Celkový dlh Košického samosprávneho kraja (KSK) predstavoval ku koncu roka 2012 vyše 72 miliónov €. To je vyše polovica bežných príjmov, ktoré minulý rok dosiahli takmer 137 miliónov €. Opozícia bije na poplach, keďže kraj sa už blíži k najvyššie povolenej hranici 60 percent príjmov.
KOŠICE. KSK hospodári horšie ako štát. Kým Slovensko dlží veriteľom 50,1 percenta z toho, čo vyprodukuje, v prípade KSK je to 52,68 % z jeho celkových príjmov. Na župe sú však aj napriek nastupujúcej kríze optimisti a veria, že do roku 2036 splatia všetky dlhy.
Šéf klubu SDKÚ Ján Süli také nadšenie nezdieľa.
„Dlh splatíme len vtedy, keď si na jeho splatenie zoberieme nový úver, čo síce je možné, no dlhodobo to považujem za neudržateľné. Uznávam, že väčšina dlhu vznikla z toho, že sme museli zrekonštruovať cesty, no tie sa postupne aj tak zničia. A keď ich opäť budeme chcieť opraviť, nikto nám už novú pôžičku nedá, lebo by sme prekročili dlhovú hranicu. Ak nerátame účelové dotácie na školstvo a sociálne veci zo štátneho rozpočtu, tak by dlh už teraz výrazne prevyšoval naše ročné príjmy. Situácia mi príde bezvýchodisková, viackrát som už o tom hovoril aj so županom, no ťažko sa hľadá dobré riešenie. Jedine, že by sme cesty vrátili naspäť štátu. Potom by som bol väčší optimista.“
M. Vajkúnyová: Dlh ovplyvnilo aj EHMK a povodne
Poradkyňa Úradu KSK pre strategické investície a finančné riadenie projektov Marta Vajkunyová si myslí, že optimistický variant prognózy vývoja dlhu je reálny.
Ako tvrdí, KSK by nemal mať problém so splátkami veriteľom a to aj napriek tomu, že na istinu a úroky pôjde v ďalších troch rokoch priemerne 7 miliónov €.
Najťažším bude rok 2017, keď by mal KSK zaplatiť veriteľom takmer 9 miliónov €, potom od roku 2019 do 2036 by to malo byť 1,81 milóna €.
„Otázku, či tá 53-percentná zadlženosť je ešte pre nás únosná alebo nie, ovplyvňujú viaceré faktory. Na rozdiel od iných krajov sme v roku 2010 museli financovať povodňové škody aj projekt EHMK. Ten si síce vyžiadal zvýšené náklady, ale je to jedinečná možnosť rozvoja nášho regiónu.“
Trebuľu tešia zdravšie nemocnice
Župan Zdenko Trebuľa (Smer) vidí príčiny zvýšeného dlhu najmä z minulosti, keď kraj musel čerpaním úverov riešiť havarijné situácie na svojich cestách 2. a 3. triedy, splácať záväzky vlastných nemocníc, či sanovať následky povodní za 13 miliónov.
Naopak vznik nových dlhov nemocníc už neočakáva, keďže ich finančná situácia sa po vstupe strategického partnera výrazne zlepšuje.
Ďalší nápor na rozpočet by podľa župana nemali predstavovať ani ďalšie investície do dopravnej infraštruktúry. Čerpanie úverov na rekonštrukcie ciest a mostov chcú v maximálnej miere nahradiť nenávratnými zdrojmi z eurofondov.
„Rekonštrukcie ciest by teraz stáli viac“
„Cesty sme museli zrekonštruovať, lebo po niektorých sa už vôbec nedalo jazdiť. Keby sme to vtedy neurobili, dnes sú v dezolátnom stave a náklady na ich opravy by boli výrazne vyššie. Pravdou je, že už aj niektoré 'nové' cesty sú poškodené, keďže po nich jazdia kamióny s nadrozmernými nákladmi, ktoré takto obchádzajú platenie mýta. Orodovali sme u troch vlád, no zatiaľ bezvýsledne, aby kamióny dostali zákaz. Splácanie našich záväzkov nie je nijako ohrozené. Na Úrade sme taktiež prijali opatrenia, ktoré v súlade s ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti nastavujú hranice dlhu tak, aby nedošlo k prekročeniu,“ dodal župan.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
