Významný vedecko-pedagogický pracovník Leteckej fakulty TUKE, profesor Ing. Tobiáš Lazar, DrSc. získal vlani ako štvrtý Slovák patent v USA. Jeho stroj na hĺbenie jám do skalných masívov pomôže uskladniť jadrový odpad vo väčšom množstve, no hlavne bezpečnejšie.
KOŠICE. Ide o patent koncepcie strojového zariadenia, ktoré pracuje autonómne bez prítomnosti človeka.
„Je vybavené všetkým tým, čím sa vyznačujú inteligentné roboty. Človek vystupuje len ako kontrolný orgán,“ hovorí Tobiáš Lazar.
Samotný stroj zatiaľ ešte nie je vyhotovený. Bol vyrobený elementárny stredový článok, ktorý rozrušuje horninu.
„Výkonový člen stroja predstavuje valcové zariadenie, ktoré má prednú časť rozšírenú na komolý kužeľ a potom zadná časť, na ktorú sa pripájajú kontrolné, riadime a napájacie zariadenia.“
Rozmery hĺbeného diela stanovuje jeho užívateľ. No zariadenie vyhĺbi napríklad jamu hlbokú 5 kilometrov s kruhovým priemerom 12 metrov.
Taví horninu a tvorí sklo
Predpokladá sa, že stroj vyhĺbi valcovitú dieru do skál, kde môže byť uložený jadrový odpad – urán – používaný ako palivo v jadrovej elektroenergetike.
Kontajner s uránom musí byť uložený v suchom, nepriepustnom prostredí, ktoré nedovolí kontaminovať vodu a následne pôdu.
„Pretože spaľuje kyslík a vodík, vytvára sa plameň vysokej teploty, ktorá horninu taví. Výsledkom tavenia je sklovitý obal. A sklo neprepúšťa. Neskúmal som následne, kde na zemi sú vhodné skalnaté miesta, ale to už nie je otázka na mňa. To je predmetom výskumu realizátorov. Budovanie úložísk je vec bezpečnej energetiky štátu.“
Prísne požiadavky na bezpečnosť musia byť dodržané pri každom úložisku. Ľudia však majú strach z jadrového odpadu vo svojom okolí.
„Každý to považuje za veľmi potrebné, ale nikto úložisko vo svojej blízkosti nechce. Riziko by mohlo vzniknúť, ak by sa do jamy dostala voda. Ale práve toto zariadenie sa vďaka sklenenému obalu stien hĺbeného diela najviac približuje bezpečnostným požiadavkám.“
Na hĺbení jám dnes pracujú stovky až tisícky ľudí.
„Odkedy neandertálec búchal kladivom a drvil skalu, na spôsobe hĺbenia sa nič nezmenilo. Rozdiel je len ten, že neandertálec mal k dispozícii kameň a moderný človek má namiesto kamenného nástoja iný mechanický nástroj, ktorým horninu rozrušuje. Ale mechanický princíp je rovnaký. Preto je dôležité rozvíjať aj iný ako mechanický princíp.“
Patentovaná koncepcia stroja využíva tepelnú energiu, ktorú pri hĺbení mení na energiu tlakovú a zvukovú.
Výsledok 21–ročnej práce
Profesor Lazar sa touto problematikou zaoberá už 21 rokov. Podnetom bola účasť na riešení podobných úloh v Ústave geotechniky SAV, ktoré vtedy riadil prof. Ing. Félix Sekula, DrSc.
„V Nemecku bolo patentované zariadenie na hĺbenie malých otvorov. Posmelilo ma to v tom, aby som začal pracovať na zariadení s veľkým priemerom, pretože práve tie sú v praxi potrebnejšie. Od roku 2000 som si dotvoril konkrétnu predstavu o koncepcii hĺbiaceho stroja.“
Počas spolupráce s patentovým úradom v Bratislave sa začali o profesorovo zariadenie zaujímať aj Spojené štáty americké. Patent nakoniec získal práve v USA.
„Pri preberaní mi bolo povedané, že som len štvrtým Slovákom, ktorý získal patent v Amerike.“
No nebolo to také jednoduché. Za patent sa platí.
„Potreboval som nejakého investora. Našiel som ho v podobe spoločnosti SITech v Bratislave. Viete, úhrada za patentové konanie a poplatky za udržiavanie patentu nie sú malé. Pritom mám 17 ďalších patentov a ďalšie pripravené na patentové konanie.“
Pre malé štáty je drahý
V týchto dňoch profesor pripravuje podmienky pre vybudovanie termobarokomory v Košiciach, kde bude skúmať teplotné, zvukové a tlakové efekty zariadenia. Záujemcov o zariadenie je hneď niekoľko.
„Lenže cenovo je to pre podnikateľské spoločnosti a malé štáty nedostupné. Preto sa sústredí viac štátov, ktoré o to žiadajú. Záujem už prejavilo Lotyško, Estónsko, Maďarsko, Poľsko, Česko, Nemecko a Francúzsko.“
Profesor Lazar v súčasnosti z patentu neprofituje. Situácia by sa mohla zmeniť, keď stroj so spoločníkom vyrobia a predajú. To je ale otázkou minimálne troch – štyroch rokov.
„Mám takmer 80 rokov, už sa toho nedožijem. Ale to je v poriadku, necítim sa nedocenený. Mňa táto problematika zaujala. Žijem ňou. Nemôžem ináč, je to náplň môjho života.“
O patentovom úsilí nepovedal nikomu z blízkych. Ani svojej rodine. Informácia sa k nej dostala až po zverejnení úspechu na webovej stránke Technickej univerzity.
„Najvyšším ocenením pre mňa bola obdivná sms, ktorú mi napísala vnučka,“ usmieva sa profesor Lazar.
Patentovaný stroj. Nevyužíva mechanický princíp, ale tepelnú energiu.
Foto: TUKE
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
