Pôrod a operácia srdca na jednom stole. Srdce pacienta chráni materiál z hovädzieho a bravčového osrdcovníka. Voperovanie prístroja, ktorý nahrádza činnosť polovice srdce alebo srdcové strojčeky ovládané cez satelit. Tieto, ale i ďalšie príbehy sa zapísali do desaťročnej histórie Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb.
KOŠICE. Slovensko žilo týždne unikátnym prípadom 28-ročnej Aleny, ktorá v ôsmom mesiaci tehotenstva dostala rozsiahly infarkt a praskla jej aorta.
Po prevoze z Popradu rozhodovali o živote ženy a jej nenarodeného dieťaťa sekundy. Tím gynekológov priamo na kardiochirurgickej sále chlapčeka odrodil. Boj kardiochirurgov o život rodičky trval do rána.
Po niekoľkých týždňoch si Alena odviedla domov svojho synčeka. „Netreba hovoriť o zázraku. Pacientka vydržala a jej srdiečko to potiahlo možno viac, ako sme očakávali,“ povedal vtedy generálny riaditeľ kardioústavu a kardiochirurg František Sabol.
O nezvyčajnom prípade sa neskôr dozvedel svet prostredníctvom článkov publikovaných v prestížnych odborných časopisoch.
Zaujala celé Slovensko. Rodička po infarkte so synčekom.
Foto: Veronika Janušková
S poloumelým srdcom
Vôbec po prvý raz na Slovensku voperovali v košickom ústave pred siedmimi rokmi 27-ročnému pacientovi mechanickú podporu srdca, ktorá nahrádza činnosť ľavej komory. „Pacient dostal polovicu srdca umelého - funkciu jednej komory nahradilo čerpadlo.“
V hrudi niekoľkých pacientov ústavu bije srdce, ktorého časťou je chlopňa povlečená hovädzím a prasacím osrdcovníkom. Pred dvomi rokmi začali s týmto typom operácie ako druhá nemocnica v strednej a východnej Európe.
Jedným z prvých takto operovaných ľudí je bývalý československý reprezentant v zjazdovom lyžovaní Michal Šoltýs.
„Svoje srdce som dal športu a teraz bolo potrebné ho operovať. Tu v ústave srdce nemajú len v logu, oni srdcom naozaj konajú. Moja vďaka patrí celému kolektívu,“ povedal exšportovec dva dni po operácii.
Bývalý športovec. Šoltýsovo srdce chráni materiál zvieracích osrdcovníkov (na snímke s dcérou – bývalou lyžiarkou a poslankyňou parlamentu za HZDS Janou Gantnerovou–Šoltýsovou.
Foto: Katarína Gécziová
Ako prví začali uspávať xenónom
Inovatívne postupy zavádzajú všetky štyri kliniky kardioústavu. Ako jediní v strednej Európe začali jeho anestéziológovia uspávať pacientov plynom xenón, ktorý neovplyvňuje životné funkcie človeka a jeho vdychovanie šetrí ľudské srdce a mozog.
„Doteraz používané metódy anestézie mali výraznejšie vedľajšie účinky na rozdiel od xenónovej, ktorá ovplyvňuje pooperačný stav pacienta minimálne,“ vysvetlil Pavol Török, prednosta Kliniky anestéziológie a intenzívnej medicíny.
Po smiechu uznanie
Do pomyselnej kroniky ústavu sa za desať rokov zapísali desaťtisíce pacientov, ktorých tu odborníci liečili, či operovali.
Posledný rok je v štatistikách zapísaný ako najpočetnejší. Služby ústavu využilo vyše 50-tisíc ľudí.
„V roku 2003 sme vznikli ako malé pracovisko, ktoré fungovalo v prenajatých priestoroch. Pri prezentácii niektorých výsledkov čo do počtu sme boli zahraničným kardioústavom tak trochu na smiech. Teraz sa však môžeme smelo porovnávať s najvyspelejšími zahraničnými pracoviskami. Máme s nimi podobné a vo viacerých oblastiach aj lepšie výsledky,“ hodnotí Sabol.
Ústav bol súčasťou bývalej fakultnej nemocnice, mal status kardiologického centra. Čím viac sa pracovisko profilovalo - napríklad v roku 1997 vznikla kardiochirurgia - tým viac začínal prevládať názor, aby sa centrum od nemocnice osamostatnilo.
„Ozývali sa vtedy rôzne hlasy, či je ústav na východe potrebný, alebo či sa toto pracovisko samo uživí,“ spomína Sabol.
Samostatná špecializovaná nemocnica vznikla v roku 2003. O tri roky neskôr sa transformovala na štátnu akciovú spoločnosť. Jej stopercentným vlastníkom je ministerstvo zdravotníctva. Šesť rokov fungoval ústav na piatich poschodiach monobloku bývalej fakultnej nemocnice na Triede SNP 1.
Značku Východoslovenský ústav srdcových chorôb posilnilo v roku 2005 pričlenenie cievnej chirurgie. Odvtedy si štátna akciovka píše v názve druhý prívlastok, a to cievnych chorôb.
Vo vlastnom
S výstavbou súčasného moderného objektu za vyše tridsať miliónov eur sa začalo pred siedmimi rokmi. Nemocnica financovala projekt z viacerých zdrojov - z vlastných peňazí, prostriedkov z predaja nadbytočných nehnuteľností, Európskej únie a komerčného úveru.
„Od zbúrania dvoch hrebeňoviek, ktoré predtým boli na pozemku, kde sme stavali, po prvú uskutočnenú operáciu, ubehlo iba 20 mesiacov. Výstavba vlastnej budovy bola logická vec po tom, ako sa ústav odčlenil a získal vlastnú ekonomickú a právnu subjektivitu.“
Päťposchodová moderná nemocničná budova má 177 lôžok, päť operačných sál a päť angiografov. Súčasťou budovy je samostatný ambulantný trakt so špecializovanými ambulanciami, veľká poslucháreň pre medikov s priamym prenosom z operačných sál, lekáreň a garážový dom. Štyri kliniky ústavu sú farebne odlíšené, čo pomáha v lepšej orientácii pacientov.
Vybavenie ústavu zlepšila vyše trojmiliónová nenávratná finančná dotácia od Európskej únie. Za tieto peniaze kúpil dva najmodernejšie rőntgenologické prístroje – takzvané angiografy – pričom istú časť spolufinancoval aj ústav.
Chorý východ
Štyri kliniky ústavu zabezpečujú výučbu budúcich lekárov zo Slovenska a zahraničia. Vzdelávajú sa tu tiež lekári pred atestáciou a po nej.
Nemocnicu ročne navštívia tisíce ľudí s rôznymi srdcovo-cievnymi ochoreniami najmä z východu Slovenska. Sabol hovorí, že tieto čísla sú zlomkom z reálneho počtu chorých.
„Východ charakterizuje veľká chorobnosť na kardiovaskulárne ochorenie. Po desiatich rokoch samostatnosti operujeme a liečime iba špičku ľadovca. Zvyčajne sú to ľudia, ktorí už majú vážne zdravotné problémy a potrebujú zákrok. Chceme sa posunúť ďalej a začať s preventívnym programom, aby sme podchytili ľudí na začiatku ich ochorenia,“ vysvetľuje čerstvý hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre kardiochirurgiu.
Krokom k tomuto plánu je prístavba diagnostického, preventívneho a výskumného centra k existujúcej budove kardioústavu.
„Navrhujeme tiež vznik Národného kardiologického registra, v ktorom by boli údaje o všetkých kardiologických pacientoch.“
Búranie hrebeňoviek. Takto sa začínali práce na novom objekte. Foto: archív VÚSCH
Počas výstavby. Náklady dosiahli 30 miliónov eur. Foto: Judita Čermáková 
Súčasnosť. K existujúcej budove pristavujú ďalšiu. Foto: Judita Čermáková
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
