Šermiari z Via Cassa spoznávajú život predkov na vlastnej koži

Každý rok sa starajú Košičanom o vynikajúcu zábavu, zároveň ich aj zasväcujú do tajomstiev minulosti. Čas letí a známe košické združenie priateľov histórie, vojenstva, šermu a pouličného divadla „Via Cassa“ oslavuje už 10. výročie svojho vzniku.

KOŠICE. Najprv ich bolo len pár, ale o to viac zanietených. Vzniku združenia predchádzali mesiace úvah, plánov.

Našťastie pre tisícky ľudí, ktorí ich už videli v „boji“, rôznych divadelných scénkach či rekonštrukciách historických udalostí, neostalo len pri predstavách, ale v roku 2003 toto zaujímavé zoskupenie i naozaj vzniklo. Odvtedy privádzajú ľudí do vytrženia perfektne prepracovanými vystúpeniami.

„Pred tými desiatimi rokmi sme sa stretli ľudia, ktorí chcú robiť rekonštrukcie historických udalostí a robiť to čo najvernejšie,“ zaspomínal si predseda združenia Roman „Fudži“ Furajtár.

„Naším cieľom bolo zamerať sa predovšetkým na regionálnu kultúru, Košice a okolie. V samotných začiatkoch bola jednou z prvých lastovičiek účasť na oslavách storočnice prepochovania ostatkov kniežaťa Františka II. Rákociho v košickom Dóme sv. Alžbety.

Nuž a potom nasledovali ďalšie akcie, najmä počas osláv Dňa mesta Košice. Celkom sa nám to pozdávalo, myslím, že aj ľuďom sa páčili a páčia nami prezentované pravidelné bitky v Mestskom parku, ktoré sme neskôr presunuli do areálu na Aničke pred reštauráciou Ryba.

Mesto tam popri tom robí i Košické Benátky a pre divákov je určite atraktívnejšie, keď zažijú viac akcií na jednom mieste.“

Nie je to len o rinčaní zbraní

Via Cassa však nie je iba o historických kostýmoch a rinčaní zbraní, pôsobí zároveň ako živé laboratórium pre štúdium histórie, organizuje kurzy a umelecké workshopy, autorské divadelné predstavenia, vzdeláva, posilňuje identitu a povzbudzuje mladých ľudí k aktívnemu a zmysluplnému tráveniu voľného času.

Súčasťou osláv ich jubilea bude i nábor nových členov združenia, ktorí by už mali účinkovať vo Via Cassa počas celého tohto a možno aj ďalších rokov.

Konkurz bude 12. februára o 17.00 hod. vo veľkej telocvični na štadióne TJ Lokomotíva v Košiciach. Pôjde o prelomový nábor, ktorým chce združenie začať druhú dekádu svojej zaujímavej činnosti.

„Návštevníkom, ale aj účinkujúcim, keďže si pozývame i kolegov z iných štátov, sa snažíme pripraviť čo najzaujímavejšie zážitkové akcie,“ dopĺňa „Fudžiho“ programový manažér združenia Marián „Kapi“ Kapinos.

„V našom vojenskom tábore tak môžu vidieť, ako to vyzeralo nielen čo sa týka starých zbraní, ale i stredovekú kuchyňu, nočné hliadky, historické hry. Samotné vystúpenie možno trvá len hodinu, ale bežný divák si počas celého víkendu, lebo tak dlho zvyčajne trvajú naše vystúpenia, príde určite na svoje.“

Mamky už na šitie kostýmov hromžia

Začiatky Via Cassa neboli ľahké. Ak má niekto predstavu, že muž či žena na seba len tak nahádže brnenie a ide bojovať, je na omyle. Náročnosť nielen divákov, ale i samotných šermiarov z roka na rok stúpa.

„Vek u nás nehrá rolu, len ak ide o člena mladšieho ako 15 rokov, musí mať pri sebe niekoho staršieho a zodpovedného ako dohľad. Predovšetkým pri našich cestách do zahraničia. Máme 60-ročného kolegu, sú u nás ľudia od zámočníkov cez programátorov až po doktorov. V zimných mesiacoch trénujeme a robíme workshopy a prakticky celé leto máme vyplnené akciami. Od pondelka do piatku sme v práci a cez víkendy vystupujeme. V začiatkoch sme používali veci požičané zo štátneho divadla, ale práve po našom prechode na celovíkendové prezentácie vojenských táborov je kvalita odevov dosť dôležitá. Keď sú zlé poveternostné podmienky, musia niečo vydržať. Topánky musia byť kvalitné, spodná bielizeň tiež, aby sa človek nespotil a neprechladol. Máme veľa strihov, ale problém je s materiálmi. Väčšina látok pochádza z Číny a oni do všetkého miešajú plast. Radíme sa s inými partiami zo Slovenska i zo zahraničia, ktoré sa venujú tomu čo my. Teraz sa dá takmer všetko zohnať na internete z iných štátov. Niekedy nám kostýmy šijú mamky, ale už na to hromžia a postupne to vzdávajú,“ upresnil „Kapi“.

Veci nerobia povrchne, idú do hĺbky

Sila Via Cassa po desiatich rokoch spočíva i v tom, že s ňou veľmi radi spolupracujú historici či archeológovia. Vedia totiž, že sa všetci členovia združenia snažia ísť do hĺbky a nie robiť veci povrchne.

Inak to nebude ani pri novinke, ktorú chystajú pre svojich obdivovateľov a návštevníkov akcií. Svoju bohatú produkciu chcú totiž rozšíriť aj o remeselníkov.

„Ľudia ich uvidia čoskoro v priamom prenose, dievčatá si už šijú odevy, chlapci riešia kožené veci,“ uviedol Marián Kapinos.

„Historické remeslá sme už predstavovali v priestoroch Dolnej brány minulý rok. Čo sa týka nášho vojenského tábora, vlastne jeho koncept sa skladá zo štyroch veľkých častí. Vojenstvo, teda ranné rozdelenie úloh, výcvik, zadelenie do funkcií hliadok, pisárov, poslov. Druhá časť je historická kuchyňa, kedy kuchár má pridelených ľudí, zabezpečujú potraviny. Tretia časť sú remeselníci, kde chceme rozvinúť a dať im priestor, aby mohli robiť rôzne remeslá. Štvrtá časť je oddychová, vyplnenie voľného času stredovekého vojaka i človeka. Väčšinou sú to hry alebo divadlo, ktoré pasuje na dané obdobie. Vlani sme takúto koncepciu predviedli v rámci Košického kultúrneho leta.“

Uchádzačov posúdia i prizvaní umelci

Každý člen Via Cassa môže prejsť šermiarskym výcvikom, stať sa súčasťou oživeného vojenského tábora, vojenskej jednotky, spoznať život našich predkov na vlastnej koži a mnoho iného.

Úspešní uchádzači, ktorí prejdú konkurzom, zažijú atmosféru viacdňových vojenských táborení, inscenovaných bitiek, nočných hliadok a hier v štýle histórie z obdobia druhej polovice 15. až 17. storočia.

Chlapi a zástupkyne nežného pohlavia nielen varia, ale i ochutnávajú stredovekú kuchyňu, skúšajú a preverujú si svoje zručnosti, herecký talent. Vďaka svojím zaujímavým aktivitám stále stretávajú a spoznávajú nových ľudí, získavajú dobrých priateľov.

Potenciálnych uchádzačov o členstvo bude hodnotiť komisia zložená zo zástupcov vedenia združenia a prizvaných umelcov. Hodnotené budú: základné fyzické predpoklady a zručnosti, chuť prezentovať živú históriu verejne, komunikatívnosť a tímový duch, predošlé skúsenosti alebo záujmy.