V predstavení Štátneho divadla Košice Mariša stvárňuje hlavnú rolu a hoci je v Košiciach už roky pečená-varená, jej detstvo sa spája s malebnou dedinkou Oravský Podzámok, sliepkami a prasiatkom na dvore.
„Vyrastala som v celkom obyčajnej rodine, v kruhu rodičov a dvoch mladších bratov v rodinnom dome, so sliepkami, zajacami a prasaťom na dvore. Nikde inde sa nebudem cítiť viac doma. Teraz, keď už mám svoju vlastnú rodinu, je môj domov po boku partnera a nášho syna, tu v Košiciach,“ konštatuje brunetka, ktorá síce najprv absolvovala päťročné štúdium na technickej škole a naučila sa zvárať, či sústružiť, no napokon vyštudovala herectvo na VŠMU v ročníku profesorky Milky Vášáryovej.
„Som jedna z mála umelkýň, ktorá sa môže pochváliť remeslom v ruke. Napriek tomu som sa rozhodla pre život voľnomyšlienkara a v roku 2006, po skončení štúdia, som nastúpila do divadla tu v Košiciach, kde pôsobím dodnes.“
Oddychuje aj pri upratovaní
Najväčším relaxom herečky je podľa jej slov pokoj.
„Je však ťažké nájsť ho v meste a o byte ani nehovorím (pozdravujem všetkých ohľaduplných susedov :-).“
Po narodení synčeka však aj v Košiciach objavila pár tichých miest, kde sa, ako vraví, zašije s kočiarikom. Paradoxne je však pre ňu oddychom vraj aj upratovanie.
Ak si nájde čas aj na čítanie, lúska všetky možné mamičkovské časopisy s rubrikami o výchove a starostlivosti o dieťa. Vždy si však rada pozrie aj kvalitný film s francúzskymi hercami.
„Páči sa mi ich prirodzený naturel a presvedčivosť. Zo všetkých by som spomenula Isabel Huppert, Marion Cotillard, z hercov je to jednoznačne Vincent Cassel.“
Zo slovenských herečiek si veľmi váži Annu Javorkovú a Milku Vášáryovú.
Už má „cici aj rici“
Negatívne vlastnosti herečka neprezradila, no jednu neresť údajne predsa len má.
„Skôr ide o zlozvyk, ale odkedy som mamou, mám potrebu mať všetko na sto percent zvládnuté. Čiže každý deň navarené, upratané, vypraté a vyžehlené, okrem toho sa chcem naplno venovať aj synovi, ísť s ním na prechádzku, nakúpiť a nájsť si večer ešte dostatok času a energiu porozprávať sa s priateľom,“ priznáva s úsmevom.
Ak sa jej opýtate na diéty, odpoveď vás asi nepoteší.
„Za toto ma niekto asi nebude mať rád. (Úsmev.) Odmalička som štíhla, mám to v génoch. Nikdy som sa nemusela trápiť hladovkami. Práve naopak, často som sa stretávala s podozrením z anorexie alebo s poznámkami, že na mne všetko visí ako na vešiaku.“
Ako vraví, po pôrode už nejaké tie „cici a rici“ má, ale nerobí si starosti a je so sebou spokojná.
„Rada si pochutnám na fajnotkách, okrem toho stále dojčím, čiže isté obmedzenia tu sú. Varím každý deň, doma mám dvoch veľkých jedákov. Sú to prevažne tradičné jedlá slovenskej kuchyne. Môj priateľ má odo mňa rád napríklad plnenú papriku.“
Naj dovolenka je bez črevnej virózy
Najradšej dovolenkuje pri mori a cestovanie je jej veľkým koníčkom.
„Dovolenka pre mňa začína v momente, keď balím kufor. Nevadia mi veľké vzdialenosti, ani dlhé čakania na letisku, či meškanie lietadla.“
A ako si predstavuje ideálnu dovolenku?
„S človekom, s ktorým som rada, bez stresu, otravných delegátov, nevychovaných turistov a črevnej virózy.“
Momentálne má najväčšiu úchylku utrácať za plienky a milé drobnosti pre malé bábo.
„Okrem toho je mojou veľkou slabosťou všetko s farebnou visačkou akcia. Mám v šatníku pár kúskov, ktoré som na sebe ešte nikdy nemala a asi mať ani nebudem, ale boli v akcii. No, nekúp to,“ smeje sa mladá mamička, ktorá býva s rodinkou v dvojizbovom tehlovom byte blízko centra.
„Napriek tomu je to len byt a neviem sa zbaviť pocitu, že v ňom nebývame sami, čo mi dosť vadí. Snívame o malom domčeku blízko Košíc, s malou záhradkou, no hlavne pokojom a tichom nad hlavou,“ dodáva Tatiana, ktorá má vysnívané dve-tri roly, ktoré by si rada zahrala, ale cíti, že na to má ešte čas.
„Snáď si ma to raz samo nájde. Rada by som si tiež zahrala v nejakom dobrom filme a skúsila si prácu pred kamerou.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári