Ak na bytových družstvách brali peniaze za pridelenie bytu, podľa súdu to nie je trestné, lebo išlo o obchodné spoločnosti.
KOŠICE/TREBIŠOV. V novembri 1999 vošli do kancelárie riaditeľa Okresného stavebného a bytového družstva (OSBD) v Trebišove policajti. Po výzve, aby im vydal úplatok, ukázal na policu pod stolom, kde bola obálka s päťdesiattisíc korunami.
Vyšetrovateľ Kolomana Kačintza obvinil z korupcie. Počas niekoľkých týždňov, ktoré strávil vo väzbe, sa hlásili na polícii ľudia z celého dolného Zemplína.
Tvrdili, že za prísľub pridelenia bytu, alebo za to, že nebudú ako neplatiči vysťahovaní, platili šéfovi OSBD tisíce korún.
Dnes je 52–ročný Kačinetz stále vo funkcii a v rukách má právoplatný rozsudok, že dvadsaťjeden prípadov, v ktorých mal podľa záverov vyšetrovania zobrať úplatky v celkovej sume vyše 460–tisíc korún, nie sú trestnými činmi.
Najprv finančný trest
Po dvanásťročnom procese ho oslobodil Okresný súd v Michalovciach. Päť rokov predtým ho pritom uznal vinným a uložil mu peňažný trest 600–tisíc korún. Názor musel prvostupňový súd zmeniť, keď Krajský súd v Košiciach v roku 2009 rozsudok zrušil.
Ten pritom vychádzal z návrhu prokurátora krajskej prokuratúry, ktorý po deviatich rokoch od podania obžaloby prišiel na to, že prideľovanie bytov nesúvisí „s obstarávaním veci všeobecného záujmu“, čo je podľa zákona nutným znakom trestného činu prijímania úplatku.
Hoci výstavbu družstevných bytov v minulom režime dotoval nenávratnými príspevkami a investičnými úvermi štát, prokuratúra tvrdila, že nakladanie s nimi prestalo byť vykonávané „vo všeobecnom záujme“ v roku 1992.
Súd vidí zisk a podnikanie
Vtedy bol totiž prijatý zákon o transformácii družstiev na obchodné spoločnosti a spustil sa proces prevodu vlastníctva bytov na ich nájomcov – členov družstiev.
„Bytové družstvá prechádzajúce transformáciou začali fungovať podľa Obchodného zákonníka, mohli nakladať so svojím majetkom a spravovať ho podľa vlastného uváženia. Konali v svojom mene a vo svoj prospech za účelom dosiahnutia zisku, čo je účelom podnikania obchodných spoločností, teda nie vo všeobecnom záujme,“ tvrdí nakoniec v rozsudku aj okresný súd.
Dodáva k tomu, že pridelenie bytu obyvateľom, ktorí si potrebovali „riešiť bytovú otázku“, nie je možné považovať za „všeobecný záujem štátu, spoločnosti alebo aspoň väčšej skupiny osôb“.
Advokát: Diera v zákone
Advokát Pavel Nechala z Transparency International sa prikláňa k tomu, že prokuratúra a súdy postupovali správne. Hovorí, že dnes by už bolo konanie šéfa družstva pravdepodobne trestné vďaka zmene Trestného zákona zo septembra 1999.
Odvtedy korupcia už nemusí mať súvis „s obstaraním veci všeobecného záujmu“, ale považuje sa za ňu to, keď niekto za úplatok „zneužije svoje zamestnanie, povolanie alebo funkciu na poskytnutie výhody“.
„Išlo o dieru v zákone, ktorú však súdy nemôžu sanovať inou aplikáciou zákonných ustanovení,“ povedal Nechala.
Kačinetz svoju obranu postavil na tom, že kauza bola politickým a policajným komplotom proti nemu.
Opakoval, že skutky sú „umelo vyrobené“ ako pomsta kriminalistov, ktorým odmietol prednostne prideliť byty a pomsta neplatičov, ktorí boli deložovaní.
Šokovaný z peňazí
„Hodil peniaze na stôl, potom spadli na moje kolená. Bol som z toho v šoku a keď som dvíhal obálku, tá sa dostala na spodnú poličku stola. Utekal som za ním a chcel som si to s ním vyjasniť. Na chodbe ma však zastavili kriminalisti a vrátili do kancelárie,“ vysvetľoval na súde Kačinetz 50–tisíc korún, ktoré u neho zaistila polícia.
Peniaze boli Jaroslava Šándora. Pred ich odovzdaním prišiel na políciu a tvrdil, že musí dať uplátok, aby mu družstvo vrátilo byt, z ktorého bol vysťahovaný. Jeho telefonát s riaditeľom družstva si policajti nahrali.
Okresný súd však dospel k záveru, že ani pri tomto skutku sa spáchanie trestného činu nedokázalo, lebo nie je jasné, či išlo o úplatok alebo Šándor vracal Kačinetzovi „pôžičku“, ako to tvrdil riaditeľ.
Na bytovom družstve v Trebišove spolu s Kačintzom stále pracuje aj Valéria Takáčová. Niekoľko svedkov vypovedalo, že po tom, ako riaditeľovi odovzdali v jeho kancelárii peniaze, zobral ich do miestnosti, kde bytová referentka s nimi spísala prevod členských práv k bytu.
Podľa stanov však pridelenie bytu schvaľovalo predstavenstvo družstva.
Formálne predstavenstvo
Na súde ako svedok Takáčová hovorila, že rozhodovanie predstavenstva bolo len „formálnym aktom“, lebo byty prideľovala päťčlenná bytová komisia na čele s riaditeľom a to tak, že žrebovala z čakateľov.
Na otázku, kedy a ako delegovalo predstavenstvo svoju právomoc na komisiu, však nevedela odpovedať, rovnako ani na to, prečo neboli zmenené stanovy družstva.
Okolnosti prípadu naznačujú, že prokuratúra mohla v prípade navrhnúť prekvalifikovanie niektorých skutkov z prijímania úplatku na podvod, a nie žiadať ich vypustenie z obžaloby.
Viacerí ľudia sa totiž cítili oklamaní, lebo hoci podľa ich tvrdení dali riaditeľovi peniaze, sľúbený byt nedostali, alebo boli pre nedoplatky napriek uisteniu, že sa tak nestane, súdne vysťahovaní.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
