Američania snahu Únie o ekologický prístup vítajú, podnikom však podľa nich robí problémy. Počas pôsobenia DAVIDA J. RINTOULA vo funkcii hrozilo, že najväčšiu hutnícku fabriku u nás predajú. Nakoniec sa s vládou dohodli. Prezident U.S. Steel vysvetlil, prečo zostávajú.
Pred dvoma týždňami po podpise Memoranda o porozumení s vládou otvárali vaši odborári, zamestnanci a ich rodiny, starostovia okolitých obcí šampanské. Ako ste podpis memoranda oslávili vy?
„Pre mňa to bol nesmierne radostný deň. Do celého procesu sme museli vložiť veľa času a energie. Naše prvé stretnutie, na ktorom sme sa hovorili o tom, čo sa deje, bolo vlani 20. novembra. Trvalo päť mesiacov, kým sme sa dostali k podpisu memoranda. Bolo to dlhšie, ako by si ktokoľvek želal. Konečný výsledok je však veľmi uspokojivý. Podstatné je, že firma ostáva na Slovensku. Čiže 26. marca sme oslavovali niečo, čo sa dá nazvať víťazstvom. A koľko pohárov šampanského sme vypili? Radšej to nebudem kvantifikovať.“
Rokovaniam s vládou a podpisu memoranda predchádzali informácie o vašom odchode z Košíc. Košická fabrika pritom dlhodobo patrí medzi lídrov v rámci korporácie. V príhovore pred podpisom memoranda ste doslova povedali: Dosiahli sme za posledné obdobie výsledky, aké neboli schopní dosiahnuť mnohí z našich európskych konkurentov. Čo teda viedlo k úvahám o odchode zo Slovenska?
„Celý proces odštartoval záujem niektorých zahraničných investorov o náš košický závod. Oslovili nás, skontaktovali sa s nami a chceli diskutovať na tému, či už predaja časti, celej firmy, alebo určitej formy spolupráce. V takej situácii výkonné vedenie spoločnosti je povinné urobiť hĺbkovú analýzu spoločnosti a ponúk, nájsť optimálne riešenie, ktoré by poskytlo akcionárom čo najviac informácií, dať im viacero alternatív, aby sa mohli správne rozhodnúť. V Spojených štátoch to takto funguje, je to prirodzený proces.“
Prečítajte si tiež:
Eichler po 12 rokoch: Podniková kultúra VSŽ bola kradnúť
Kto prejavil záujem o kúpu železiarní a čo za ne ponúkal?
„Našou firemnou filozofiou je pozerať sa dopredu a nie späť. Okrem iného, so záujemcami sme podpísali dohody o nepublikovaní informácií. Preto hovoriť o ponukách, ktoré sme mali na stole, by bolo odo mňa nekorektné, porušoval by som to, na čom sme sa dohodli. Včera tu boli vrcholoví manažéri z Pittsburghu a aj s nimi sme hovorili o tom, že nás viac zaujíma budúcnosť ako minulosť. Jednoducho budeme robiť všetko preto, aby sme túto fabriku posilnili, aby bola v tomto regióne ešte úspešnejšia ako doteraz.“
Akú úlohu pri vašom rozhodovaní zvážiť predaj závodu zohral koniec daňových prázdnin?
„Mám pocit, že toto je jedna z tém, ktorá je nesprávne interpretovaná. Daňové prázdniny s tým nemajú nič spoločné. Tie sa predsa skončili už v roku 2008 a od roku 2004 sme mali len čiastočné úľavy. Od roku 2008 platí U. S. Steel dane v stopercentnej výške. Keby sme mali odísť len na základe skončenia daňových prázdnin, určite by nám netrvalo päť rokov, kým by sme sa rozhýbali.“
Každý obchod je vecou ponuky a dopytu a v konečnom dôsledku ceny. Čo by sa stalo, keby záujemcovia a kúpu ponúkli viac?
„Je to hypotetická otázka. Pre majiteľov by bolo najjednoduchšie zvážiť ponuku, akceptovať ju a ísť ďalej. My sme si vybrali trochu komplikovanejšiu cestu. Nepozerali sme len na ponuku, ale zvažovali sme aj iné hodnoty. Vložili sme dôveru do tejto fabriky. Po vyhodnotení všetkých ponúk a analýze stavu spoločnosti, aj vzhľadom na jej perspektívu, zotrvať na Slovensku je pre nás tou najlepšou alternatívou.“
Z vašej firmy zaznievali z minulosti kritické hlasy na adresu vlády. Išlo najmä o nespravodlivé poplatky za výrobu a distribúciu elektriny pre vlastnú spotrebu či rozdeľovanie výnosov z dražieb emisných kvót, proti Slovensku vediete aj arbitráž. Nemala vláda o týchto sporných otázkach viesť s vami dialóg oveľa skôr?
„V našich verejných vyjadreniach sme nikdy nekritizovali slovenskú vládu. Upriamovali sme pozornosť na záležitosti, ktoré majú negatívny dosah na našu konkurencieschopnosť. Za posledných niekoľko rokov narástli konkrétne poplatky v energetike štvornásobne. V oblasti výroby či spotreby elektriny je to obrovský problém, ktorému čelia producenti nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe.“
Ako konkrétne sa to vo vašom prípade prejavovalo?
„Pred štyrmi rokmi platil U. S. Steel do fondu na podporu ekologických spôsobov výroby elektriny 10 miliónov eur ročne. Teraz je to už viac ako 45 miliónov ročne. Snaha Únie ísť smerom zelenej energie a ekológie je chvályhodná, ale spôsobuje problémy mnohým podnikateľom. Na jednej strane sa vláda Slovenskej republiky snažila nájsť nejaký mechanizmus na podporu obnoviteľných zdrojov, na druhej strane ekonomika výroby elektrickej energie veternými elektrárňami či fotovoltikou je ekonomicky oveľa náročnejšia. Čiže vláda musela nájsť mechanizmus, ako vygenerovať finančné zdroje na podporu zelených elektrární. Je to ako v Hlave XXII. Ale chápeme, že vláda sa ocitla medzi dvoma mlynskými kameňmi.“
Ste spokojní s tým, ako vláda akceptovala vaše požiadavky?
„V rozhovoroch sme presviedčali, že keď prispievame na rozvoj ekologických zdrojov energií, mali by sme mať možnosť uchádzať sa o finančnú podporu. Riešenie sa našlo v tom, že používame odpadové plyny, ktoré by sa inak spaľovali na výrobu elektriny. Máme teda na to nárok. Samozrejme, tomu musí predchádzať modernizácia kotlov, ktorá nám umožní využívať a spaľovať tieto odpadové plyny. Vyžaduje si to investíciu, ktorá potrvá dva roky. Potom budeme mať nárok na podporu takejto výroby vo výške 14,7 milióna eur ročne, o ktorej hovorí memorandum. Pri vyjednávaní pred podpisom memoranda sme dosiahli, že vláda porozumela našim argumentom a obavám.“
Premiér sa ešte pred vaším avizovaným odchodom zo Slovenska viackrát vyjadril, že odchádzate po tom, čo ste sa u nás „nabalili“. Expremiér Dzurinda mu odkázal, že mal dávno vycestovať na rokovania s vašimi šéfmi v Pittsburghu, na čo Robert Fico reagoval veľmi podráždene. Ako sa vyjednáva, keď sa k vám dostanú takéto veci?
„Za tých dvanásť rokov, čo podnikáme na Slovensku, sme mali vždy relatívne dobré vzťahy s aktuálnou vládou. Naše rozhovory boli konštruktívne a vždy sme sa dopracovali k akceptovateľnému výsledku. Nebolo by preto odo mňa správne komentovať aspekty komunikácie slovenských politikov. Vláda sa občas zmení, ale to je v politike bežné. Aj meniace sa vlády sú schopné vždy hľadať konštruktívne realistické riešenia aj pre nás, ktorí tu podnikáme.“
Je pravda, že napríklad elektrinu a plyn nakupujete pre železiarne podstatne drahšie, ako napríklad pre vaše závody v Pittsburghu alebo vo Fairfielde?
„Presne tak, tie ceny sú podstatne vyššie. V prípade zemného plynu je cena 3,5-násobne vyššia, ako ho nakupujeme v USA. Pripísal by som to aj boomu ťažby z nových ložísk bridlicového plynu v našej krajine, ktorá stlačila ceny na výrazne nižšie úrovne ako v Európe. Čo sa týka cien elektrickej energie, tie sú na Slovensku vyššie, ako je priemer v EÚ. Ťažko sa mi porovnáva celková cena, no v Košiciach nás elektrina v jednotkových cenách stojí viac než v USA. Elektrina na Slovensku je jednou z najdrahších v Európskej únii.“
Vláda vám v memorande garantuje, že budete môcť predávať elektrinu za dotovanú cenu. Pre vás je to výhodné, ale v skutočnosti to len zvyšuje problémy slovenskej energetiky, pre ktoré ste trpeli aj vy. Neprekáža vám, že systém je pre iné podniky zlý, stačí, že vám to vláda vyrovná?
„My nebudeme mať dotovanú energiu, našou výhodu bude len to, že nás vláda zahrnie po splnení kritérií do programu podpory ekologickej výroby elektrickej energie, čo je plne v súlade so smernicami Európskej únie. Takto získame 14,7 milióna eur ročne. Chcel by som podčiarknuť, že my sme už tento systém za posledné štyri roky podporili sumou, ktorá sa zvýšila z 10 na 45 miliónov eur ročne. Určitý benefit z toho budeme mať až po rekonštrukcii kotlov.“
Prečo ste sa s vládou nedohodli na ukončení arbitrážneho konania?
„Neprekáža nám, keď nakúpime elektrinu za trhové ceny. No nerozumieme, prečo máme platiť poplatky za elektrinu, ktorú si sami vyrobíme vlastnými generátormi, sami si ju distribuujeme a spotrebujeme, za plot fabriky sa nedostane. Napriek tomu všetkému musíme za to platiť. Je to rovnaké, ako by si človek vykopal na záhrade studňu, namontoval tepelné čerpadlo a zrazu sa mu elektrárne ozvú, že z toho, čo si ušetril, mi musíš zaplatiť. Nedáva to zmysel.“
V príhovore po podpise memoranda ste povedali aj túto vetu: Oceliarsky priemyselný sektor v Európe skutočne nežiada o žiadnu špeciálnu podporu, len o vytvorenie férového podnikateľského prostredia. V čom je, podľa vás, Únia neférová voči oceliarom?
„Európska únia sa už začala zaoberať zlepšením podnikateľského prostredia. Skupina eurokomisára Tajanyho už analyzuje všetky smernice a direktívy, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú konkurencieschopnosť a majú aj negatívny dosah na výrobcov. Nás, pochopiteľne, zaujíma najmä oceliarstvo. Napríklad producenti na Ukrajine, v Rusku alebo v Číne nemusia dodržiavať také prísne ekologické pravidlá, ako má nastavené Únia. Sme za zdravé životné prostredie, ale otázka je, či Únia nechce svoje direktívy až priveľmi rýchlo zaviesť do praxe. V našom prípade by si nové environmentálne technológie vyžiadali investíciu okolo 300 miliónov eur, pričom naši konkurenti o pár sto kilometrov ďalej, z krajín mimo Únie ich vo svojich závodoch vôbec nemusia mať. Tie peniaze môžu použiť na iné veci, čo potom zvyšuje ich konkurencieschopnosť. Vytvára sa tým nerovnováha na trhu, lebo Únia tým sťažuje podnikanie vlastných výrobcov. Okrem toho, čoskoro sa už začína ďalšia fáza obchodovania s emisiami. To spôsobí dodatočné náklady najmä firmám vyrábajúcim oceľ. Naši konkurenti mimo EÚ sa však týmto vôbec nebudú musieť riadiť...“
Obsah memoranda sa dá interpretovať minimálne dvomi spôsobmi: optimisti v ňom vidia garanciu zotrvania U. S. Steelu v najbližších piatich rokoch na Slovensku a zachovanie zamestnanosti. Podľa skeptikov memorandum nezaväzuje U. S. Steel takmer na nič - zjednodušene povedané, zamestnanosť po skončení platnosti kolektívnej zmluvy je vecou vyjednávania s odborármi a za určitých finančných kompenzácii voči štátu môžete fabriku kedykoľvek aj v najbližších piatich rokoch predať. Aký je teda váš odkaz zamestnancom a verejnosti?
„Zodpovedný postoj k podnikaniu je základným a trvalým princípom našej spoločnosti. Náš odkaz zamestnancom sme už poslali. Myslím si, že už v každej hutníckej domácnosti vedia, že práve naši zamestnanci boli významným faktorom pri rozhodovacom procese. Vedia, že ich tvrdá práca a dobré výsledky prispeli k tomu, že tu U. S. Steel ostáva.“
Naposledy zverejnená priemerná mzda v U. S. Steele predstavuje okolo 1300 eur. Aj pri podpise memoranda ste spomínali, že fabrika vďačí za úspech svojim skvelým zamestnancom. Na slovenské pomery síce zarábajú nadštandardne, ale ich kolegovia v Pittsburghu alebo Fairfielde majú niekoľkonásobne vyššie platy. Sú podľa vás zamestnanci U. S. Steelu dostatočne ohodnotení?
„Po 35 rokoch práce v tomto biznise som sa naučil, že koľko máte ľudí, toľko by ste našli názorov. Porovnávať mzdovú úroveň v Košiciach s našimi ostatnými závodmi sa veľmi nedá, lebo potom by sme museli porovnávať aj životné náklady v tej-ktorej krajine. Som si istý jedine tým, že ak by som vám teraz k tomu čokoľvek povedal, každý by to zobral po svojom. Môžem povedať, že v porovnaní so slovenským priemerom sú ľudia v U. S. Steele férovo ohodnotení. Máme veľmi dobré vzťahy aj s odborármi, no aj my musíme pri nákladových položkách brať do úvahy, aby naše výrobky boli konkurencieschopnými predovšetkým na trhoch v rámci EÚ.“
Stále platí, že košické železiarne sú najziskovejším závodom celého koncernu?
„Na túto otázku sa nedá jednoznačne odpovedať, záviselo by od toho, čo s čím by sme porovnávali. My robíme porovnávania v rámci jednotlivých prevádzok. Konkrétne čísla by sa dali nájsť v dokumente K10, no tie porovnávania by pre množstvo faktorov neboli presné. Poviem to tak, že ziskové oceliarne v Európe by sme spočítali na prstoch jednej ruky. Nás teší, že sme medzi nimi. V roku 2012 sme dosiahli zisk.“
U. S. Steel je generálnym sponzorom HC Košice, podporujete aj iné športy, prispievate na kultúru, zdravotníctvo, angažujete sa v sociálnej oblasti. Budete v týchto aktivitách pokračovať. V akom finančnom objeme?
„Pokračujeme ďalej a každý rok hodnotíme to, kde máme pomôcť, ktoré miesta sú správne. Dostávame ročne stovky žiadostí a snažíme sa to robiť najlepšie, aby sme rešpektovali tradície a potreby kultúrne, zdravotníctva, detských domovov a športu. Ak sledujete napríklad hokej, vidíte tam náš znak na dresoch nepretržite od príchodu U. S. Steelu a uvidíte tam rovnaké logo aj v budúcnosti.“
Momentálne prebieha finále hokejovej extraligy a HC Košice zatiaľ prehrávajú so Zvolenom. Veríte tomu, že fotografiu z osláv zatiaľ posledného majstrovského titulu v sezóne 2010/11, ktorú máte zarámovanú na vašej stene, budete môcť už onedlho vymeniť za niečo aktuálnejšie?
„Samozrejme, že zostávam optimistom a verím, že na konci sa budeme tešiť my. Máme tím zložený z mnohých mladých hráčov, ktorí mali dobrú sezónu a postupne sa zlepšovali na ceste do finále. Som hrdý na to, čo tento mladý tím dokázal, a verím, že by mi tento rok mohol na stene pribudnúť podobný obrázok, aký tam už je spred dvoch rokov.“
Nezvažujete po úspešnom príklade Slovana hľadať možnosti na účasť HC Košice v podstatne kvalitnejšej, no aj finančne náročnejšej Kontinentálnej hokejovej lige?
„Sme celkom spokojní s tým, ako sa darí HC Košice v súčasnosti. Neviem o žiadnych plánoch začleniť sa do štruktúr nejakej inej ligy, ako je tá slovenská. Účasť v KHL nevidím v súčasnosti ako niečo, čím by sme sa mali zaoberať.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
