Okrem kúpeľov je v obci Drienovec v okrese Košice-okolie aj kaštieľ, kde v súčasnosti sídlia Mariánske sestry.
DRIENOVEC. Na sever od obce Drienovec v okrese Košice okolie sa nachádzajú Drienovecké kúpele, donedávna ešte slúžiace rekreačným účelom. V súčasnosti areál slúži ako Dom seniorov.
Podľa riaditeľa a majiteľa objektu Jána Rédvaia, v tomto areáli sa organizovali slávnosti piesní a tancov, rôzne vzdelávacie tábory.
Na prelome 19. a 20. storočia boli kúpele vyhľadávaným mestom odpočinku. Chodili sme návštevníci z celého Slovenska.
"Tieto kúpele ponúkali odpočinok v špeciálnych vaniach a tiež miestny grog zmes bylín a alkoholu, kde prím hrala miestna drienka," povedal Rédvai.
Kúpeľom by chceli vrátiť pôvodnú funkciu
Povesť hovorí, že kúpele založili Červení mnísi. Je to dosť pravdepodobné, pretože aj terajší tvar kúpeľnej budovy pripomína mníšske cely. Tie sa časom upravili na vaňové kúpele, kde sa liečili reumatické choroby.
Po druhej svetovej vojne kúpele zanikli a boli tu len pohostinstvo a hotel. Súčasný majiteľ kúpil priestor v 90. rokoch minulého storočia.
"Chcel som ,aby budovy a okolie niekomu aj slúžili, preto je tu teraz dom seniorov, ale rád by som prinavrátil kúpeľom ich pôvodný účel," doplnil Rédvai. Jeho slová potvrdzuje nová kúpeľná budova, ktorá je pred dokončením.
Neďaleko od kúpeľov sa nachádza jaskyňa, známa pod menom Pitykó. Celou jaskyňou preteká podzemná voda a je spojená s Jasovskou jaskyňou.
Rédvai o vode, ktorá vyteká z jaskyne hovorí ako o mimoriadne čistom, bohatom a zvláštnom zdroji pitnej vody.
"Táto voda je jedna z najzdravších a má vždy rovnakú teplotu 12 stupňov Celzia. V zime priestor ohrieva a v lete príjemne ochladzuje," poznamenal.
Krasová vyvieračka z ponornej jasyne Pitykó. Foto k článku: TASR/František Iván
V kaštieli sídlia Mariánske sestry
Súčasťou kultúrnej histórie obce Drienovec je klasicistický kaštieľ, ktorý stojí neďaleko hlavnej cesty na úpätí kopca Čimája už od roku 1780. Je to dvojpodlažná budova s neskoršími prístavbami.
Súčasťou kaštieľa je kaplnka Sedembolestnej Panny Márie, ktorá bola pôvodne zdobená peknými nástennými maľbami.
Kaplnka však počas pôsobenia odborného učilišťa až do roku 1989 slúžila ako telocvičňa a nástenné maľby boli znehodnotené a zničené.
V parku pri kaštieli je neudržiavané jazero, nad ktorým v minulosti bola krížová cesta. Kaštieľ bol v minulosti sídlom rožňavského biskupstva, po znárodnení však slúžil na školské účely.
Po reštitúcii biskupstvo opäť dostalo kaštieľ do svojho vlastníctva, v súčasnom období ho obývajú Mariánske sestry, ktoré budovy a okolie pomaly obnovujú.
Pomáhajú chorým a bezvládnym
"Naším poslaním je hlavne modlitba a pomoc," povedala pre TASR sestra predstavená rádu Mária Angela.
Poznamenala, že Mariánske sestry tu nežijú v izolácii od okolitého sveta."Veriaci prichádzajú k nám a zverujú nám svoje utrpenia," dodala.
Pripustila, že aj keď je pre túto rehoľu prvoradá modlitba, sestry sa venujú aj apoštolským aktivitám a tomu, v čom je potrebné pomôcť v diecéze.
"Navštevujeme chorých a bezvládnych. Ľuďom, ktorí už nevládzu prísť na svätú omšu, prinesieme prijímanie alebo sa staráme o mladých veriacich a objasňujeme im katechizmus," pokračovala Mária Angela.
dôraznila tiež, že rehoľa Mariánskych sestier ponúka aj duchovné cvičenia, ktoré pripravila zakladateľka rádu matka Myriam.
Podľa sestry predstavenej je kaštieľ v súčasnosti príbytkom približne 15 rádových sestier, ktoré postupne získavajú prostriedky a starajú sa aj o to, aby kaštieľ a jeho okolie pomaly zrenovovali.
Kresba obce Drienovec. Foto: TASR/František Iván
Názov podľa drienky
Obec Drienovec v okrese Košice okolie leží v juhozápadnej časti Košickej kotliny, na jej dotyku so Slovenským krasom. Nachádza sa na hlavnom cestnom ťahu z Košíc do Rožňavy, a to asi 30 kilometrov od krajského mesta.
DRIENOVEC. Názov obce je odvodený z názvu lesnej plodiny drienka, hojne sa vyskytujúcej v katastri obce.
Podľa legendy kráľ Béla IV. v roku 1241 po prehre v bitke s Tatármi prechádzal týmto územím, pričom vysilené vojsko sa občerstvilo práve drienkami.
"Tento rok obecná kronika uvádza aj ako rok prvej písomnej zmienky o obci a my tu vždy na okrúhle výročie usporadúvame obecné dni," uviedol pre TASR starosta obce Tibor Kočiš.
Prvá zachovalá písomná správa však pochádza z roku 1255 pri opise hraníc majetku jasovského kaštieľa, kde sa uvádza, že tieto hranice siahajú k vrchu Sumugy.
Tento názov pravdepodobne súvisí s názvom územia, na ktorom v prvej polovici 14. storočia sa spomína hrad Sumugy a dedina rovnakého názvu. Drienovec v maďarskom preklade aj dnes znie Somodi.
Obec bola v histórii predmetom záujmu rôznych panovníkov a šľachticov, najmä pre svoju polohu. Obyvateľstvo sa živilo baníctvom a poľnohospodárstvom.
Uhoľné bane tu boli v prevádzke až do roku 1896 a neďaleký kameňolom ešte aj po druhej svetovej vojne.
V 19. storočí preslávili obec najmä miestne kúpele, ktoré ešte donedávna slúžili na rekreačné účely.
V roku 1691, presne 1. mája, obec vyhorela a zostalo tu len 11 obytných domov.
Zničený kostol bol opäť vystavaný v roku 1780 a obyvatelia obce si dátum 1. máj každoročne pripomínajú svätou omšou.
V 18. storočí darovala Mária Terézia celé územie obce Rožňavskému biskupstvu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
