Rómovia trpia civilizačnými ochoreniami častejšie, ukázal prieskum. Pre väčšinu to ako dôvod na obmedzovanie nestačí, myslí si antropológ, ktorý s nimi žil jeden rok.
KOŠICE. Obezita, nadmerné fajčenie, s nimi spojené riziko vzniku srdcovo-cievnych ochorení a hepatitída typu B sú najčastejšie neduhy Rómov z Košického kraja.
Vyplynulo to z prieskumu HepaMeta Univerzity P. J. Šafárika spred dvoch rokov. Testovanie u všeobecných praktických lekárov podstúpilo vyše 450 Rómov a približne 400 Nerómov vo veku od 18 do 55 rokov.
Fajčia dvaja z troch
Porovnanie s väčšinou obyvateľstva v regióne ukázalo, že každý tretí obyvateľ rómskej osady má nadváhu. Obéznych mužov a žien z majoritnej populácie je 11 až 16 percent.
Cigaretu si pravidelne zapália dvaja z troch obyvateľov rómskej osady. „Šanca, že respondent je fajčiarom bola 3 až 4,5-krát vyššia v populácii žijúcej v rómskej osade v porovnaní s majoritnou populáciou,“ konštatuje sa vo výsledkoch prieskumu.
Päťkrát vyššia šanca žltačky
Rómovia v Košickom kraji sa tiež vyznačujú nízkou hladinou HDL cholesterolu v krvi, teda dobrého cholesterolu. Znamená to, že v ich tepnách sa tuk ukladá rýchlejšie.
Nízke hodnoty dobrého cholesterolu boli namerané v troch štvrtinách mužov a dvoch tretinách žien z rómskych osád. U Nerómov má nízku hladinu HDL cholesterolu 40 percent mužov a 20 percent žien.
Keďže Rómovia viac fajčia, majú nadváhu a v tepnách sa im častejšie ukladá tuk, riziko srdcovo-cievnych ochorení je u nich vyššie. V rómskych osadách je tiež päťkrát vyššia šanca na výskyt hepatitídy typu B.
Ľudom zúčastneným v projekte boli odobrané vzorky krvi, moču, odmeraný krvný tlak, výška, váha, mali popísať ich životný štýl a zdravotné ťažkosti.
Počúvajú do určitej miery
Postoj Rómov k zdraviu, ochotu podrobiť sa lekárskym inštrukciám, hygienické návyky a ďalšie oblasti ich života skúmal trinásť mesiacov vo vytypovanej rómskej osade slovenský antropológ Andrej Belák, doktorand Karlovej univerzity.
Aby dokázal čo najvernejšie zachytiť správanie sa Rómov a otvorene sa s nimi rozprávať, začlenil sa do jednej z rodín v stredoslovenskom okrese Krupina, žil s nimi, naučil sa ich jazyk.
Podľa Beláka Rómovia lekárom dôverujú. Pri bežných chorobách, ako je napríklad angína, dodržiavajú ich odporúčania.
„Ak však majú vážnejšie ochorenie, napríklad chronické, terapeutické postupy typicky nedodržiavajú. Odôvodňovali to tým, že by šlo o konanie v rozpore s predstavami o dobrom rómskom živote. Odmietali napríklad hospitalizáciu alebo dlhodobú liečbu, pretože na rozdiel od gádžov im nestálo za to pre chronické prolémy tak obmedzovať svoj každodenný život.“
Prieskum na východe
Pre mnohých možno prekvapivé inormácie výskumník priniesol i o oblasti sexuality. Miestni Rómovia začínali so sexuálnym životom približne v rovnakom období ako „gádžovia“. Rozdiel bol skôr v tom, že si zároveň – teda v podstatne mladšom veku – zakladali rodiny.
Doktorand sa najbližšie chystá zmapovať na východe Slovenska postoje lekárov k Rómom a ich odborné problémy z praxe.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
