Peter Gombita má 56 rokov, pochádza z obce Pakostov v okrese Humenné. Pôsobí ako rímskokatolícky kňaz v obci Hýľov, zároveň šéfuje neziskovej organizácii Oáza-Nádej pre nový život.
KOŠICE. V Bernátovciach neďaleko Košíc vybudoval útulok pre bezdomovcov, jeden z najznámejších v Košiciach i na Slovensku. Muž plný energie sa môže pochváliť i tým, že je vzdialeným príbuzným populárnej pop hviezdy, legendárnej Mariky Gombitovej. Cez spoločného pradedka.
Kňazov otec Štefan bol murár a trochu i stolár, veľmi pracovitý, prísny, zbožný a spravodlivý človek. Mamku Annu opisuje ako zlatú dušu so srdcom plným lásky a dobroty.
Najprv sa vyučil za zámočníka oceľových konštrukcií, vyštudoval diaľkovo gymnázium v Trenčíne a začal poškuľovať po teologickej fakulte v Bratislave. Ešte predtým podpísal nábor do baní.
„Vravelo sa vtedy, že kto tak spraví a odpracuje tam 18 mesiacov, nemusí ísť na vojenčinu,“ zaspomínal si farár.
„Neviem, ale keď niekdo spomenul armádu, všetko sa vo mne zježilo. Byť dva roky kdesi zavretý za plotom, bolo pre mňa ako väzenie. Po skončení gymnázia som musel čakať tri roky, prišli totiž rôzne preverovania zo strany vtedajších mocipánov, že prečo chcem byť kňazom. Sám som dokonca asi dva roky pochyboval o tom, či vôbec Boh jestvuje.“
Jubilejný desiaty maratón
Túžil po veľkej rodine, sám pochádza z piatich detí. Nakoniec všetko nechal tak a vydal sa cestou viery. Po absolvovaní štúdia teológie pôsobil ako kaplán vo farnosti košickej mestskej časti Juh.
V tých časoch mu chceli odňať štátny súhlas na pastoráciu, viackrát ho vypočúvala komunistická tajná polícia.
„V tejto súvislosti som napríklad po „nežnej“ revolúcii čakal, či sa neobjavím ako ich spolupracovník v zozname Ústavu pamäti národa. Hovoril som si vtedy: pánabeka, ako to ľuďom vysvetlím. Lebo nám po výsluchoch dávali podpisovať veru rôzne papiere. Ani som ich poriadne nečítal, lebo som chcel byť od nich čím skôr preč.“
Vo Svidníku zakladal diskotékovú vináreň
Preložili ho do Sniny, neskôr do Svidníka, podieľal sa tam na zriadení cirkevnej školy, rómskeho klubu, útulku pre bezdomovcov, dokonca i diskotékovej vinárne.
„Ľudia sa pohoršovali, vraveli: farár a zaujíma sa o diskotéky, vinárne. Pýtali sa, že či tam budem chodiť na víno. Potom nasledovala farnosť v Nižnej Šebastovej, tam sme robili divadlo, krížové cesty, no a teraz som už rok v Hýľove.“
Jeho rodinou, dokonca vraj niekedy bližšou ako vlastní súrodenci, sú mu klienti útulku pre bezdomovcov. Pred peniazmi a majetkom uprednostňuje pokoj medzi ľuďmi.
„Bez domova i strechy nad hlavou sa prežiť dá, ale bez pokoja nie,“ tvrdí.
„Čo sa týka môjho relaxovania, pre mňa bol vždy veľmi príjemným oddychom šport. Hrával som futbal a nedávno odbehol jubilejný desiaty maratón. Chodím trochu lyžovať, ale aspoň trikrát do týždňa si zabehám. Čítam pomenej, vždy mám rozčítané dve aj tri knihy naraz. Skôr ide o veci z duchovnej oblasti. Teraz sa chystáme robiť divadlo. Hlavnými účinkujúcicmi budú, ako inak, naši klienti.“
Oslobodený od mamony
Televízor pozerá málokedy, najviac sa mu pozdávajú rôzne súťaže, ktoré vyhľadávajú mladé talenty.
Medzi hercami nejakého vychyteného nemá, za dosť nesympatického považuje francúzskeho Gérarda Depardié. Zo spevákov mu najviac „režú“ starší, Petr Spálený či božský Kája Gott.
„Mojou najväčšou neresťou je to, že si rýpem nechty, niekedy až do krvi,“ priznáva bez mučenia. „Napriek tomu, že mám vždy plné vrecká pilníkov. Neviem si s tým dať rady už asi 30 rokov. Zašiel som už aj k jednému Číňanovi, aby pomohol a tie nešťastné nechty mi aspoň nalakoval.“
Bez väčších problémov zvládne varenie párkov a vajíčok natvrdo. Preto radšej nebude jesť a dá si chlieb s masťou.
Diétu pri svojej štíhlej postave nepotrebuje. V jedlách nepreberá, z domova je naučený napríklad na zemiaky, chlebík pripečený na sporáku s mliekom, placky. Ak môže, uprednostňuje špagety a iné cestoviny.
Jazdí v peugeote, na fare v Hýľove mu parkuje ešte Škoda Fabia. Keby priplávala zlatá rybka a ponúkla mu akékoľvek super auto, vybral by si také, ktoré žerie najmenej benzínu či nafty. Zároveň by ale malo odviezť naraz čo najviac vecí.
Zázemie má vybudované a býva na fare v Hýľove, za domov ale považuje každé miesto, kde sa práve nachádza.
Ideálna dovolenka je pre neho tá, kde sa človek cíti dobre. Bez ohľadu na to, či ide o Brazíliu alebo slovenskú „maltu“. Dlhšie už nikde nebol, za super považuje naše slovenské Tatry.
S mladými ľuďmi prešiel v minulosti napríklad celé Taliansko. Sami si varievali, spávali pod „širákom“. Tento rok chce po dlhšom čase sadnúť do auta a celý mesiac špacírovať niekde popri mori.
Peniaze zbytočne neutráca. Stačia mu topánky, kabát alebo iné veci, ktoré má na sebe, či jedlo, keď pocíti hlad.
Keď niečo potrebuje, tak si to kúpi, ale žiadne zásoby si nerobí. Považuje to za svoju veľkú osobnú slobodu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
