KOŠICE. Dva košické okresné súdy prvýkrát vyberali sudcov podľa nových pravidiel, ktoré ako ministerka spravodlivosti zaviedla Lucia Žitňanská (SDKÚ) v snahe odstrániť rodinkárstvo v justícii a zabezpečiť, aby talár obliekali najlepší odborníci.
Dnes sa sudcami už nestávajú automaticky po troch rokoch praxe justiční čakatelia, ktorí boli kritizovaní pre časté rodinné väzby na sudcov a súdnych funkcionárov. Po tom, ako boli za minulej vlády zrušení, sa o miesto sudcu musia uchádzať vo verejnom výberovom konaní v súťaži s ostatnými právnikmi.
V Košiciach sa aj v týchto otvorených konkurzoch zatiaľ najviac darí príbuzným sudcov. Miesto na Okresnom súde Košice II v konkurencii ďalších ôsmich záujemcov získala Lucia Baňacká, dcéra dlhoročného predsedu Krajského súdu v Košiciach a člena Súdnej rady Imricha Volkaia. Sudcom v Košiciach je aj Baňackej manžel.
V komisii najmä z Košíc
V konkurze na sudcu Okresného súdu Košice I spomedzi deviatich uchádzačov skončila prvá Jana Raganová. Jej manžel je sudcom v Michalovciach.
Baňacká bola justičným čakateľom na Krajskom súde v Košiciach, potom vyššou súdnou úradníčkou. Raganová pracovala len ako vyššia súdna úradníčka.
Za víťazku konkurzu Baňackú vybrala päťčlenná komisia, v ktorej boli advokát a štyria sudcovia, vrátane Jozefa Maruščáka a Jozefa Vancu z Krajského súdu v Košiciach, ktorým je Volkai nadriadený. S Maruščákom sedí aj v Súdnej rade.
Predseda súdu má voči podriadeným sudcom významné právomoci. Vybavuje ich personálne veci, mal by dohliadať, či dodržiavajú zásady sudcovskej etiky, sledovať plynulosť súdnych konaní a hodnotiť efektivitu ich práce. Robí tiež previerky spisov.
Mohol menovať iných
Maruščáka a Vancu do komisie zo zoznamu kandidátov, vybraných ministrom spravodlivosti Tomášom Borecom (nominant Smeru), menoval predseda Okresného súdu Košice II Adrián Pažúr. V komisii bol aj on ako člen zvolený sudcovskou radou súdu, ktorého miesto sa obsadzuje.
V ministrovej databáze je 31 potencionálnych členov výberových komisií. Prečo vybral práve dvoch sudcov súdu, ktorému šéfuje príbuzný účastníka konkurzu, Pažúr vysvetlil tým, že Vancu zvolilo do zoznamu ministerstva kolégium predsedov sudcovských rád v obvode Krajského súdu v Košiciach.
Maruščák išiel zasa do komisie podľa neho preto, že je podpredsedom krajského súdu, čo je v súlade „s postupom zaužívaným aj na iných krajských súdoch o účasti jedného zástupcu vedenia krajského súdu na takomto výberovom konaní“.
Pažúr dodáva, že rozhodovanie členov výberovej komisie je upravené právom a podlieha kontrole uchádzačov, verejnosti i Súdnej rady Slovenskej republiky.
Predseda: Len podľa zákona
„Nedodržanie predpísaného postupu je vždy zistiteľné a napadnuteľné... Je teda nepochybné, že členovia výberovej komisie dôsledne dodržiavali zákonný postup, čím sa jednoznačne preukazuje nezávislosť a nestrannosť ich rozhodovania na akejkoľvek osobe, to jest aj na predsedovi Krajského súdu Košice,“ odpísal.
„Zo zverejnenej zápisnice z priebehu výberového konania vyplýva, že s jej znením súhlasili bez výhrad všetci piati členovia komisie. Zároveň podľa informácii ministerstva nikto z uchádzačov ani nikto iný nenamietal priebeh výberového konania,“ tvrdí aj tlačový referát rezortu spravodlivosti.
Advokátka má pochybnosti
Advokátka Kristína Babiaková, spolupracujúca so združením Via Iuris, v takomto zložení komisie vidí problém.
„Ak má úspešná uchádzačka rodinné väzby na predsedu súdu, na ktorom pracujú dvaja členovia výberovej komisie, vznikajú pochybnosti o objektívnosti výsledkov výberového konania a nezávislosti komisie,“ povedala.
V prvých výberových konaniach, prebiehajúcich novým systémom, sa v Košiciach nepresadili kandidáti, ktorí predtým nepôsobili na súde. Konkurzov sa zúčastnili dvaja advokáti a firemná právnička. Nevyhoveli z prípadovej štúdie alebo z vypracovania súdneho rozhodnutia.
Babiaková hovorí, že nový systém splnil účel, ktorým bolo otvorenie konkurzov iným právnickým profesiám, lebo advokáti, notári, či prokurátori sa môžu uchádzať o funkciu sudcu, aj keď im žiadna právna úprava nemôže garantovať, že budú aj úspešní.
Združenie zmapovalo, že doteraz sa otvorených výberových konaní zúčastnilo 25 percent advokátov, zvyšok ľudia zo súdneho prostredia. Z úspešných uchádzačov trinásť percent boli advokáti, 86 percent pred výberovým konaním pracovalo v súdnictve.
Kto sa stane sudcom?
Lucia Baňacká (30) bola na konkurze za sudcu prvýkrát. V roku 2009 získala miesto justičnej čakateľky. Keď Žitňanskej novela s čakateľmi skoncovala, na súde zostala, tak ako väčšina jej kolegov, v pozícii vyššej súdnej úradníčky.
Má rigoróznu aj dizertačnú skúšku. V životopise menuje štrnásť odborných článkov z oblasti firemného práva, za jeden bola ocenená v súťaži Slovenskej advokátskej komory. Je aj spoluautorkou vysokoškolskej učebnice obchodného práva.
Podľa novej právnej úpravy konkurzov musela zverejniť blízke osoby v súdnictve. Okrem sudcov otca a manžela do vyhlásenia napísala aj matku, administratívnu pracovníčku súdu, a bratovu manželku, bývalú justičnú čakateľku, teraz vyššiu súdnu úradníčku. Uviesť už nemusela brata, ktorý bol tiež čakateľom, ale keď sa zrušili, stal sa prokurátorom.
Jana Raganová (35) bola vo výberovom konaní na sudcu piatykrát. V bodovaní za sebou nechala štyroch bývalých justičných čakateľov.
Od roku 2004 pracovala ako vyššia súdna úradníčka trebišovského súdu, predtým bola podnikovou právničkou.
Baňackú a Raganovú ešte musí do funkcie sudcu na návrh Súdnej rady vymenovať prezident.
rok
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
