FIKCIA: Po Hlavnej ulici sa v stredu preháňal prvomájový sprievod

Kto sa v stredu dopoludnia pohyboval po Hlavnej ulici, mohol mať pocit, že sa čas vrátil o vyše dve desaťročia dozadu.

Od Námestia maratónu mieru smerom k Námestiu osloboditeľov totiž pochodoval dvojtisícový dav, skandujúci prvomájové heslá. Mladí, starí i malé deti a všetci sa očividne dobre bavili. Na rozdiel od ľudí na chodníkoch, ktorí stáli v nemom úžase a nechápavo krútili hlavami...

"Príďte rýchlo ku soche maratónca. Niečo sa tam deje!" Tieto dve vety nám v stredu vzrušeným hlasom povedal neznámy volajúci a zavesil slúchadlo. Bolo asi deväť hodín ráno a nám v redakcii bolo jasné, že ak to nie je presne o mesiac oneskorený prvoaprílový vtip, oplatí sa tam ísť pozrieť. A skutočne. Po príchode na námestie sme v jednej z priľahlých uličiek objavili asi dve tisícky sviatočne odetých ľudí. Skôr, než sme prvého z nich stihli osloviť, dav sa pohol a vydal po Hlavnej smerom na juh.

"Nech žije prvý máj! Hurá! Hurá! Hurá! Nech žije ká es čé! Hurá! Hurá! Hurá! So Sovietskym zväzom na večné časy! Chceme mier! Chceme mier!" kričali ľudkovia už po prvých metroch. Samozrejme, pri každom hesle radostne mávali všetkým, čo mali v rukách. Okrem československých a sovietskych vlajok aj klasickými mávadlami, umelými kvetmi či balónikmi. Nechýbali aj transparenty s nápismi ako "17.zjazd KSČ nám ukázal cestu" alebo "Záväzky nielen splníme, ale aj prekročíme" či "Republiku si rozvracať nedáme!".

Keď sme dav obehli a ocitli sa na čele, práve míňal OD Tesco a prvé rady sa blížili k tribúne. Stála pred bývalou budovou konzervatória, teda presne tam, kde kedysi dávno pri prvomájových sprievodoch. Aj tentoraz z výšky sledovalo dav zo 20 mužov, nápadne sa podobajúcich na bývalých papalášov. Väčšine nechýbali veľké bruchá, dvojité brady a hlavne znudené výrazy tváre, ktoré maskovali za strojené úsmevy. Mierne zdvihnutou a v lakti ohnutou rukou naznačovali pozdrav a tu i tam poslali niektorej sympatickej dáme vzdušný bozk.

To však nebolo všetko. Z ampliónov sa ozývala sviatočná hudba a ktosi do toho čítal pripravený text o záväzkoch, splnených na 124 percent. Kým voľakedy sa sprievod pred Immaculatou rozdelil na dva prúdy, aby sa tie už nikde nespojili, tentoraz končil už pri Aide. Dovtedy vyrovnané rady sa roztrhali a ľudia sa vrhli na pripravené stánky s občerstvením. Muži sa postavili do radu na párky a pivo, ženy si vystáli šór na pomaranče, banány či jahodové kompóty.

Až potiaľ všetko pripomínalo niekdajšie prvomájové sprievody. Iné už bolo to, že všetky relikvie sa postupne hádzali do pristavenej avie a celý ten zmätok od námestia až po Aidu snímalo približne 20 kamier. "Točíme tu katastrofický film ´Návraty do minulosti´a dnešný sprievod je jednou z kľúčových scén," prezradil nám režisér Rudolf Šusty. "Kvôli nej sme angažovali dvetisíc komparzistov, ktorí sa svojej úlohy zhostili veľmi dobre. Možno i preto, že väčšina čerpala z vlastných skúseností. Tak či onak, kvôli 50 eurám za necelú hodinu sa im to oplatilo."

Dej filmu ani obsadenie hlavných postáv nám R. Šusty prezradil nechcel. Jediné, čo sme z neho dostali, bola informácia, že v novembri ešte budú točiť na Hlavnej lampiónový sprievod a že film bude mať v kinách premiéru presne o rok 1. mája.