Semifinálová séria medzi hokejistami Košíc a Nitry sa presúva pod Zobor. Zajtra a pozajtra sa v Nitre uskutočnia ďalšie dva zápasy. Po dvoch zápasoch je totiž stav nerozhodný 1:1. Oceliari mali druhý domáci súboj rozohraný nepriaznivo, po dvoch tretinách prehrávali. Nakoniec však Nitru zdolali 2:1 po samostatných nájazdoch.
KOŠICE. O víťazovi druhého semifinálového zápasu Košíc a Nitry rozhodovali až samostatné nájazdy. V nich sa presadil iba domáci útočník Tomáš Marcinko. Svojmu tímu tak zabezpečil cennú výhru 2:1 a vyrovnanie stavu série na 1:1.
„Tréner sa pýtal, či sa na nájazd cítim. Nemám s tým problém. Ide o všetko, každý hráč si musí veriť, ja som si veril. Na tréningoch sa venujeme aj nájazdom. Ale v zápase je to iné, lebo na tréningoch nás už naši brankári poznajú. V stretnutí často stavíte na nacvičenú fintu, alebo na inštinkt, vychádzate z postavenia brankára. Videl som, že Marek Laco má trochu miesta medzi nohami, chvalabohu to tam padlo,“ odľahlo Tomášovi Marcinkovi po výhre, ktorá znamenala vyrovnanie v sérii.
„V predĺžení som mal dve obrovské šance. Už z tej prvej mal padnúť gól. Ale sme radi, že sme to vyhrali aspoň po nájazdoch.“
Kuriózny gól
Oceliari dali v riadnom hracom čase a v desaťminútovom predĺžení jediný gól. Aj to z polovice ihriska, keď Martin Chovan zaskočil Laca.
„Je to zvláštne, že padol práve takýto gól. Ale kuriózne padali aj v druhej sérii. Trebárs spoza bránky. Ak sme sa nedokázali presadiť z najvyloženejších šancí, tak sme to skúšali aj takto.“
Po prehre v úvodnom stretnutí 3:5 už Košičania museli. Druhý duel v Steel Aréne bol zaťažkávacou skúškou psychickej odolnosti. „V nedeľu sme to pohnojili. Ale v druhom zápase sme si napriek tomu verili. Vieme, čoho sme schopní. Ak zahráme svoje maximum, tak súperi majú s nami veľké problémy.“
Vo štvrtok a v piatok sa Košičania predstavia na nitrianskom ľade. Marcinko verí, že do Steel Arény sa vrátia dobre naladení. „Dúfam, že u súpera uspejeme minimálne v jednom stretnutí a v sérii tak nebudeme prehrávať.“