V košickom krematóriu skladujú urny s ostatkami nebožtíkov až tri roky. Ak si ich pozostalí neprevezmú, popol končí v špeciálnom hrobe.
KOŠICE. Približne polovica nebožtíkov v Košiciach končí po poslednej rozlúčke v kremačnej peci.
Hoci obrady v krematóriu sú takmer každý deň, oheň sa rozhára iba raz týždenne, väčšinou v piatok.
Nebožtíci na spálenie neprichádzajú len po rozlúčke v krematóriu, ale v drvivej väčšine z iných obradných siení po rozlúčke.
„Nejde o ekonomiku, ale o dodržiavanie technologického postupu výrobcu kremačnej pece,“ vysvetľuje Karol Kačmáry, konateľ firmy Rekviem, ktorá prevádzkuje košické krematórium.
„Jednorazové používanie kremačnej pece by viedlo k jej rýchlemu opotrebeniu a zničeniu. Proces vyžaduje postupné nahrievanie výmurovky až do teplôt blízkych 1 200 °C a po ukončení postupné ochladzovanie. Akékoľvek skoky teplôt pec ničia. Nahrievanie pece trvá v zime aj 6 hodín a neefektívne nahrievanie pre jednotlivé kremácie by ju dokaličili.“
Za skladovanie sa platí
Približne dva týždne od rozlúčky s nebožtíkom je urna s jeho popolom pripravená k prevzatiu.
Podľa Kačmáryho je drvivá väčšina pozostalých disciplinovaná a urnu po kremácii preberú včas alebo v zmysle vzájomnej dohody.
Asi deväť percent pozostalých si urny neprevezmú vôbec. Zhruba jedno percento mešká a po urnu si príde po roku, dvoch, ale aj troch.
„Tak dlhé meškanie vysvetľujú pozostalí tým, že buď zabudli, nevedia, kam ju dať, nemajú peniaze na nájomné alebo sa nedohodli v rodine,“ tvrdí Kačmáry.
Prvý mesiac uskladňovania urny je zdarma, potom sa už za to platí. V Košiciach sa od druhého do šiesteho mesiaca účtuje 1,75 eura, potom 3,40 eura za každý ďalší mesiac.
Ale ak nikto nepríde, nie je komu poplatok vyúčtovať.
Spoločný hrob na popol
V krematóriu čaká na prebratie v priemere okolo 100 urien ročne, v súčasnosti ich je okolo 300.
Hoci Zákon o pohrebníctve č. 131 z roku 2010 určuje uskladňovať urny s popolom jeden rok, košické krematórium je k pozostalým ústretovejšie. Ak to priestorové podmienky dovoľujú, uskladňujú urny aj tri roky.
V prípade, že si urnu po roku nikto nepreberá, podľa spomínaného zákona sa môže jej obsah vyprázdniť na rozptylovej lúke.
„Keďže v Košiciach sa rozptylová lúka využíva na vysypanie popola na želanie zosnulého, prípadne pozostalých, popol z tri roky neprevzatých urien vyprázdňujeme do správou pohrebiska určeného hrobu,“ vysvetľuje Kačmáry.
Tento hrob bol zriadený v roku 1996 a doteraz v ňom skončil popol približne 200 nebožtíkov. Obrad vyprázdnenia neprevzatých urien sa vykonáva raz ročne, naposledy to bolo v marci 2011.
Maximum bolo osem rokov
„Stáva sa, že pozostalí si prídu pre urnu až vtedy, keď sa jej obsah zmiešal s popolom iných nebožtíkov. Vysvetlíme im, že v zmysle Zákona o pohrebníctve bol popol ich príbuzného vysypaný do spomínaného hrobu,“ vraví Kačmáry.
Najdlhšie, než pozostalí prišli pre urnu, bolo asi 8 rokov. Samozrejme, popol bol už rozsypaný.
„Naposledy sa to stalo asi pred piatimi rokmi, keď svojho otca hľadal jeden Rumun. Zrejme podľa ich zvykov umiestnil k hrobu z dreva vyrezávaný totem,“ dodal na záver Kačmáry.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
