Husle si zamilovala už ako dieťa. Vyštudovala ich na VŠMU u profesorov Petra Michalicu a Alexandra Jablokova a už takmer desať rokov pôsobí v Štátnej filharmónii Košice. Zuzana Oráčová si však od klasickej muziky rada „odskakuje“ k folklóru či flamencu. So sláčikovým kvartetom La Mus sa navyše už druhý rok venuje aj práci s malými deťmi. S muzikantom a bábkohercom Petrom Orgovánom prináša do materských škôlok hudobnú rozprávku, pod ktorú sa autorsky podpísal renomovaný pedagóg a skladateľ, prof. Juraj Hatrík.
Rozprávky, detské pesničky, to je v škôlkach ako doma. Už menej často tam však vídať hudobníkov prezentujúcich klasickú hudbu...
- A to sme práve chceli zmeniť. Mám dcérku Ninu, ktorá keď nastúpila do škôlky, nepriamo mi vnukla myšlienku priniesť nové, kreatívne formy edukácie do prirodzeného prostredia dieťaťa. Túžila som jej rovesníkom prijateľnou formou priblížiť nielen sláčikové kvarteto, ale aj klasickú hudbu. Uvedomujúc si, že detského diváka neradno podceňovať, prizvala som si na pomoc odborníka s dlhoročnými skúsenosťami v tejto oblasti, prof. Hatríka. Ten pripravil námet i scenár, skomponoval muziku a celý program s naším kvartetom a moderátorom Petrom Orgovánom naštudoval. Keď sa naši prví Sláčikovci stretli s úspechom u detí i pani učiteliek, rozhodli sme sa pripraviť aj pokračovanie projektu Sláčikovci na prázdninách, s ktorým teraz opäť vyrážame medzi detičky.
Klasická hudba teda deťom očividne nie je až taká vzdialená.
- U malých detí je to s klasickou hudbou podobne ako s potravou - tak, ako bábätko začína s materským mliečkom a až postupne je schopné prijímať a stráviť aj inú potravu, rovnako krôčik po krôčiku ho treba privádzať do tajov klasickej hudby. Preto sme siahli po hudobných rozprávkach ukrývajúcich v sebe klasickú hudbu, ktorá je nenásilná a „stráviteľná“. Je prirodzené, že päťročné dieťa nevydrží počúvať polhodinovú symfóniu. Ale ak mu klasiku začneme „servírovať“ po malých sústach, dá sa predpokladať, že sa voči nej ani neskôr nebude stavať odmietavo.
Aj vy ste sa husliam začali venovať už ako škôlkarka.
- Hrám na nich od svojich piatich rokov. K hudbe nás so sestrami viedli rodičia. Všetky sme chodili na ľudovú školu umenia a hudba a spev u nás zneli prakticky nepretržite. Že som sa muzike začala venovať profesionálne, bolo pre mňa celkom prirodzené.
Majú k nej podľa vás aj dnešné deti rovnako intenzívny vzťah?
- Súčasná doba je pre deti so svojimi bohatými vysoko modernými technológiami dvojsečnou zbraňou. Na jednej strane im ponúka oveľa viac možností rastu, prísun informácií, široké pole rôznych aktivít, ktoré pre nás buď neboli dostupné, alebo ešte ani neexistovali. V hudbe sa ale jedna vec nemení, a to je drina, ktorou si každý musí prejsť. Tá v konkurencii s modernými „zábavkami“ nie je až taká príťažlivá, pretože si vyžaduje trpezlivosť, obetu a vytrvalé cvičenie. Dnes majú rodičia oveľa väčšiu zodpovednosť ako kedysi. Je na nich, akým smerom dieťa vedú a čo z pestrej škály toho, čo je dostupné, mu chcú ponúknuť.
Čo vám osobne hudba dáva?
- Nechcem, aby to vyznievalo ako klišé, ale bez hudby si svoje bytie neviem predstaviť. Nesmierne ma napĺňa a mnohokrát si uvedomujem, ako málo z toho, čo ponúka a čo v sebe ukrýva, poznám. A práve to odhaľovanie a spoznávanie je na nej fascinujúce a vzrušujúce.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
