bohatstvo slovenskej prírody pre zisk zahraničných investorov," dodal Rizman.

Mesto nemá informácie

Mesto Košice dnes reagovalo, že z hľadiska ťažby uránu v danej lokalite nemá informácie o nejakej zmene oproti minulému stavu.

"Nemáme informácie ani o podpise uvádzaného memoranda, no vyžiadame si ho a o aktuálny stav v tejto veci sa budeme zaujímať. Pri svojich postojoch zohľadníme verejnú mienku obyvateľov Košíc," uviedla pre TASR hovorkyňa mesta Martina Urik Viktorínová.

Ministerstvo: Chceme mať ložisko pod kontrolou

Ministerstvo hospodárstva SR odmieta kritiku organizácie Greenpeace za podpis memoranda o porozumení so spoločnosťou European Uranium Resources (EUU), ktorá chce ťažiť urán v oblasti Jahodná pri Košiciach.

Argumentuje pritom potrebou získania nevyhnutnej kontroly nad strategickým ložiskom uránovej rudy.

"Po tom, čo boli 12. septembra 2012 oficiálne schválené geologické zásoby na ložisku Kurišková v objeme 5 427 000 ton, môžme už oficiálne hovoriť o tom, že Slovenská republika má jedno z najvýznamnejších ložísk uránovej rudy na svete v štádiu geologického prieskumu. Bolo tak povinnosťou MH SR vyvinúť maximálne úsilie na získanie nevyhnutnej kontroly nad strategickým ložiskom uránovej rudy," uviedol dnes pre TASR hovorca ministra Stanislav Jurikovič.

"Podoba memoranda o porozumení je formou zábezpeky, že dôležité rozhodnutia týkajúce sa budúcnosti ložiska uránovej rudy nebudú urobené bez plného informovania a pravidelnej komunikácie s MH SR," dodal.

Decembrové memorandum podľa neho zaručí podrobné informácie v ktorejkoľvek fáze projektu Kurišková.

Zároveň otvára možnosť, aby v prípade, že sa projekt ukáže ako ekonomicky a najmä ekologicky uskutočniteľný, mal štát prospech nielen z odvedených daní a úhrad za vyťažený nerast, ale participoval aj na ďalších benefitoch, ktoré budú spojené s celkovým výkonom projektu.

"Súčasná legislatíva totiž nedáva štátu dostatočné možnosti na priame ovplyvňovanie diania na takomto type projektov," konštatoval Jurikovič.

tasr