Bojovičová: Na Good Angels nikdy nezabudnem

V rozhodujúcom stretnutí o titul zabrali najviac dve hráčky, od ktorých sa to v Košiciach asi najviac čaká. Srbská legionárka v službách Good Angels Miljana Bojovičová a Američanka s maďarským pasom Alexandria Quigleyová potiahli tím k zlatu výrazne. Nastrieľali 22, respektíve 24 bodov a aj vďaka nim sa po víťazstve 80:63 nad Ružomberkom oslavovalo opäť v košickom tábore.

KOŠICE. Už v prvom polčase rozpumpovali hru svojho tímu. Pôsobili patrične sebavedomo. Do prestávky dali Bojovičová a Quigleyová spolu 32 bodov, teda o 9 viac ako súperov tím dokopy. Ružomberok nevedel krotiť spomínané duo Good Angels a misky vás sa tak už v polčase výrazne naklonili na stranu Košíc. My sme sa po dekorovaní majstra dirigentky košického družstva Miljany Bojovičovej opýtali:

Bol posledný finálový zápas dôkladným testom fyzickej aj psychickej odolnosti košického tímu?

„Ak sa séria dostane až k piatemu zápasu, ten je stále ťažký. Ale keď pracuje adrenalín a vycítime podporu takéhoto publika, nemôžeme prehrať.“

Mali sme pocit, že vám napriek dlhej a ťažkej sezóne energia nechýbala...

„Išlo o veľa. Musíte dať všetko do tých štyridsiatich minút, aby ste ten zápas zvládli.“

Boli ste pred stretnutím nervózna?

„Pociťovala som len pozitívnu trému. To malo ďaleko od neželanej nervozity. V mojom vnútri bolo predovšetkým veľké prianie ukončiť to úspešne.“

V piatej minúte ste prehrávali o šesť bodov. Ale nerozhádzalo vás to...

„Toto nebol dôvod na paniku. Zápas sa len rozbiehal. Potrebovali sme sa len koncentrovať a robiť na ihrisku to, čo nám tréner povedal.“

Bol zisk desiateho titulu špeciálnou motiváciou?

„Áno bol. Mali sme od začiatku dobrú sezónu, chceli sme ukázať, že sme lepší tím a ten má mať desiaty titul.“

Dá sa porovnať radosť z postupu do prvej štvorky v Eurolige so ziskom zlata v slovenskej extralige?

„Oba sú to krásne úspechy spojené s úžasnými pocitmi. Ale tu je to iné ako v Jekaterinburgu. Tu vidíte tú radosť ľudí okolo nás.“

Vy ste vlastne ešte na Slovensku iný ako zlatý koniec extraligovej sezóny nezažili...

„Je to tak. Každá sezóna sa končila ziskom titulu. To sa stal košický štandard. Je až neuveriteľné, ako Daniel Jendrichovský manažuje tento klub.“

Pred štyrmi rokmi ste prišli do Košíc ako neznáma hráčka a nešlo všetko ako po masle, no v tomto klube ste parádne vyrástli...

„Začiatky boli ťažké. Ale zvládla som to a bola za tým veľká pomoc zo strany Dana Jendrichovského. Ja som si už vtedy povedala, že mu to vrátim svojou hrou, že tomuto klubu odovzdám všetko, čo sa len dá. Pomohol mi veľmi v mojej kariére. Košice sú už navždy v mojom srdci. Tu som našla fenomenálnych ľudí.“

Zotrváte naďalej v Košiciach?

„Aj keby som tu nehrala, toto ostane navždy klub, na ktorý nikdy nezabudnem.“