Danu Velďákovú hnevá osobák, ktorý už dlho stojí na mieste

Dana a Jana Velďákové. Budú sa usmievať aspoň v lete?
Dana a Jana Velďákové. Budú sa usmievať aspoň v lete? (Autor: tasr)
Sportnet|6. mar 2013 o 00:00

Minulý piatok síce nebolo trinásteho, ale pre skokanské dvojičky Danu a Janu Velďákové to bol čierny göteborský piatok.

Minulý piatok síce nebolo trinásteho, ale pre skokanské dvojičky Danu a Janu Velďákové to bol, aj bez tejto nešťastnej číslovky, čierny göteborský piatok. Obe utopili svoje finálové ambície na halových majstrovstvách Európy v hlbokom kvalifikačnom rybníku.

KOŠICE. Šampionát sa začal netradične už vo štvrtok, kvalifikáciou guliarov na Market Square v centre Göteborgu, ale dianie v legendárnej hale Scandinavium otvárali až v piatok ráno diaľkarky, vedno s päťbojárkami.

„Možno aj preto, že to bola úvodná disciplína, si na nás organizátori trochu zgustli,“ naráža Jana Velďáková na nezmyselnú buzeráciu počas technickej kontroly ich atletického výstroja.

Rozhodcovia mali prísne pokyny najmä ohľadom tretier, klince na nich nemohli mať ani o chĺpok viac ako 6 milimetrov.

Také sú vraj nové pravidlá, aj keď väčšina atlétok, ba aj niektorí výrobcovia, žili ešte v starom „režime“, a bola to pre nich absolútna novinka.

„Videli sme Rumunky, že si prebrusujú klince, ale nevenovali sme tomu veľkú pozornosť, lebo sme si mysleli, že si tretry upravujú z vlastnej iniciatívy. Až v 'call roome' sme zistili, o čo ide. Rozhodcovia boli veľmi prísni, mne dokonca zobrali aj vestu, ktorú som mala na sebe, lebo z hotela do haly sme prechádzali takým studeným garážom, a 'zabavili' mi aj hrejivku.“

Našťastie, cez „colnú“ kontrolu Jana prekĺzla bez straty tretier, aj keď jej pritom trošku „sťahovalo“. Veď asi viete čo.

„Lebo ani ja som nemala tretry v poriadku. Ale mne sa to pri Renáte Medgyesovej prepieklo. Kým ju mal ten chlapík v paráde, moje tretry nejako unikli jeho pozornosti, myslel si, že ich už kontroloval. Mala som šťastie, ale napokon pustili aj Renátu, keď videli, že z klincov neubudlo ani po obrusovaní pilníkom. A posledný deň v hale už visel oznam, že sú povolené aj deväťmilimetrové klince.“

Teší sa na domáci míting

Jana Velďáková skákala v „starom obutí“, a tak trochu aj po starom, ako prakticky celú zimnú sezónu, počas ktorej sa v podstate iba trápila.

Ale všetka česť, že to v Göteborgu skúsila, veď nájdite takého fanatika, ktorý by tam išiel, i keď sú to majstrovstvá Európy, skákať za vlastné peniaze. No predsa, nemohla tých 950 eur investovať aj lepšie?

„Keby som tak rozmýšľala pred Göteborgom, tak by som na to už ani vtedy tie peniaze nedala. Ale ja atletiku milujem, tak som to skúsila, a verila som, že mi to tam aspoň na záver sezóny vyjde. Možno keby som mala aspoň jeden deň na to, aby som sa viac zžila s pružným povrchom, ale kým som prišla na to, ako na ňom skákať, bolo už po všetkých troch pokusoch. Halová sezóna mi vôbec nevyšla. V zime sme trošku menili tréningy, všetko bolo super, mala som zrýchlenie, aj keď technicky to ešte nebolo ideálne, ale myslím si, že ideme správnym smerom, čo by sa v lete malo odzrkadliť. Treba však čo najskôr splniť limity na Moskvu, lebo vlaňajšie výkony neplatia. Bodaj by to vyšlo hneď na prvom mítingu, doma v Košiciach, na ktorý sa so sestrou vždy veľmi tešíme.“

Zbytočné je špekulovať

Aj jej sestra Dana si v lete bude chcieť trochu napraviť reputáciu z halovej sezóny, ktorá mala namiesto medailového lesku oveľa matnejší odtieň.

Pred Göteborgom sa šuškalo aj o bronzovom hetriku z majstrovstiev Európy. A vraj, keby sa Dana na severe Európy dostala z kvalifikácie trojskokaniek do finálovej osmičky, bol by to dobrý odrazový mostík na stupne víťazov. Ale na keby sa ani v atletike nehrá.

„Na kvalifikáciu som sa veľmi tešila, lebo deň predtým to vyzeralo veľmi dobre, verila som si, bola som v pohode. Ani s povrchom som nemala žiaden problém, len si naň bolo treba trošku zvyknúť. No myslím si, že pod môj výkon v kvalifikácii sa najviac podpísala choroba. Chytila som to minulú nedeľu na majstrovstvách Slovenska v Bratislave, v hale, ktorú nevykúria ani na preteky, bola zima. Radšej sme nemali ísť na domáci šampionát, a pokojne sa chystať na Göteborg, ale zvolili sme druhú možnosť, a asi sme neurobili dobre. V Göteborgu som nevládala, nemala som vôbec sily, priedušky som cítila pri každom predklone. Ale ktovie, aké by to bolo vo finále. O dva dni by mi možno bolo lepšie, aj by som si zvykla na povrch. No vo finále som nebola, takže teraz je zbytočné špekulovať o tom, či by som mala aj na medailu,“ vraví trojskokanka Dana Velďáková.

Aj ona už ladí svoje myšlienky na moskovskú vlnovú dĺžku, ale v očiach sa jej sem-tam zablysnú aj diamanty, ktoré atlétom ponúka prestížna Diamond Leagu“.

„Pravda, keď ma tam pozvú...“ vraví trojskokanka, ktorá stále patrí do širšej svetovej špičky.

„Ale prioritou je pre mňa svetový šampionát v Moskve, aj keď limity sú dosť tvrdé. Chcelo by to možno s trénerom vymyslieť niečo nové v technike, aby sme sa posunuli dopredu, lebo ma už dosť štve ten osobák (14,51 - pozn. red.), ktorý už dlho stojí na mieste, a treba ho posunúť ďalej. No iba čakať na šťastie, že to raz príde, sa nedá, musím ešte viac zabrať v tréningu.“

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Danu Velďákovú hnevá osobák, ktorý už dlho stojí na mieste