Tofiloského rukavice budú raz v klubovej sieni slávy

V košickom Čermeli sa spočiatku hral futbal adekvátny horúcemu letnému počasiu, tzv. „lážo-plážo“. Dlho sa čakalo na nejaký impulz, ktorý by dianie na trávniku oživil. Až prišiel blesk z kopačky Miroslava Viazanka (utešený gól v 52. minúte), a spustila sa celkom slušná prietrž mračien - zaujímavý nervák o tri obojstranne cenné ligové body.

KOŠICE. Za to, že všetky zostali v Košiciach, môžu žlto-modrí ďakovať najmä svojmu brankárovi, čiernovlasému Macedónčanovi Darkovi Tofiloskému, ktorý vytiahol v druhom polčase niekoľko bravúrnych zákrokov.

Minimálne tri strely Bystričanov mali charakteristiku – „gólovka“, polovysoká rana kapitána Adámika a hlavičky Hučka a Slančíka. A tých centrov, čo musel „Dare“ pri leteckých náletoch vojakov posťahovať či vyboxovať...

Keď tu raz legionár z Balkánu skončí (bodaj by tak bolo čo najneskôr), mali by sa Košičania postarať o to, že jeho rukavice budú mať čestné miesto v klubovej sieni slávy.

Z tej jeho brankárskej mágie aspoň jeden detailnejší príklad. Bol to azda zákrok sezóny, lebo striedajúci Bystričan Fabián Slančík možno doteraz drží ruky nad hlavou, lebo nechce uveriť, že jeho hlavička neskončila v sieti.

Päť minút pred koncom to trafil naozaj výborne – pod brvno a nechytateľne. Takmer nechytateľne, oponoval by mu košický gólman, keby sa po zápase spolu na túto tému obaja protihráči bavili.

„Už som to videl naozaj v sieti,“ povedal skormúteným hlasom Fabián Slančík, keď sa to ešte nejakú chvíľu po zápase na lavičke svojho mužstva snažil rozdýchať. „Bohužiaľ, v poslednej chvíli to košický brankár vyškriabal. Čo k tomu viac poviem..?“

Fabián Slančík nemal slov k tomu, ako ho Tofiloski zázračne vychytal, zato Košičania môžu na svojho brankára spievať ódy.

Bol to jeho najlepší zápas v drese so znakom MFK? „Nie, nie, pre mňa bol najlepší zápas pred dvoma rokmi v Dubnici (bezgólová remíza 26. februára 2011 – pozn. red.), kde som mal ešte viac roboty, aj viac ťažkých zákrokov.“

A v dnešnom zápase mu vraj najviac starostí narobila iná situácia ako šanca Slančíka, to, keď musel ísť bleskovo na zem po hlavičke Tomáša Hučka k pravej žrdi. Aj pri nej ukázal úžasný reflex a priam mačaciu mrštnosť. „Hej, bol to iba reflexívny zákrok...“ priznal Darko Tofiloski skromne.

Dali mu, aby si zachytal

Skvelý prehľad i fyzickú odolnosť ukazoval aj pri životu nebezpečných centroch Bystričanov do „malého vápna“ pred jeho bránou.

Vo vzduchu bol otĺkaný (niekedy aj vlastnými) zo všetkých strán, ale loptu vždy lapil alebo vyrazil. Ale až po Slančíkovej hlavičke dal najavo, že ho niečo bolí.

„Pri dopade na zem som si udrel bok a trošku to bolelo. Terén bol dosť ťažký, lebo pred bránkami to bolo veľmi tvrdé. Ale už je ‚oukej‘,“ usmieval sa Darko po zápase.

Mohol mať však trošku ťažšie srdce aj na spoluhráčov, lebo tí ho často nechávali v štichu, keď hostia dobiedzali...

„Ááále, možno to bolo miestami trošku laxnejšie, ale ja sa na chlapcov nehnevám, aspoň mi dali viac si zachytať.“

A sľúbil, že sa už do konca sezóny nenechá vylúčiť, ako sa mu nedávno pritrafilo, lebo mančaft ho v boji o zaujímavé priečky ligovej tabuľky (možno aj pohárové) potrebuje.

„Šanca na Európsku ligu stále je, máme ešte štyri zápasy, z toho tri vonku, ale aj odtiaľ by sme nejaké víťazstvo či remízu mohli priviezť. Uvidíme...“