Bývalý člen dozornej rady neziskovej organizácie Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013 Marián Gaj minulý týždeň v rozhovore pre SME hovoril o príčinách svojho rozhodnutia odstúpiť z funkcie. Na jeho kritiku o zlom hospodárení reaguje výkonný riaditeľ projektu JÁN SUDZINA.
Marián Gaj vraj odstúpil na protest proti netransparentnému verejnému obstarávaniu najmä v súvislosti s otváracím ceremoniálom. Videli ste už výsledky kontroly?
„Začal by som z opačnej strany. Jeho odstúpenie nepovažujem za dôsledok kontroly. Kontrolu považujem za dôsledok toho, čo nakoniec v rozhovore pre váš denník aj sám povedal, že sa cíti byť voči mne zaujatý. Podľa môjho názoru jeho zaujatosť má dve roviny. Prvá je emocionálna. Vyplýva z toto, čo sa dialo na otváracom ceremoniáli v súvislosti s jeho manželkou. Druhá príčina zaujatosti, podľa mňa primárna, pramení z toho, že mestskej časti Košice-Sever, v ktorej je starostom, dva roky po sebe neprešli projekty v rámci EHMK.“
Keď sa okolo vystúpenia starostovej manželky, speváčky Anny Gaje v rámci otváracieho ceremoniálu strhla na sociálnych sieťach búrlivá debata, dodatočne ste vyhlásili, že jej zaradenie do programu bolo marketingovým ťahom. Negatívna reklama mala vraj vyprovokovať diskusiu a prilákať ľudí na ceremoniál. Nemrzí vás to?
„Nafúkli to médiá a pravda je trošku inde. Keď vznikla celá tá pseudokauza, spočiatku sme na základe reakcií rozmýšľali, či jej vystúpenie nezrušiť. Potom sme si povedali, že by to bolo dobré využiť v tom zmysle, že poukážeme na bulvárny prístup médií a povýšeneckú aroganciu niektorých ľudí, ktorí si myslia, že majú právo rozhodovať o tom, čo je a čo nie je umenie. My sme to konzultovali aj s Annou Gajou.“
Speváčka tvrdí, že ste s ňou na túto tému hovorili až dodatočne po vašom vyhlásení, čím ste ju v podstate zneužili.
„Nie je to celkom tak.“
Nemali by ste sa jej dodatočne ospravedlniť?
„Mne je to osobne veľmi ľúto a hlboko sa ospravedlňujem pani Anne Gaji za to, čo okolo toho vzniklo.“
Vráťme sa k výsledkom kontroly. Prečo ste zákazky na tovary a služby pre otvárací ceremoniál zadávali priamo a nie na základe výberových konaní?
„Všetko bolo v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, všetky veci sme prerokovali aj s odborným útvarom mesta, ktorý má na starosti verejné obstarávanie. Rokovacie konanie bez zverejnenia sa mohlo pri výbere dodávateľov použiť z technických a umeleckých dôvodov.“
Môžete to vysvetliť?
„Napríklad hlavné pódium bolo umeleckým konceptom. V tom prípade sa ani nedá robiť výberové konanie, pretože ide o autorské práva. Ďalšie tovary a služby sme neobstarávali verejne z dôvodu časovej tiesne alebo technickej náročnosti. My sme napríklad do poslednej chvíle nevedeli, či bude z otváracieho ceremoniálu priamy prenos, alebo záznam.“
Aký to má vplyv na obstarávanie?
„Mení to celú situáciu v technickom či v personálnom zabezpečení. Napríklad akú techniku bude potrebné prenajať. Otvárací ceremoniál bol plánovaný na nedeľu, ale keď sme sa dozvedeli, že veľká časť hostí príde v sobotu, museli sme meniť program.“
Je to dostatočný dôvod, aby ste priamo oslovovali dodávateľov?
„My sme dopredu nevedeli zadať ani rozsah, ani kvalitu služieb. Proces verejného obstarávania sa predsa musí naštartovať minimálne pol roka dopredu. My sme mali viac ako štyristo zmluvných vzťahov. A urobiť v časovej tiesni štyristo výberových konaní s tridsiatimi tromi členmi projektového tímu nebolo reálne.“
Vy ste však vo funkcii výkonného riaditeľa od mája 2011 a termín otváracieho ceremoniálu bol známy ešte skôr.
„My sme termín prispôsobovali otváraciemu ceremoniálu v Marseille, keď sme chceli, aby k nám prišla napríklad eurokomisárka pre kultúru. Mnohí hostia, ktorých sme pozvali, sa vyjadrili až začiatkom januára. Rozsah služieb sa menil za pochodu. Otvárací ceremoniál nebol podujatím typu olympijských hier, kde je dopredu všetko jasné.“
Veľká časť zákaziek bola rozdelená na viac častí a uhradená na základe viacerých faktúr, čo je v rozpore so zákonom. Prirodzene vzniká podozrenie, že ide o zámer.
„Problém bol v tom, že niektoré zákazky sme riešili postupne. Chceli sme veci riešiť v čo najmenšom rozsahu a čo najlacnejšie. Tak sme zadávali napríklad výzdobu na niekoľko etáp podľa meniacej sa situácie.“
Podľa faktúr zverejnených na vašom webe ste reklamnej agentúre Staff vyplatili štyrikrát po takmer desaťtisíc eur za výrobu päťsto kusov vlajočiek a nosičov. Jedna vlajka aj s montážou stála teda približne osemdesiat eur. Je táto cena podľa vás zvyčajná?
„My sme potrebovali taký materiál a také služby, ktoré budú dlhodobé a kvalitné. Samozrejme, že nebola prvým kritériom cena, ale to, čo objednávame a na čo to objednávame. To znamená, že ide o špeciálne materiály, dvojstranne potlačené, a tak ďalej. Stojím si za tým, že ceny v týchto materiáloch a v tejto kvalite sú úplne adekvátne.“
Podľa našich zistení by rovnaký produkt dokázali vyrobiť iné agentúry za podstatne menej peňazí, aj o tretinu lacnejšie.
„V celom otváracom ceremoniáli bolo takmer tisíc položiek. Nemali sme kapacitu každú jednu položku porovnávať. Prvá priorita bola kvalita a rýchlosť dodaných služieb. Treba porovnávať veci v čase a kvalite.“
Kto a na základe čoho porovnával ceny?
„Mal som tím ľudí, ktorí sa dopytovali v ďalších firmách, aby sme vedeli v akej cenovej úrovni sa pohybujeme.“
Agentúre Staff ste uhradili dvadsaťšesť faktúr v celkovej sume niekoľko desaťtisíc eur. Jej majiteľom je Karol Fischer, ktorý sa podieľal na predvolebných kampaniach kandidátov Smeru na košického župana i primátora, usporiadal aj ďakovný ples pre sponzorov otváracieho ceremoniálu. Je to náhoda?
„Neviem, či sa pán Fischer podieľal na nejakej kampani, lebo ma to v živote nezaujímalo a v živote som sa v takýchto sférach nepohyboval. Vyberali sme firmy, ktoré majú skúsenosti s takýmto typom protokolárnych akcií. A takých v Košiciach nie je veľa. My sme takéto kapacity nemali. Výsledok toho, ako otvárací ceremoniál dopadol, ma presviedča, že sme vybrali najlepšie firmy, ktoré to mohli urobiť. Toto je pre mňa najdôležitejšie, že nedošlo k žiadnej mimoriadnej udalosti a po protokolárnej stránke bol celý proces zvládnutý absolútne vynikajúco.“
Bezpečnosť ste zverili priamym zadaním spoločnosti Progress Promotion. Firme ste zaplatili dvakrát po 25-tisíc eur. Je to zvyčajná cena?
„Progress Promotion má skúsenosti s organizovaním košického maratónu, celú akciu vrátane bezpečnostného projektu a dopravného plánu pripravovali pol roka. Treba si uvedomiť, že sme nevedeli, či na ceremoniál príde dvadsaťtisíc, alebo stotisíc hostí. Spoločnosť nám garantovala, že nič sa nestane a naozaj sa nič nestalo.“
Hlavné pódium stálo 160-tisíc eur.
„Pódiá sme mali dve. Jedno v divadle a jedno na Hlavnej ulici. Cena je adekvátna k tomu, ako hlavný stage vyzeral a že bol šitý na mieru. Samotná stavba, materiál, skladanie, na mieru robený preklápací systém, doprava stáli takmer sedemdesiattisíc eur. Ostatné stavby, ktoré sa v priestore hlavného pódia nachádzali a obrazová, zvuková, laserová technika, programovanie, obsluha stáli takmer šesťdesiattisíc eur. Zvyšok boli náklady na pódium v Štátnom divadle. Kto robil podobné podujatie v podobnej kvalite, rozsahu a poveternostných podmienok vie, že tieto ceny sú zanedbateľné v porovnaní so svetom.“
Vaša nezisková organizácia zaplatila za koncert kapely Jamiroquai, ktorá bola hlavnou hviezdou otváracieho ceremoniálu, 250-tisíc eur. Tvrdili ste, že podujatie uhradia sponzori a peniaze sa vrátia. Už sa vrátili?
„Od sponzorov sme dostali na otvárací ceremoniál 350-tisíc eur, ktoré prišli na náš účet.“
Verejne ste sľúbili, že zverejníte sponzorské zmluvy, dodnes ale na webe EHMK 2013 nie sú. Prečo?
„Chceli sme s nimi prekonzultovať túto možnosť, partneri však nesúhlasili, neželali si, aby boli zmluvy akýmkoľvek spôsobom zverejnené. Zverejnili sme mená sponzorov.“
Osobitnou kapitolou sú granty na projekty v rámci programovej časti EHMK. Podľa akého kľúča ste peniaze rozdeľovali?
„Takmer po rok a pol trvajúcich rozhovoroch s celou kultúrnou obcou sme zadefinovali programové línie, osobnosti projektu. Vyberali sme podľa kvality projektov a či sú v súlade s programom Interface. Samozrejme, zohľadňovali sme aj niekoľko ďalších kritérií, ako sú časová a žánrová rovina. Podporili sme aj podujatia, ktoré boli v projekte Pentapolitana, v partnerskom meste Prešov.“
Predsedníčka grantovej komisie Zuzana Duchová vlani v decembri na protest proti manipulácii a ovplyvňovaniu členov komisie odstúpila z funkcie. Dôvodom bol e-mail od umeleckého riaditeľa EHMK Vladimíra Beskida, podľa ktorého mali členovia komisie v rámci korešpondenčného hlasovania podporiť štyri navrhované projekty a jednotlivé sumy v celkovej výške približne 90-tisíc eur.
„Je to absolútne skreslená informácia.“
Prečo?
„My sme s ministerstvom kultúry dlhodobo rokovali o tom, aby sa grantový systém podpory projektov nejakým spôsobom urýchlil. Potrebovali sme zabezpečiť, aby bolo jasné, ktoré projekty načasované na január budú podporené. Preto sme navrhli na december mimoriadne zasadanie grantovej komisie, kde by sme tieto projekty posúdili. Odporúčanie Vlada Beskida nebolo o tom, aby sme podporili tieto projekty, ale aby sme ich prerokovali predčasne.“
V e-maile sa doslova píše, že pri hodnotení projektov „musia byť čísla nad päť bodov, aby to mohlo dostať dotáciu“. Nie je to ovplyvňovanie?
„Všetci členovia komisie sú autonómni a môžu dať projektom akýkoľvek počet bodov. Išlo o časový nesúlad, chceli sme to urýchliť, to bolo všetko. Pani Duchová mohla úplne jednoznačne povedať, že to nepodporí, že s tým nesúhlasí.“
Stále sa odvolávate na časový stres. Nie je to len výhovorka?
„Projekt mal obrovský sklz z rôznych dôvodov. Napríklad do poslednej chvíle nebolo jasné, z akých zdrojov budú investičné akcie, z akých zdrojov bude program. Celý projekt je absolútne finančne poddimenzovaný.“
Je celkový rozpočet vo výške približne 94 miliónov eur málo?
„Hovorme o programovom rozpočte. V tomto roku je náš rozpočet na program 3,32 milióna eur a všetky projekty schvaľuje grantová komisia. Napríklad Maribor mal v roku 2012 na program 20 miliónov eur, s ktorými mohli organizátori voľne disponovať. Marseille má na program v tomto roku 100 miliónov eur a štruktúra zdrojov je úplne iná. Väčšia časť je z privátnych zdrojov, o čom my môžeme len snívať. Keďže majú zdroje dopredu jasné, vedia si veci naplánovať a pripraviť program s dlhodobou perspektívou. Grantovú schému v rámci projektu Európske hlavné mesto kultúry nemali okrem nás nikde.“
Kto a prečo to u nás zaviedol?
„Projekt vznikal v situácii, keď mesto bolo vo vynikajúcej finančnej kondícii a Slovenskej ekonomike sa mimoriadne darilo. Došlo však ku kríze, odrazu chýbali peniaze z privátnych zdrojov, hľadali sa iné zdroje. Našťastie, našla sa grantová schéma, ktorá nie je síce optimálna, ale bola jediným možným riešením.“
Druhé grantové kolo v rámci EHMK bolo uzavreté v marci tohto roku. Prečo tak neskoro?
„Nie je to síce normálne, ale o tom nerozhodujem ja.“
Po tom všetkom, o čom sme hovorili, aký význam má pre Košice titul Európske hlavné mesto kultúry?
„Štartujeme procesy, ktoré majú šancu zmeniť industriálne mesto na kultúrne a spoločenské centrum. O to tu ide. Zaoberať sa vyjadreniami jedného egocentrika preto považujem za neadekvátne.“
Ten egocentrik bol však členom dozornej rady neziskovky, ktorej šéfujete. Má teda nielen právo, ale aj povinnosť kontrolovať vás.
„To mu nikto neberie.“
Cítite sa byť vo funkcii výkonného riaditeľa mestskej neziskovky dostatočne autonómny?
„Počas dvoch rokov môjho pôsobenia v tejto funkcii boli rôzne tlaky, ale skôr zvonku, od kultúrnych operátorov, ako od nejakých štruktúr. Úspešne sme im však odolali, pretože máme jednoznačnú víziu, akým smerom má tento projekt ísť. Počas celých dvoch rokov som sa cítil dvakrát vydieraný – pánom Gajom a Kassaboys. A som veľmi rád, že som im nepodľahol.“
Ako vás vydierali?
„Mentálne, mediálne, vynucovaním si grantu.“
Výtvarníci z Kassaboys len reagovali na zásah do ich umeleckej inštalácie. Podľa vášho názoru bol oprávnený? Nebola to cenzúra?
„Osobne by som do ich inštalácie nezasahoval. Tak isto, ako do ich diela nezasahoval Vlado Beskid, aj keď to médiá takto interpretovali. Akurát chlapcom z Kassaboys povedal, že si už s nimi nevie predstaviť ďalšiu spoluprácu a ja ho úplne chápem. Lebo pri niektorých projektoch nedodržali buď termíny, alebo zadania, ktoré sme im dali. Napríklad vizualizácia kontroverznej inštalácia bola úplne iná. To nepovažujem za korektné. Teraz nehovorím o ich práve vyjadrovať sa. Nebránim sa akejkoľvek kritike, ale tieto veci boli vytiahnuté z kontextu a hrozili trestné oznámenia. A na základe toho potom Správa mestskej zelene, alebo neviem kto, túto inštaláciu stopla. Mne je to ľúto, ale nestotožňujem sa s ich prístupom. A v princípe je mi jedno, čo si o mne niektorí kultúrni operátori myslia.“
Naozaj vám na tom nezáleží?
„Možno som sa to povedal extrémne. Samozrejme, s projektom sa spája obrovské množstvo osobných záujmov. Lebo každý chce, aby sme podporili jeho projekt a každý vníma kvalitu alebo nekvalitu celého podujatia podľa toho, či dostal peniaze. Pre nás je to projekt rozvojový, a tak sa treba naň aj pozerať. Sú ľudia, ktorí rozvoj nechcú, alebo ho ešte dnes nevidia, tí budú stále šomrať. Myslím si, že čím ďalej ideme, tým je všetko jasnejšie. Išiel som teraz okolo parku, ľudia sa tam hrajú s deťmi, je tam socha Jána Mathého, ľudia sú tam bez žlče, bez zlosti, tešia sa z toho.“
Socha Jána Mathého je v tom parku viac ako štyridsať rokov.
„Áno, ale my sme ju vytiahli, dostali sme ju do popredia.“
Tento rozhovor nemal byť o investičných akciách projektu, pretože tie koordinuje mesto. Keď ste už túto tému načali, revitalizácia parkov má aj veľa odporcov. V civilizovaných mestách bojujú o každý strom. My sme časť zelene obetovali betónu a dlažbe. Nejde len o to preinvestovať čo najviac peňazí?
„Keď sme chceli dostať peniaze na revitalizáciu parkov, museli sme v nich vytvoriť priestor pre kultúru. Inak by sme peniaze nedostali. Keby sme sa mali zaoberať tým, čo ľudia rozprávajú, alebo čo sa píše, mestské parky by boli fiaskom. Máme výsledky prieskumu, podľa ktorých 93 percent je spokojných s tým, ako parky vyzerajú.“
Kto robil prieskum?
„Študenti vysokej školy v rámci evaluácie projektu.“
Pred nástupom do funkcie výkonného riaditeľa neziskovej organizácie EHMK 2013 ste boli majiteľom malého, ale skvelého a uznávaného hudobného vydavateľstva. Manažovať takýto mamutí projekt, v ktorom sa točia milióny eur, je však iná káva. Nemáte pocit, že vám prerástol cez hlavu?
„Určite nie. Tento projekt presahuje hranice mesta, regiónu, nás všetkých vrátane mňa. Výsledkom mojej práce je, že sme ho z nejakých idealistických výšin dali na zem. Hodnotiť to bude história, ale už teraz je v zahraničí rešpektovaný. Neexistuje človek, ktorý by bol taký génius, aby dokázal zmanažovať všetky tieto procesy. Z pohľadu osobného som veľa stratil. Z ekonomického i zo zdravotného, ale získal som obrovské množstvo skúseností a možnosť podieľať sa na projekte, ktorý zásadným spôsobom mení toto prostredie. Len ma mrzí, že projekt, ktorý prináša Košiciam a Košičanom osoh a lepšiu budúcnosť, má dosť nepriateľov.“
Považujete ľudí s odlišným názorom za nepriateľov?
„Zle som sa vyjadril. Nie nepriateľov, skôr oponentov, či kritikov. Za tento projekt sme zodpovední absolútne všetci. Aj vy nesiete za jeho úspech či neúspech zodpovednosť.“
Médiá by vás teda nemali kritizovať?
„Médiá by nemali selektívne písať výlučne o negatívach.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
