Fanúšikov, ktorých neodradila nová tvorba, sa zišlo v Collosseu požehnane.
KOŠICE. Na začiatok vystúpenia musela kapela logicky zaradiť dve novšie skladby, no tie neboli prijaté s takými ováciami ako prvý Šlabikár či Dajte mi na to liek.
K ilúzii 80. rokov chýbali už len kroje, natoľko sa do toho hudobníci opreli. Po čase síce Maťovi Ďurindovi štrajkoval hlas, no vzápätí mu barličku podali fanúšikovia.
Basgitarista Ďuro Topor a bubeník Peťo Šloser sa blysli parádnymi sólami, tento nedostatok Ďurinda kompenzoval nezabudnuteľným gitarovým úvodom k skladbe Skúsime to cez vesmír. Sympaticky pôsobila Pieseň pre Doda a šťavu skupina nestratila ani pri najnovšom singli Nový vírus.
Fajnšmekri si zgustli na starých veciach
Pri všetkej úcte k novým veciam očakávali prítomní hlavne staršie kompozície.
Tými sa nešetrilo, takže došlo na Môj starý dobrý kabát, Kúpim si kilo lásky, Pravda víťazí, Vo veľkej škole dní a keď sa frontman presunul ku klávesom, nemohlo nasledovať nič iné než Dnes. Sklamaním bolo iba to, že jej chýbala záverečná časť.
Ďurinda si zaspomínal na svoj rodný Zvolen a cesty do Košíc a zdôvodnil, prečo sa im v tomto meste viackrát podarilo nehrať. No vzhľadom na to zahrali až trestuhodne málo prídavkov.
Našťastie aj ten jeden stál za to - Žeravé znamenie osudu je povinnosť, bez ktorej by odchádzali fanúšikovia rozčarovaní. Predstavoval vydarenú bodku za vystúpením, ktoré nebolo len o nostalgii a spomínaní.
Autor: dnk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
