MARIÁN GAJ je dnes už bývalým členom dozornej rady, ktorá v Košiciach dohliada na projekt Európske hlavné mesto kultúry. Hovorí, že nezisková organizácia Košice 2013 na januárový otvárací ceremoniál objednávala netransparentne a ceny, ktoré platila, označil za neobvyklé. Zákazky od jedného dodávateľa sa delili na viac častí. Vyplýva to z kontroly účtov, ktoré inicioval. Gaj je starostom mestskej časti Košice­-Sever a minulý týždeň sa na protest vzdal funkcie revízora neziskovky. Riaditeľ Košice 2013 Ján Sudzina tvrdí, že zákon o verejnom obstarávaní dodržiavali a rokovacie konanie bez zverejnenia použili z technických a umeleckých dôvodov. „Ide asi o akt osobnej vendety starostu voči riaditeľovi organizácie,“ reaguje na Gaja primátor Richard Raši.

Prečo ste sa rozhodli z projektu Európske hlavné mesto kultúry vycúvať a zložiť funkciu?

„Nebolo to náhle rozhodnutie, dlhšie vo mne dozrievalo. Poslednou kvapkou v pohári bola kontrola dokladov, teda faktúr a objednávok, za minulý rok a najmä za otvárací ceremoniál.“

Čo ste zistili?

„Bol som nemilo prekvapený, že až na malé výnimky takmer všetky zákazky na tovary a služby v rámci programovej zložky, teda nie investičnej časti projektu, zadávali priamo, bez výberového konania.“

Komu ste oznámili výsledky kontroly?

„Žiadal som, aby sa k výsledkom vyjadrila audítorka. Reagovala, že nemá v zmluve, aby sa vyjadrovala k zisteniam, a keby aj zaujala nejaké stanovisko, bolo by výlučne pri internú potrebu, nemalo by sa z neho nič citovať či zverejňovať. Pritom ide o verejné zdroje, verejnosť teda má právo vedieť, ako sa s peniazmi hospodári. Hovoril som aj s riaditeľom neziskovky Jánom Sudzinom i s ekonómom projektu. Pýtal som sa ich, prečo nerobili výberové konania.“

Aká bola reakcia?

„Počúval som stále dokola tú istú obohranú pesničku: Boli sme v časovej tiesni. Pre mňa to nie je ospravedlnenie. Nenašiel som jediný záznam z rokovania správnej rady či vedenia neziskovky, kde by sa hovorilo o časovej tiesni. Termín otváracieho ceremoniálu bol známy roky dopredu, argumentovať časovou tiesňou mi teda pripadá absurdné, je to z môjho pohľadu len výhovorka. Bolo dosť času, aby si urobili napríklad prieskum na dodávku techniky a na základe ceny sa rozhodli. Uznávam, že napríklad Slovenská televízia do poslednej chvíle držala organizátorov v šachu, či z otváracieho ceremoniálu bude priamy prenos, alebo záznam. Ale ani to nie je pre mňa argument. Napokon, šťastie, že televízia vysielala ceremoniál zo záznamu. V priamom prenose by to bol megaškandál.“

Prečo?

„Nechcem hodnotiť umeleckú úroveň úvodného ceremoniálu, aj keď si o nej myslím svoje. Koniec koncov na zasadnutí komisie kultúry aj viacerí členovia správnej rady vyjadrili veľké pochybnosti. Sprevádzali ho neuveriteľné prestoje, výpadky elektriny, zlyhávala technika, pretože napríklad koncovky na LED boli zle zaizolované. Organizátorov akoby prekvapilo, že v januári môže byť vlhko, zima, vietor. Sú to primitívne zlyhania, ktorým sa dalo pri troche predvídavosti predísť. Najmä za peniaze, ktoré boli za tieto služby vyúčtované. Som presvedčený, že vedenie neziskovky malo využiť aj možnosť reklamácie, čo by sa tiež mohlo premietnuť do nižšej ceny, a nie zaplatiť plnú sumu.“

Boli služby a tovary predražené?

„Poviem to takto: ceny vo väčšine prípadov neboli obvyklé. Napokon faktúry sú na webe a hoci sa v nich ťažko listuje, každý, kto sa veciam aspoň trochu rozumie, sám na to príde. Ďalší problém je, že zákazky boli delené, čo podľa môjho názoru nie je prípustné.“

Napríklad?

„Jedna zákazka od jedného dodávateľa bola rozdelená na viac častí a faktúr, aby bola dodržaná nejaká hranica. To je podľa mňa v rozpore so zákonom. Samotný pracovník neziskovej organizácie to uznal. Sám povedal, že si uvedomuje hrozbu pokuty. V každom prípade bude potrebné podrobne preskúmať, či organizácia postupovala v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, alebo nie.“

Predpokladám, že stanovisko k vašim zisteniam by mala zaujať správna rada neziskovky, na ktorej čele stojí primátor.

„Pochopiteľne. Závisí to však od stanoviska audítora. To mal byť hotové do pondelka minulého týždňa, keď zasadalo mestské zastupiteľstvo. Dovtedy to nestihol.“

Niektorí členovia správnej rady sa vyjadrili, že je to čisto formálny orgán. Ako fungovala dozorná rada?

„K správnej rade sa vyjadrovať nebudem. My sme v priebehu dvoch rokov zasadali tri­ či štyrikrát.“

Stačí to?

„Skôr áno ako nie.“

Kto bol iniciátorom vašej kontroly?

„Ja som ju inicioval, spolupracovala na nej členka správnej rady Ľuba Blaškovičová. Pani Blaškovičová sa zamerala najmä na honoráre umelcov a účinkujúcich. A z viacerých súm bola šokovaná. Ja som sa venoval hlavne výdavkom za tovary a služby, napríklad za techniku, pódiá, catering.“

Aké predpoklady na výkon kontroly máte?

„Osemnásť rokov som mal účtovnícku firmu, som majiteľom umeleckej agentúry, ktorá zorganizovala niekoľko koncertov, a cateringovej spoločnosti, v rámci ktorej sme poskytovali služby na množstve najrôznejších podujatí. Dovolím si teda tvrdiť, že sa vyznám v účtovníctve, rozumiem programovým veciam, technike, viem, čo koľko stojí.“

Ovplyvnil rozhodnutie odstúpiť z funkcie škandál so zaradením vašej manželky Anny Gaja do programu otváracieho ceremoniálu?

„Nerád sa k tomu vraciam. Škandál údajne vyvolal a živil bývalý člen tímu EHMK, ktorého z projektu vyhodili. Začal to rozdúchavať na sociálnych sieťach, vytiahol trinásť rokov starý videoklip, ktorým spustil lavínu. Vyhlasujem na svoju česť, že nemám najmenší podiel na manželkinom angažovaní. Organizátori ju oslovili niekedy v októbri minulého roku, či by nebola ochotná v rámci projektu Pentapolitana, na ktorom sa podieľa päť východoslovenských miest, zaspievať dve pesničky. A ona ponuku prijala. Ja som ju odhováral, od začiatku som cítil, že sa do toho niekto obuje. Manželka je svojprávna žena, neživí sa spevom, je to jej koníček. Aj napriek mojim pochybnostiam sa rozhodla, že na pódiu vystúpi. Nebolo to teda o protekcii ani o peniazoch. Honorár bol osemdesiat eur po zdanení.“

Keď sa okolo vystúpenia vašej manželky strhla búrlivá debata, riaditeľ neziskovej organizácie Košice 2013 Ján Sudzina dodatočne vyhlásil, že jej zaradenie do programu bolo marketingovým ťahom. Negatívna reklama údajne mala vyprovokovať verejnú diskusiu o celom projekte a prilákať ľudí na otvárací ceremoniál.

„Za určitých okolností by som to bral ako recesiu. Problém je v tom, že s manželkou to nikto predtým neprerokoval. Takže v princípe ju hrubo zneužili. A sám riaditeľ sa v očiach verejnosti strápnil. Pochopiteľne, už vtedy som uvažoval o odstúpení. Jednoducho, takéto praktiky sú, podľa môjho názoru, absolútne neprípustné. A vôbec nezáleží na tom, či ide o moju manželku, alebo niekoho cudzieho. Ide o princíp.“

Na mestskom zastupiteľstve, kde ste zložili funkciu, ste sa vyjadrili, že skôr by mal odstúpiť riaditeľ. Okrem iného ste mu vyčítali, že doteraz nebol schopný sa vašej manželke ospravedlniť.

„Ale povedal som aj to, že keby odstúpil alebo keby ho odvolali, situáciu by to možno ešte viac skomplikovalo, ešte viac by to nabúralo fungovanie celého tímu. Musel by sa hľadať nový človek, ktorý by manažovanie mamutieho projektu bohvieako zvládol. Ja som Sudzinovi prestal veriť, otvorene priznávam, že som voči nemu zaujatý. O jeho ďalšom osude by mala rozhodovať správna rada. Pre mňa je však najväčší problém, že prestávam veriť v úspech samotného projektu. Najmä po kontrole ekonomiky sa už nehodlám na ňom ďalej podieľať.“

Na spomínanom rokovaní ste predniesli „Nostradamovo proroctvo“, že 13. decembra, keď je v Košiciach naplánovaný záverečný ceremoniál Európskeho hlavného mesta kultúry, „s najväčšou pravdepodobnosťou naša košická raketka niekde drbne“...

„Rád by som sa mýli, ale na základe doterajších skúseností sa obávam, že celý projekt sa môže naozaj skončiť fiaskom. Bolo by napríklad veľmi zlé, keby záverečný ceremoniál, ktorý má byť v ten deň, dopadol ako úvodný. Aj keď si občas myslím, že viac sa už pokaziť asi nič nedá.“

Sú tu však investičné projekty, ktoré by mali byť hotové už po predĺžení pôvodného termínu do konca mája...

„Investičnú časť projektu nerieši neziskovka, ale mesto. Každý laik však vidí, že niektoré stavby jednoducho nemôžu byť hotové do 31. mája. A keď áno, za akú cenu? Sú určité technologické postupy, ktoré sa skrátiť nedajú. A keď, tak sa to prejaví na nekvalite. Fakt je, že veľa času, potrebného na realizáciu investičných akcií stratilo bývalé vedenie mesta. Veď dva roky sa len kochalo víťazstvom v súťaži o titul Európske hlavné mesto kultúry. Netuším, ako sa mesto zachová. S primátorom by som to v tejto situácii za žiadnu cenu nemenil. Nemá to ľahké, pretože je medzi viacerými mlynskými kameňmi a musí prijímať mimoriadne závažné rozhodnutia.“

Dá sa z toho vykľučkovať?

„Je dosť možné, že projekty formálne ukončia, ale verejnosť sa do nich dostane v lepšom prípade možno niekedy koncom roka. Teraz bude dôležitý postoj ministerstva kultúry a Európskej únie, ktorá projekt z veľkej časti financuje. Bol by som veľmi nerád, keby mesto za nedodržanie termínov muselo peniaze vracať. To by ho položilo na kolená.“

Miestny úrad mestskej časti Sever, v ktorej ste starostom, sídli v budove amfiteátra, ktorý v rámci Európskeho hlavného mesta kultúry tiež rekonštruovali. Viackrát ste sa veľmi kriticky vyjadrili na adresu dodávateľa a kvality práce.

„Pochybujem, že by si niekto z poslancov dal rekonštruovať za vlastné peniaze svoj dom v takom časovom strese a za takých okolností. Nepovedal by som, že to boli vyhodené peniaze, množstvo vecí však bude treba urobiť nanovo či prerobiť. Sú tam nielen vážne kvalitatívne, ale aj logistické nedostatky. A veľmi by som polemizoval o cene. Pretože ja tam viac ako milión eur, ktoré rekonštrukcia stála, nevidím.“

V slovinskom Maribore, ktoré bolo vlani Európskym hlavným mestom kultúry, padali trestné oznámenia. Napríklad primátor bol obvinený z korupcie. Peter Breiner pre SME povedal, že tam, kde je veľký balík peňazí, sa automaticky na zdroj prisajú politici. A nešťastím je, keď politici majú rozhodovať o smerovaní kultúry. Nemáte pocit, že celý projekt Európske hlavné mesto kultúry najmä v postkomunistických krajinách spolitizovaný a ide viac o peniaze ako o kultúru?

„Bolo by naivné domnievať sa, že politici nebudú do projektu zasahovať. Nepredpokladám, že by sa tomu dalo nejako zabrániť. Koniec koncov za realizáciu zodpovedajú samosprávy, ktoré sa na projekte aj finančne podieľajú. A na čele každej stoja miestni politici. Dôležité však je, aby sa financie vynakladali efektívne. To by mala ustrážiť predovšetkým Európska únia, o ktorej peniaze predovšetkým ide.“

Neľutujete, že ste sa do tohto megaprojektu nechali zatiahnuť?

„Každá skúsenosť je na niečo dobrá. Keď som pred viac ako dvoma rokmi prijal členstvo v dozornej rade, bol som úprimne presvedčený, že titul Európske hlavné mesto kultúry prinesie Košiciam len pozitívne stimuly. Teraz tomu prestávam veriť. Keby som bol tušil, čo všetko sa bude okolo projektu diať, asi by som si to rozmyslel. Lenže 'keby' nielen v tomto prípade nejestvuje.“

Neobávate sa odvety vedenia mesta či projektu za vašu kritiku?

„Nemám dôvod. Všetky svoje vyjadrenia viem podložiť faktami.“

Základné údaje

Celkový rozpočet na projekt EHMK je približne 94 miliónov eur.

Viac ako 62 miliónov eur pôjde na investičné akcie, z toho 85 percent z eurofondov,

10 percent zo štátneho rozpočtu a 5 percent spolufinancuje mestom.

Kľúčovými projektmi sú premena starej krytej plavárne na Kunsthale, kasární na Kulturpark, Ulička remesiel, revitalizácia Mestského parku a Parkov na Moyzesovej a Komenského ulici, využitie výmenníkových staníc na centrá kultúry.

Časť investičných akcií sa nepodarilo dokončiť v plánovanom termíne koncom minulého roka, ďalší termín je koniec mája. Mesto tvrdí, že budú hotové načas.

V opačnom prípade by muselo dostať ďalšiu výnimku, alebo časť peňazí vrátiť.

Mikuláš Jesenský

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári