Bábkové divadlo zmenilo dizajn. Nie je isté, či k lepšiemu

Na rampu pre imobilných sa dá s vozíčkom len ťažko dosť, zmizla zeleň, pribudli tri nesúrodé druhy zábradlia a množstvo skla v priestore pre deti.

Ostrov kultúry v Bábkovom divadle slávnostne otvorili pred vyše týždňom. Rekonštrukcia „zhltla“ nenávratný finančný príspevok 511 940 eur v rámci EHMK. Urobilo sa množstvo práce, no nájde sa i dosť nedostatkov. Podľa vedúcej odboru kultúry Jany Kovácsovej sa s tým treba zmieriť.

KOŠICE. Najväčším prínosom je vytvorenie nového divadelného priestoru v átriu Bábkového divadla a rekonštrukcia divadelnej sály Jorik.

Kladom je úprava fasád, výmena okien, prepojovací „mostík“ medzi budovami, či vynovené toalety.

Negatívom rampa pre imobilných, na ktorú sa nedá s vozíčkom poriadne dostať, vyschnutý náznak zelene, tri nesúrodé druhy zábradlia, či množstvo skla v priestore určenom deťom.

Návštevník ocení vznik nového „otvoreného“ multifunkčného priestoru, estét bude „na vážkach“.

„Týmto investičným projektom sme získali ďalší hrací priestor, ktorý nám chýbal a poskytuje nám nové možnosti. Budeme môcť uvádzať väčšie inscenácie a okrem toho by mal tento priestor slúžiť všetkým kultúrnym inštitúciám v Košiciach i mimo nich,“ netají radosť riaditeľ BD Pavol Hrehorčák.

Po rekonštrukcii. Zeleň je minulosťou, priestor sa sfunkčnil.

Okrem zrekonštruovaného priestoru átria je nadšený z nového technického vybavenia divadla i vynoveného Jorika - alternatívnej divadelnej scény.

"Chceli sme zachovať ducha divadla, čiže sme si vraveli, že ak nemusíme niečo meniť, tak to nemeňme. Mám pocit, že by sa vytratila tá správna atmosféra priestoru. Najzásadnejšie v Joriku sú nové okná, úprava stien, rozoberateľná podlaha, ktorá prekryla pôvodné parkety nevhodné na hranie," dodáva Hrehorčák.

Vozičkári sa zapotia

Zmenené nádvorie však s pôvodným veľa spoločného nemá. Zrekonštruovali sa spevnené a zatrávnené plochy, hľadisko, javiská, vzniklo rozmanité osvetlenie.

Hlavné javisko sa prekrylo a pre imobilných je vytvorená oceľová rampa. Na ňu sa však s vozíčkom kvôli schodíku a úzkym dverám dostanete len ťažko a ak potrebujete ísť na toaletu, zrekonštruované pre imobilných návštevníkov sú len na poschodí.

Na rampu len cez úzke dvere a schod. Vozičkári sa nedostanú ani na toalety, tie pre imobilných sú totiž na poschodí.

Ešte väčším problémom sú schody od vstupných dverí, tie však v budúcnosti mienia v divadle riešiť „schodolezom“. “ Už ho v divadle majú, akurát, že nie je osadený a zaškolený používať ho bol len jeden pracovník.

„Problém je v tom, že projektová dokumentácia niečo riešila a následne sa všetko realizovalo prakticky za pochodu. Problematické záležitosti sa prispôsobovali tomu, čo tu má vzniknúť, keby to bola ideálna dokumentácia a ideálny stav. Aj rozpočet bol daný a nemenný, musel sa dodržať kvôli tomu, že to bolo financované z európskych fondov. Záležitosti ako nejaký schodík..., to už jednoducho... Z našej strany bola snaha o maximum, robili sme aj nad rozpočet,“ uviedol Slavomír Udič, konateľ firmy APS Alcon, ktorá stavbu zhotovila.

„Netreba sa zamerať na detaily, každý je viac-menej skrytá vada. Aj ja keby som išiel po jednom, nájdem množstvo nedostatkov. Robili sme, čo sa dalo.“

Vedúca odboru kultúry: „Výsledok je kompromisom“

Návštevníka „zaskočia“ aj tri druhy použitého zábradlia a nesúrodosť jednotlivých použitých prvkov.

„Poviem to za seba. Síce nie som architekt, ale tiež to bolo prvé, čo ma tu zarazilo. Na druhej strane, keď sledujem súčasné trendy, kde si Američania do supermoderných sklenených domov zoberú zbierkový predmet zo 16. storočia, tak mám dojem, že to je asi to, čo vo svete funguje. Nemohli sme však zrekonštruovať všetko a dbať na každý detail. Nemáme toľko financií,“ objasnila vedúca odboru kultúry KSK Jana Kovácsová.

Rozmanité zábradlia. Keby vraj bolo viac peňazí, všetko by bolo inak.

„Navyše obsahom prác nebola celková rekonštrukcia, ale vytvorenie nového priestoru, ktorý bude mať iné dimenzie. Uznávam, že predtým to bola romantická záhrada so svojím čarom, ale na druhej strane mať v centre mesta niečo, čo neviem využiť a divadlo pritom trpí nedostatkom priestoru, je vec druhá. Výsledkom musí byť kompromis. Nie vždy dobrý, ale zodpovedajúci dnešnej dobe. Uznávam tiež, že z estetického hľadiska to tu naozaj nevyznieva najlepšie, ale ako vraví pán riaditeľ, priznajme dobu.“

Skla sa rodičia obávať nemusia

Hoci je v átriu množstvo sklenených plôch, čo je na priestor určený detskému divákovi nečakané, podľa konateľa stavebnej firmy nemusia mať rodičia obavy.

„Sklo je špeciálne, je vrstvené a chcel by som vidieť dieťa, ktoré by sa zranilo. Projekt dbal na to, aby spĺňal požiadavky bezpečnosti práce. Sklo aspoň odľahčilo priestor z architektonického hľadiska, prevzdušnilo ho.“

Veľa skla, vyschnuté stromčeky. So zeleňou sľúbili zodpovední okamžite niečo robiť.

Čo sa týka vyschnutých stromčekov v kvetináčoch, ktoré nahradili pôvodnú bujnú zeleň, tie považuje za mínus aj samotná vedúca odboru kultúry.

„Vadia mi. Myslím si, že toto ničím nezdôvodním a naozaj to vyriešime veľmi rýchlo. Musí sa to dať do poriadku. Verím, že brečtan na stenách rýchlo dorastie a podobne aj tráva, treba tento priestor zazelenať.“

Vedúca odboru kultúry KSK a konateľ stavebnej firmy.

Jana Kovácsová a Slavomír Udič zdôrazňujú funkčnosť nového priestoru.

Ostáva len zmieriť sa

Miernu rozladenosť z estetického výzoru dokončeného projektu, ktorý však podľa zodpovedných stopercentne napĺňa potreby divadla, zrejme spočiatku bude mať nejeden návštevník.

„Je to vec kompromisov. Keby sme sa s tým mohli vyhrať tak, že je to naša jediná stavba a máme na ňu tri roky, tak by to asi vyzeralo ináč. Viac ľudí by do toho hovorilo, dbalo by sa na detaily. Na druhej strane viem, v akom bolo divadlo hroznom stave. A to, že infraštruktúra funguje, je úžasné. Áno, je to radikálna zmena voči tomu, čo to bolo, stratilo to kúzlo, no asi je čas sa s tým zmieriť,“ dodala J. Kovácsová.