KOŠICE. Dlhé tri roky nekoncertoval Jarek Nohavica v Košiciach, až teraz, koncom apríla.
Na poslednom z troch vystúpení v Historickej radnici však návštevníkom prezradil, že práve sa s organizátorom dohodol, že do Košíc sa vráti už na jeseň 2013 v rámci série vystúpení českých ‚folkařov‘.
„Na jeseň vám prídem zahrať koncert z prekladov piesní Vladimíra Vysockého a Bulata Okudžavu Půlnoční trolejbus,“ navnadil fanúšikov.
Český pesničkár Korzáru povedal, že v Košiciach sa vždy teší na prechádzku po Hlavnej.
„To je perla Košíc. Stretnem Košičanov, usmejem sa na nich, zastavím sa v mojich obľúbených hudobných nástrojoch, kníhkupectve, antikvariáte. Vždy si niečo aj kúpim, aby som peniaze, ktoré tu zarobím, trošku v Košiciach aj nechal.“ Vie, že Košice sú Európske hlavné mesto kultúry 2013.
Podľa Nohavicu má košické korzo veľké kúzlo. „Keď sa človek prejde tam a späť, stretne celé Košice. Trochu sa podobá hlavnému námestiu v Krakove, kde si sadneš na ‚rynek‘ a do hodiny stretneš všetkých, ktorých chceš.“
Hip–hop aj opera
Po hip-hopovom debute Já tam byl (dueto s rapermi z Pio Squad) prekvapil na košickom koncerte zábavným hip–hopovým „remakom“ svojej detskej básne Když byl Pepa ještě mladý.
Na otázku, či si nezmýlil žáner a nemal byť radšej raper, reagoval s úsmevom: „Ťažko povedať jedným slovom, čo hrám. Skladám rôzne piesne, folkové balady, mám jazzové názvuky i názvuky ľudových piesní, hudbu vnímam v celej širokosti. Môj koncert je divadlom jedného herca, predvádzam všetko, čo mám rád, i operu, napríklad áriu z Mozarta.“
Prezradil, že hip–hop má veľmi rád a sleduje český, slovenský i poľský.
„Je v ňom dôležité textové posolstvo, najlepší hip–hop považujem za poéziu ulice, všedného dňa, mladú, rebelskú. Poliaci sú výborní a hneď na druhom mieste sú slovenskí kolegovia. Hip–hop považujem za žáner blízky tomu, čo robím ja. Ide o slovnú výpoveď, na základe hudobného sprievodu spievame svoje slová, už od čias Mikymauzolea, piesne Muzeum či Mikymauza, až po dnešný www.idnes, sú tam tie názvuky. Nechávam sa inšpirovať všetkým, čo sa mi páči.“
Narodeninový darček
V júni oslávi Nohavica, ktorý je na scéne už vyše 30 rokov, šesťdesiatku. Ako „Starý muž“ zo svojej rovnomennej skladby sa ešte necíti a okrúhle narodeniny ani nijako špeciálne nevníma.
„Keď som mal 50, šiel som na výlet do Chicaga. Možno zas niekam odídem, a možno nie. Moja šesťdesiatka nie je pre mňa dôležitá téma. Ale chystá sa na mňa jeden darček, o ktorom som sa ešte verejne nezmienil. Viem o ňom, lebo som sa na ňom musel podieľať. Žena mi dala urobiť zo slín génové testy DNA, odkiaľ pochádzam – zistí sa z otcovej a matkinej vetvy, z ktorej časti sveta prišli moje gény, mnoho storočí, možno až tisíc rokov dozadu. Teda v júni ako darček dostanem do ruky mapu Európy, možno sveta, kde bude šípka, odkiaľ som...“
V songu Ostravian Pie o sebe spieva: „... dle vlasů Ir a podle nosu valach...“ Zatiaľ vie len, že po rodičoch dve generácie späť je z Valašska.
„Ale ako ich predkovia prišli na Valašsko, netuším. Keď sa na seba pozriem, veľmi stredoeurópske to nie je, mnohí ma ťahajú do Írska, niektorí na sever, južan určite nie som, či som prišiel niekde z východu, neviem. Dozvedieť sa v šesťdesiatke, odkiaľ vlastne pochádzate, je veľmi zaujímavé.“
Jizva na rtu
Čoskoro bude mať 60, ale jeho dodnes viditeľná „Jizva na rtu“ po 30 stehoch mu stále pripomína, že všetko mohlo byť inak.
„... a kdyby se někdo z vás na anděla ptal, tak mám jizvu na rtu, když při mně stál,“ spieva v rovnomennej piesni.
Spomína si na to: „Ako štvrták som preletel medzi zábradliami v škole z tretieho poschodia až do pivnice. Nebyť toho anjela, už by som tu nebol. Ako 12-ročný som na Vianoce dostal od ‚tátu‘ gitaru a na Veľkú noc sa mi to stalo. Len vďaka roztvoreným krídlam anjela som mal iba roztrhnutú pusu. Postrážil ma, asi aby som s tou gitarou pokračoval ďalej.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
