Pýšiť sa môže niekoľkými poľovníckymi trofejami. V africkom buši ho dokonca naháňal nosorožec.
KOŠICE. Rosocha prežil detské roky v Stakčíne na východe Slovenska. V Košiciach žije od roku 1983, keď začal študovať medicínu na tunajšej lekárskej fakulte.
Som rád v pohybe, tvrdí o sebe bývalý primár gynekológie.
„Stále som veľa športoval, či už na základnej, strednej či vysokej škole. Veľmi rád hrám tenis, florbal, aj lyžujem, dokonca som v mladosti lyžoval pretekársky za Chemlon Humenné.“
Poľovnícka vášeň
Medzi riaditeľove vášne patrí poľovníctvo, ktorému sa venuje niekoľko rokov.
„Čo ma dokáže najviac upokojiť, je les. To nachádzam na poľovačke. Prechádzka sedemnásť kilometrov po lese k chatke, v ktorej sa zohrejete po tom, ako si založíte oheň. Sadnete si a cítite absolútny pokoj a pohodu. Potom je už aj jedno, či budete poľovať, alebo nie.“
Majiteľ niekoľkých poľovníckych trofejí prezrádza, že je ochotný dlho vyčkávať. Tak ako naposledy s kamarátom v herlianskom revíre, v ktorom sa na nich šťastie v podobe dvoch diviakov usmialo po celej noci.
Poľovačka ho priviedla k ďalšiemu koníčku, fotografovaniu. Prvý profesionálny fotoaparát si kúpil pred 10-dennou dovolenkou v africkej Namíbii, ktorá bola naplnením jeho dlhoočakávaného poľovníckeho sna.
Niekoľko nocí strávila skupina Slovákov pod stanom priamo v divokej prírode.
„Viac som tam fotil, ako poľoval. Dokopy som urobil asi 1500 podľa mňa neskutočných fotiek, pretože Afrika je krásna.“
Gurmánske špeciality
Práve pri fotografovaní sa riaditeľovi stala príhoda, ktorá sa mu len tak ľahko z pamäti nevytratí.
„Vracali sme sa autom z poľovačky a zbadal som nosorožca. Stál niekoľko desiatok metrov od nás. Už sa zvečerievalo a ja som nemal blesk, takže som sa pokúšal vyfotiť si ho, keď sa zrazu v jednom momente rozbehol smerom k nám. Keď náš černošský sprievodca zbadal, že sa na nás rúti trojtonové zviera, šliapol na plyn takou silou, až sme z auta skoro všetci vypadli.“
Rosocha vie narábať nielen s poľovníckou puškou, ale aj s kuchynským náčiním. Výsledkom nie sú žiadne minútky, ale gurmánske špeciality ako pečená kačka či domáce pirohy.
„S jedlom sa dokážem vyhrať. Teraz naposledy som varil asi tri dni v kuse, pretože u mňa bola na návšteve sestra, ktorá žije v USA. Jej syn mi lámanou slovenčinou povedal, že k nim určite musím prísť na návštevu, lebo robím dobré jedlo.“
Pracovná Metallica
Počas stredoškolských čias mal vlastnú kapelu, s ktorou vystupoval po baroch a na zábavách.
Skupine sa pritrafilo, že si začiatkom osemdesiatych rokov zahrali na jednom pódiu spolu s Jožom Rážom, ktorý bol na vojne v Humennom.
Rosocha si teraz najradšej naladí hudobnú stanicu s pokojnou muzikou. Rockovú alebo metalovú hudbu by ste u neho hľadali ťažko. „Metallicu mám v práci,“ hodnotí so smiechom.
Napriek tomu, že Rosochovi synovia pochádzajú z lekárskej rodiny, v rovnakých šľapajach kráčať nechcú.
„Keďže môj otec bol lekár, detstvo som prežil v lekárskom prostredí, preto mi to nebolo cudzie. Svojich synov som špeciálne na medicínu neprehováral, výber som nechal na nich.“
Zatiaľ čo iní ľudia si v mysli stavajú vzdušné zámky, Rosocha sa drží skôr pri zemi.
„Nemám žiaden konkrétny sen, ktorý by som si chcel splniť. Môj život je tak ako aj ostatných ľudí niečo ako sínusoida. Striedajú sa v ňom lepšie i horšie dni.“
Autor: kag
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
