Korzár logo Korzár Košice
Nedeľa, 30. apríl, 2017 |Meniny má Anastázia

Vládu láka košický urán, elektrárňam by vystačil na desaťročia

Urán z Jahodnej chcú Kanaďania i minister hospodárstva aj napriek nesúhlasu občanov a samospráv.

Ilustračné foto.(Zdroj: FOTKY.SME.SK - ANDREJ PIUS)

KOŠICE. Na Jahodnej pri Košiciach je jedno z najvýznamnejších uránových ložísk na svete. Tvrdí to kanadská spoločnosť European Uranium Resources.

Zásoby rudy s vysokým obsahom uránu a molybdénu v objeme takmer 5,5 milióna ton by podľa predbežných prepočtov stačili slovenskej jadrovej energetike na tridsať rokov.

Ministerstvo hospodárstva napriek masívnemu odporu verejnosti vlani v decembri projekt Kurišková podporilo podpisom Memoranda o porozumení.

Zachráňme Jahodnú!

Záväzky
Z memoranda
  • uznáva význam ložiska uránovej rudy Kurišková a výhody spolupráce štátu s kanadskou firmou,
  • zdôrazňuje záujem zvýšiť energetickú bezpečnosť Slovenska a využívať domáce suroviny,
  • ministerstvo sľubuje, že bude dbať na priehľadný povoľovací proces.

Jahodná je od Košíc vzdialená necelých pätnásť kilometrov.

Od otvorenia prvej chaty a prvej organizovanej lyžovačky v roku 1918 patrí k najvyhľadávanejším rekreačným centrám Košičanov.

Pohodlne stačí desať minút cesty autom, aby ste unikli z ruchu štvrť miliónového mesta a pod svahom s tromi zjazdovkami a siedmimi vlekmi si pripli lyže, oddychovali v relaxcentre s krytým bazénom, či sa len tak poprechádzali na čerstvom vzduchu uprostred hôr, dali si dobré jedlo v príjemnej reštaurácii, alebo vybrali sa po turistickej Ceste hrdinov SNP, ktorá vedie naprieč celým Slovenskom.

Petíciu Greenpeace proti ťažbe uránu na Slovensku, vrátane Jahodnej, podpísalo v rokoch 2006 až 2009 vyše 113-tisíc občanov. Viac ako polovicu signatárov tvoria Košičania a obyvatelia okolitých obcí.

„Neviem, či nám to pomôže,“ rozmýšľa spoluvlastník areálu, Košičan Ján Švec. „Kým ľudstvo niečo nové nevymyslí, urán dostane v energetike zelenú. Zahraničný investor už vložil do prieskumu územia veľké peniaze. Mám obavy, že bude chcieť ložisko vyťažiť pri čo najnižších nákladoch. Dôsledky by mohli byť fatálne.“

Podraz

„Ťažba uránu na Jahodnej, ku ktorej smerujú všetky aktivity investora, by znamenala koniec turistiky v tejto oblasti,“ myslí si predseda Cyklistickej únie mesta Košice a signatár petície Stop ťažbe uránu Karol Labaš.

„Navyše, ložisko Kurišková sa nachádza v lokalite, v ktorej sú zdroje pitnej vody pre celé mesto. Riziko ohrozenia obyvateľov, ktoré by otvorenie uránovej bane v bezprostrednej blízkosti mesta sprevádzalo, je obrovské. A doposiaľ ho nikto nedokázal vyvrátiť.“

Labaša znepokojilo Memorandum o porozumení a spolupráci, ktoré koncom minulého roka podpísali minister hospodárstva Tomáš Malatinský a prezident kanadskej spoločnosti European Uranium Resources Dorian L. Nicol. Podľa neho je morálnym záväzkom štátu voči investorovi, že nebude robiť prekážky pri povoľovaní ťažby:

„Je to podraz voči samospráve i obyvateľom Košíc, ktorí v minulosti vyjadrili zásadný nesúhlas s ťažbou uránu na Jahodnej.“

Petíciu podporili samosprávy Košíc, Košického samosprávneho kraja, štyridsiatich obcí, široké spektrum mimovládnych organizácií, odborníkov a významných osobností.

Primátor Richard Raši (Smer) sa o memorande dozvedel až po jeho podpise z tlačovej správy: „My sme sa k nemu nevyjadrovali.“

Územný plán s banskou činnosťou v tejto lokalite neráta a podľa primátora samospráva nad jeho zmenou zatiaľ ani neuvažuje. „Pri svojich postojoch zohľadníme verejnú mienku,“ dodal Raši.

cikovsky.jpg
Urán sa v Košiciach ťažiť nebude, myslí si Konštantín Čikovský

Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz

Právo veta

Aj Košický samosprávny kraj sa dozvedel o memorande len z médií.

„Nemáme dostatok informácií, aby sme sa mohli k vašim otázkam vyjadriť,“ tlmočila stanovisko župana Zdenka Trebuľu (Smer) hovorkyňa hovorkyňa Zuzana Bobriková.

V roku 2006, keď Kanaďania začali v lokalite Kurišková geologický prieskum, Trebuľa poslal list vtedajšiemu ministrovi hospodárstva Ľubomírovi Jahnátekovi a ministrovi výstavby a regionálneho rozvoja Mariánovi Janušekovi.

Upozornil ich na rozpory v konaní príslušných banských úradov, ktoré nerešpektujú záujmy samosprávneho kraja a dotknutých obcí zakotvené v platných územných plánoch.

„Stanovisko obce ako príslušného stavebného úradu je v súlade s banským zákonom záväzným stanoviskom. Banské úrady tieto stanoviská nepovažujú za záväzné,“ upozornil župan.

Medzitým ale dostali samosprávy oveľa silnejšiu zbraň. Aj na základe tlaku verejnosti parlament v roku 2010 schválil novelu banského zákona o ochrane a využití nerastného bohatstva. Podľa nej majú samosprávy pri povoľovaní ťažby právo veta.

Čas ukáže, ako svoje právomoci využijú.

Memorandum

Ozvali sa proti ťažbe

Kálnica

Obyvatelia Kálnice a okolitých obcí v pohorí Považský Inovec neďaleko Nového Mesta nad Váhom patrili medzi iniciátorov najväčšej environmentálnej petície, ktorá súvisí aj s košickou Jahodnou.

V roku 2009 predložili do parlamentu petíciu proti ťažbe uránu s vyše 113-tisíc podpismi.

Aj pod vplyvom petície poslanci schválili zmenu zákona, ktorá pri povoľovaní ťažby posilnila slovo obcí.

Urán plánujú ťažiť kanadskí investori, ministerstvo životného prostredia im v roku 2011 napriek odporu miestnych predĺžilo povolenie na prieskumné práce do roku 2015.

Kremnica

Kremničania protestujú proti obnoveniu ťažby zlata na území mesta od roku 2006. Kanadská spoločnosť Tournigan Gold Corporation vtedy oznámila, že s ťažbou začne od roku 2008, pre masívny odpor sa dodnes nezačalo.

Aktivistka bojujúca proti ťažbe Zuzana Balážová sa stala primátorkou.

Kremničanom sa podarilo dosiahnuť aj zmenu zákona, ktorá ťažbu zlata metódou kyanidového lúhovania nezakázala, podmienila ju však súhlasom samosprávy.

Kanaďania medzitým licenciu predali britskej spoločnosti Ortac Resources, ktorá ohlásila zmenu v komunikácii a snaží sa postoj Kremničanov zmeniť. Sľubuje menší lom, ťažbu bez použitia kyanidu aj výrazné investície do rozvoja mesta.

Detva

Už dva roky bojujú proti ťažbe zlata obyvatelia Detvy a okolia. Zlato chce na okraji mesta dobývať austrálska spoločnosť Emed.

Miestni sa obávajú poškodenia životného prostredia, keďže firma chce zlato ťažiť metódou kyanidového lúhovania, ktoré už v mnohých krajinách zakázali.

K protestom sa pridali aj zamestnanci strojární. Tí sa obávajú, že ťažobné otrasy by znemožnili presnú prácu strojárskych prístrojov.

Detvanci proti ťažbe protestovali v decembri po tom, ako banský úrad vydal firme Emed rozhodnutie o dobývacom priestore.

Detvanci požiadali o pomoc aj premiéra Roberta Fica.

Ministerstvo chce mať kontrolu nad ložiskom

Memorandum o porozumení s kanadskou spoločnosťou European Uranium Resources o využití údajne jedného z najväčších ložísk uránovej rudy na svete ministerstvo hospodárstva dodnes nezverejnilo.

KOŠICE. Ministerstvo hospodárstva a spoločnosť European Uranium Resources podpísali 14. decembra minulého roku Memorandum o porozumení a spolupráci.Týka sa perspektívneho využitia ložiska uránovo-molybdénovej rudy Kurišková na Jahodnej neďaleko Košíc.

O podpise memoranda informovala kanadská spoločnosť na webovej stránke svojej stopercentnej slovenskej dcéry Ludovika Energy 20. decembra minulého roku. Jeho plné znenie je však dodnes na internete nedostupné.

Informáciu zaregistrovali ako prví Greenpeace Slovensko.

„Pripadá nám zvláštne, že o tak závažnom strategickom dokumente sa dozvieme z webu súkromnej firmy a na stránke rezortu hospodárstva nie je o ňom ani zmienka. Vzbudzuje to dojem, akoby ministerstvo chcelo podpis memoranda pred verejnosťou utajiť,“ hovorí Juraj Rizman z Greenpeace Slovensko.

Zaskočený envirorezort

Rezort hospodárstva doteraz nezverejnil text memoranda, redakcii SME ho poskytol až po urgencii. V plnom znení ho nájdete na www.sme .sk.

O memorande nevedelo ani ministerstvo životného prostredia.

„Žiadna zo strán naše ministerstvo neoslovila a nikto do dnešného dňa s envirorezortom nerokoval,“ napísal hovorca ministerstva Maroš Stano.

Ako uviedol, ministerstvo v prípade ďalšieho zákonného postupu prísne posúdi vplyv projektu na životné prostredie, vrátane dosahu na vodné zdroje, či vtáčie územie. Samotné memorandum podľa neho nemá na tento proces žiaden vplyv:

„Pokiaľ by projekt vážnym spôsobom poškodzoval životné prostredie, rezort s ním súhlasiť nebude a neodporučí ho.“

„V tejto fáze spravidla nie je nevyhnutné zapájať do komunikácie aj iné rezorty,“ reagoval hovorca ministerstva hospodárstva Stanislav Jurikovič.

Pod kontrolou

Podľa Jurikoviča memorandum vzniklo na základe obojstranné záujmu o spoluprácu. Hoci geologický prieskum ešte nie je ukončený, doterajšie výsledky zásob uránovo-molybdénovej rudy v celkovom objeme takmer 5,5 milióna ton s vysokým obsahom uránu a molybdénu posunulo Kuriškovú medzi najvýznamnejšie ložiská na svete, vysvetlil Jurikovič:

„Bolo tak povinnosťou ministerstva vyvinúť maximálne úsilie na získanie nevyhnutnej kontroly nad strategickým ložiskom uránovej rudy.“

Memorandum o porozumení je podľa hovorcu štandardným prostriedkom, ktorý zaručí podrobné informácie v ktorejkoľvek fáze projektu a zároveň otvára možnosť aby Slovenská republika v prípade, že sa projekt ukáže ako ekonomicky a predovšetkým ekologicky uskutočniteľný, mala prospech nie len z odvedených daní a úhrad za vyťažený nerast, no participovala aj na ďalších benefitoch, ktoré budú spojené s celkovým výkonom projektu.

„Súčasná legislatíva totiž nedáva štátu dostatočné možnosti na priame ovplyvňovanie diania na takomto type projektov,“ dodal Jurikovič.

Nevhodná obhajoba

„Obhajoba ministerstva je absolútne nevhodná,“ oponuje právnik Jozef Šuchta, ktorý sa problematike uránu na Slovensku venuje viac ako desať rokov a bol spoluautorom novely banského a geologického zákona z roku 2010.

Podľa jeho názoru štát disponuje legislatívnymi nástrojmi, ktoré mu umožňujú kontrolovať každého investora v oblasti geologického prieskumu či ťažby nerastov.

Ako uviedol, platné zákony okrem iného ukladajú každému investorovi povinnosť poskytnúť potrebné informácie o výsledkoch geologického prieskumu geologickej štátnej správe, o zámere dobývania uránu, vrátane umiestnenia dobývacieho priestoru, banskej štátnej správe a v konečnom dôsledku aj ministerstvu hospodárstva.

„Tvrdenie, že takéto informácie v rámci kontroly projektu je možné získať len podpísaním memoranda je ignorovaním týchto zákonov a diskrimináciou ostatných investorov, s ktorými ministerstvo memorandum s podobným obsahom nepodpísalo.“

Šuchta sa domnieva, že ministerstvo podpisom memoranda neštandardne vyjadruje podporu investorovi a jeho zámeru ešte pred predložením záväzných podkladov, ktoré sú v ďalšom procese určovania dobývacieho procesu a prípadného schválenia ťažby kľúčové:

„Myslím si, že rezort hospodárstva podpisom memoranda môže nevhodne ovplyvniť objektivitu a nestrannosť banskej správy, ktorá má rozhodovať výlučne na základe relevantných podkladov.“

Práva občanov

Občania majú zákonné právo dozvedieť sa o plánovaných aktivitách, ktoré môžu ohroziť kvalitu ich života, zdôrazňuje Štefan Szabó z občianskeho združenia Sosna na margo memoranda.

Ťažbou uránu možné ohrozenie zdrojov pitnej vody pre Košice, či už Čermeľského potoka, alebo vodnej nádrže Bukovec, či vplyv rádioaktívneho žiarenia na obyvateľov sú dostatočne silným dôvodom na to, aby štát dôsledne informoval občanov a zároveň aby im umožnil prejaviť vlastný názor na plánované investície, argumentuje ochranár a dodáva:

„Z tohto pohľadu je postup ministerstva hospodárstva vyslovene protispoločenský.“

Sľubujú, že celá ťažba bude pod zemou

Vrty zachytili čistý urán, ktorý by zaručil sebestačnosť na niekoľko desiatok rokov.

KOŠICE. Kanadská spoločnosť European Uranium Resources (v minulosti známa pod názvom Tournigan Gold Corporation , neskôr Tournigan Energy) prostredníctvom stopercentnej slovenskej dcéry Ludovika Energy (pôvodne Kremnica Gold a Ludovika Holding) začala geologický prieskum v lokalite Kurišková na Jahodnej pri Košiciach koncom roka 2005 tromi vrtmi.

Odvtedy urobili viac ako 150 vrtov s celkovou dĺžkou takmer 54 kilometrov. Ich výsledky boli podkladom pre zhodnotenie potenciálu ložiska.

Spoločnosť, ktorej akcionárom je jeden z najsilnejších hráčov na poli jadrovej energetiky, druhý najväčší výrobca uránu na svete, francúzsky AREVA, má na Slovensku pridelených šesť prieskumných území.

Doteraz u nás investovala 30 miliónov eur, najväčšiu časť do prieskumu ložiska Kurišková, ktoré považuje za svoju vlajkovú loď. Okrem toho rozvíja aktivity vo Švédsku a Fínsku.

Podľa predbežnej štúdie sa v ložisku pri Košiciach nachádza približne 15-tisíc ton čistého uránu, čo zodpovedá 30 až 50-ročnej spotrebe Slovenska. Okrem neho ruda obsahuje relatívne vysoké percento molybdén.

Podľa hovorcu spoločnosti Maroša Havrana Memorandum o porozumení je logickým vyústením dlhodobej komunikácie s ministerstvom hospodárstva o stave a výsledkoch geologického prieskumu Kuriškovej, ktoré sú mimoriadne optimistické.

Uloženie ložiska, jeho kompaktnosť a výdatnosť umožňuje použiť najmodernejšie banské technológie a realizovať celý projekt, teda ťažbu, spracovanie rudy a skládku hlušiny, ako podzemnú banskú prevádzku s minimálnym vplyvom na životné prostredie.

Ako zdôraznil, žiadnym spôsobom neovplyvní ani centrum prímestskej rekreácie Jahodná, pretože vchod do bane by mal byť umiestnený mimo tejto oblasti prostredníctvom štôlne vzdialenej niekoľko kilometrov od ložiska.

Ťažba uránu v Kuriškovej by podľa Havrana znamenala obrovský prínos pre slovenskú ekonomiku. Okrem vytvorenia 520 priamych a 320 nepriamych pracovných miest by sa Slovensko, v súčasnosti odkázané na dovoz jadrového paliva zo zahraničia, mohlo stať sebestačným.

Očakávaná úhrada do štátneho rozpočtu za vyťažené nerasty má byť vo výške 40 miliónov eur, predpokladaná daň z príjmu do štátneho rozpočtu bude viac ako 80 miliónov eur, ráta sa aj s benefitmi pre samosprávy.

“Predbežná štúdia uskutočniteľnosti dokazuje obrovský ekonomický potenciál projektu Kurišková a tým zároveň odkrýva jeho konkurenčnú výhodu voči iným uránovým projektom. Z toho jasne vyplýva, že projekt Kurišková má potenciál sa zaradiť medzi producentov uránu s najnižšími nákladmi na prevádzku a výrobu,“ prehlásil Dorian L. Nicol, prezident spoločnosti.

Ďalším krokom je príprava štúdie uskutočniteľnosti (Feasibility Study) a proces posudzovania vplyvov na životné prostredie.

Slovenská dcéra Ludovika Energy v súčasnosti pokračuje v doplňujúcom prieskume a spolupracuje na uvedených štúdiách. Tento proces bude trvať ešte niekoľko rokov.

Téma: Plánovaná ťažba uránu pri Košiciach


Neprehliadnite tiež

KOŠICKÝ VEČER

Dni mesta lákajú programom, Košičania by uvítali bezplatné parkovanie

Oslavy si užívajú aj známe osobnosti. Čo sa im páči a čo nie?

Dvadsať rokov na východe v apríli

Retro Korzár je tu opäť. Dvadsať rokov na východe v apríli

Retro seriál pokračuje každý mesiac až do februára 2018.

KOŠICKÝ VEČER

Pred vyše dvadsiatimi rokmi pobláznilo Košičanov zlato v štrúdli

Pozrite si, ako vyzerali oslavy Dňa mesta v roku 1996.

Dvadsať rokov na východe v apríli

Retro Korzár: Z missky sa stala mama na plný úväzok

Edita Krešáková neľutuje, že modelingové móla vymenila aj za maľovanie.

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Kuriózny zločin spred 50 rokov ožíva vďaka novinárovi Romanovi Kaliskému

Vlastnú susedu chcela utopiť v odpadovej šachte, napokon dostala 6 rokov.

DOMOV

Viezli sme sa po trase, po ktorej Remiáš prešiel naposledy

Uplynulo 21 rokov od smrti Remiáša.

TECH

Objavili prepojenie medzi autizmom u vnúčat a fajčením v tehotenstve

Fajčenie môže ohroziť aj vaše vnúčatá.

ŠPORT

Slováci porazili Nórov, opäť im dali tri góly

Slováci si udržali čisté konto.

Najčítanejšie na Košice Korzár


Inzercia - Tlačové správy


  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  2. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  7. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  8. Inteligencia vo všetkom
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  10. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 8 158
  2. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 7 710
  3. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 336
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 7 153
  5. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 095
  6. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 5 249
  7. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 071
  8. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 3 823
  9. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 3 074
  10. 5 krokov k vlastnému bývaniu 2 958

Už ste čítali?

Domov Najnovšie Najčítanejšie Desktop