Malatinský: U. S. Steel krátkodobo vyzerá veľmi nádejne

Rokovania s oceliarskou spoločnosťou U. S. Steel o jej zotrvaní v Košiciach smerujú do finálnej fázy.

BRATISLAVA/KOŠICE. "Predpokladáme, že rokovania budú úspešne ukončené," informoval v stredu po skončení schôdze vlády SR minister hospodárstva SR Tomáš Malatinský (nominant Smeru-SD).

Odchod spoločnosti U.S. Steel zo Slovenska nie je podľa neho v tejto chvíli aktuálny.

“Myslím si, že v tejto chvíli nie je ich odchod tak aktuálny, aby odchádzali zajtra, pozajtra, budúci rok. Dúfam, že aj po budúcom roku tu budú,“ povedal po stredajšom rokovaní vlády Malatinský.

"Z krátkodobého hľadiska to vyzerá veľmi nádejne, ale dlhodobé hľadisko neviem, či máme zaručené, pretože americký investor sa nevyjadril. Vnútorné rozhodnutia firmy o postupe prebiehajú totiž v Pittsburghu," odpovedal Malatinský na otázku, či je zvažovaný odchod americkej oceliarenskej skupiny z košického závodu odvrátený.

Slovenská vláda vie podľa neho ponúknuť americkému investorovi výhody, ktoré však zatiaľ nechcel konkretizovať.

“V energetike sú možné také opatrenia, aby ich energetická nákladovosť bola nižšia. Takisto sú ponúknuté nejaké možnosti v oblasti životného prostredia. Toto všetko bude obsahom správy, ktorá ešte nie je hotová. Keďže nás požiadali, aby sme to dovtedy nemedializovali, tak ja by som to rád dodržal,“ konštatoval Malatinský.

Premiér Robert Fico (Smer-SD) počas konferencie Americkej obchodnej komory (AmCham) v Bratislave 5. marca 2013 avizoval, že rokovania medzi predstaviteľmi vlády a spoločnosťou U. S. Steel sa blížia ku koncu.

"S U. S. Steelom rokujú viaceré pracovné skupiny a hľadáme riešenia," konštatoval predseda vlády SR s tým, že vláda chce, aby firma ostala pôsobiť na území Slovenska, pretože v opačnom prípade by bolo v Košiciach ohrozených niekoľko tisíc pracovných miest.

"Nechcem dopredu, nebolo by to správne, komentovať nejaké závery, výsledky," doplnil vtedy Fico.

Správy o plánovanom odchode amerických oceliarní z východu Slovenska sa v médiách objavili začiatkom tohto roka. Dôvodom mali byť predovšetkým náklady spoločnosti v súvislosti s energiami a legislatívou EÚ v oblasti životného prostredia, vyžadujúce si vysoké dodatočné investície.