KOŠICE. Ako elektrikárka s veľkou brašňou a „šrubovákmi“ na údržbe studenej valcovne v železiarňach. Tak v roku 1986 začínala Hana Jakubíková. Dnes je hlavnou kontrolórkou mesta.
„Bola som vtedy 17-ročné dievča po vyučení na strednom odbornom učilišti v Šaci. Na začiatku som bola v železiarňach skôr na oštaru, len som sa ‚motala' na hladiacom kvarte,“ spomína s úsmevom.
V železiarňach vydržala 24 rokov. Urobila si nadstavbu i vysokú školu - ekonomiku a manažment v priemysle na Hutníckej fakulte TU. Za šéfkontrolórku Košíc ju poslanci zvolili v roku 2009 na 6 rokov.
Mama dvojčiat
Je rodenou Košičankou, otec pochádza z východu, mama z Čiech. Vyrastala na Terase, chodila na ZŠ Trebišovskú.
Teraz býva v byte na Mieri so svojimi dvomi dcérami – 18-ročnými dvojičkami - študentkami na bilingválnom gymnáziu, i mačkou Miou (ragdoll) a psíkom Foxom (foxteriér).
Tvrdí, že na výchovu dvojčiat netreba žiadne extra zručnosti, len veľa lásky. „Systém si už potom nájdete.“
Relaxuje tvorivo - pri maľovaní na hodváb alebo sklo. „Maľujem na šatky, kravaty, rôzne drobnosti, rada ich dávam ako darčeky blízkym.“ Sem-tam vyrazí do lesa na huby či na túru.
Číta veľa, ale hlavne kvôli práci a štúdiu odbornú literatúru či finančné analýzy, beletriu pomenej.
„Mám však rada detektívky, najmä staré klasické francúzske ešte v češtine. Keď doma pozeráme nejakú detektívku či krimi seriál v televízii, tipujeme a veru často už aj vopred vieme, kto je vrah.“
Kým jedna z dcér hrala nejaký čas na bubny a páči sa jej napríklad hard rock, šéfkontrolórka ľúbi vážnu klasickú hudbu - Vivaldiho, Mozarta či Čajkovského. „Pri takej hudbe sa príjemne pracuje i učí.“
Robí, študuje, kávičkuje
Za svoju najväčšiu neresť považuje workoholizmus. „Najmä pred rokovaniami mestského zastupiteľstva, keď treba sumarizovať a kompletizovať materiály, som v práci dlhšie. Doma večer, keď už sa postarám o dcéry i zverinec, sa venujem opäť práci aj ďalšiemu štúdiu, neraz som hore aj do jednej v noci.“
Priznáva, že ľahké to síce nie je, ale neustále sa vzdeláva dobrovoľne, lebo vedomosti otvárajú dvere.
S workoholizmom tak trochu súvisí aj ďalšia jej neresť – káva.
„Denne si dám v práci aj 3 – 4. Ale nie kávu z automatu, to len výnimočne – v krajnej núdzi (úsmev). Mám rada dobré kávy. A pijem tzv. smrťáka – klasickú silnú alebo dvojitú kávu bez cukru, bez mlieka.“
Jej cnosťou je poriadkumilovnosť, v práci má všetko svoje miesto, na stole „sektory“, spisy zarovnané do komínkov. „Každý deň, keď odchádzam z práce, stôl musím mať prázdny - účtovnícky syndróm.“
Hlavná kontrolórka Košíc nevarí doma každý deň, ale keď má čas a chuť, varí rada a teší sa i rodinka.
„Moje deti zbožňujú, keď varím, ‚neobjednávajú' si, čakajú, čo spravím, a všetko vždy zjedia. Keďže sme alergici, máme problém s niektorými potravinami ako vajíčka či biela múka, tak experimentujeme. Máme rady stredozemskú odľahčenú stravu, kupujem časopisy, kde sa inšpirujem novými receptami.“
Dodnes obdivuje jedlá českej kuchyne od svojej babičky z Plzne, kde ako dieťa trávila prázdniny - vepřo, knedlo, zelo, koláče, české buchty, lievance s čučoriedkami aj mnohé iné.
Fiat a knihy
Jakubíková je aktívna šoférka, vodičák má od 20-ky, ale jazdiť začala až po 30-ke. „Dlho som mala malý modrý trojdverový fiat. Tejto značke som verná, teraz mám už 5. rok Fiat Bravo v športovej výbave. Má totiž pohodlnejšie sedadlá a páči sa mi rallye, ale len pasívne, lebo jazdím bezpečne.“
Voľný čas trávi na rodinnej záhradke v Kysaku, jej srdcovkou sú Čechy, ktorými ako dieťa počas letných prázdnin každoročne brázdili krížom – krážom, a z dovoleniek zažila už napríklad aj karneval v Benátkach.
Na čo utráca najviac? „Na knihy, akékoľvek, kdekoľvek, pre mňa aj pre deti. V každom meste vlezieme do kníhkupectva, nikdy neodídeme naprázdno. Romány, odborné, detektívky, klasiku, o strave, feng šuei, atlasy, o Margaret Thatcher, upírsku ságu, všetko možné, doma už máme stovky.“
Vraví, že milovať knihy ju naučila mama i dedko, ktorý jej ich na každé prázdniny nakúpil celý štós. „Aj dcéry v tom podporujem, čítajú si každý deň.“
Je sympatizantkou organizácie Fenestra, ktorá bojuje proti násiliu páchanému na ženách, v U. S. Steele ju pomáhala propagovať a chodí na ich verejné zhromaždenia „pískať“ proti domácemu násiliu.
Kedysi športovala, napríklad jazdila na koňoch. „Teraz chodím už len so psíkom na prechádzky...“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
