Ministerstvo vyhralo spor s michalovskou exekútorkou, lebo jej nárok bol premlčaný. Sudca tiež podal žalobu neskoro, ale odškodné dostal.
KOŠICE. Invektívy, posmešky a nepríjemné otázky od kolegov– právnikov, známych, priateľov a príbuzných, odcudzenie verejnosti, vulgárne anonymné listy, škandalizovanie médiami, nálepka podvodníka, totálne zničená reputácia v spoločnosti, v pracovnej sfére strata klientov, prepustenie zamestnancov a finančné problémy.
Takto opisovala na súde exekútorka Lucia Žúžová z Michaloviec utrpenie, ktoré jej mal spôsobiť štát trestným a disciplinárnym stíhaním, zverejnením jej prípadu a pozastavením výkonu exekútorského úradu.
Exekúcia za milióny
Polícia ju obvinila v roku 2004, že zneužila právomoc, keď pri vymáhaní náhrady pre obeť dopravnej nehody vo výške 30 miliónov korún od poisťovne, podala na súd niekoľko totožných žiadostí o výkon exekúcie. Stíhaná bola spolu so sudcom Jozefom Soročinom.
V roku 2005 sudcu Špeciálny súd oslobodil. Pri exekútorke skonštatoval, že nejde o trestný čin, ale skutok by mohol byť disciplinárnym previnením. Disciplinárna komisia exekútorskej komory v roku 2007 rozhodla, že sa ho nedopustila.
Exekútorka podala na ministerstvo spravodlivosti žalobu na ochranu osobnosti. Žiadala 165–tisíc eur ako náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú jej spôsobilo „nespravodlivé trestné a disciplinárne stíhanie“ a výroky vtedajšieho ministra spravodlivosti Daniela Lipšica (KDH, teraz NOVA) na tlačovom brífingu o jej postupe.
Ministerstvo: Premlčané
Ministerstvo spravodlivosti pod vedením Lucie Žitňanskej (SDKÚ) sa bránilo, že nárok exekútorky na peňažnú satisfakciu za zásah do jej osobnosti sa stal premlčaný po troch rokoch, čo je doba, za ktorú sa podľa zákona premlčujú majetkové práva.
Vychádzalo z toho, že Lipšic médiá informoval v roku 2004, exekútorke bola činnosť úradu obnovená v januári 2007 a žalobu dala v júli 2010.
Postoj rezort po nástupe Tomáša Boreca za Smer nezmenil. Okresný súd Košice I námietke premlčania vyhovel a žalobu exekútorky zamietol. Odmietol jej argument, že brániť sa mohla až po skončení trestného, a následne disciplinárneho konania v októbri 2007.
Za Harabina sa nebránili
Štát žaloval aj sudca Soročina. Na rozdiel od Žúžovej bol úspešný. Okresný súd v Trebišove mu v roku 2009 priznal dva milióny korún. Uznal, že exminister informovaním o poistnej kauze porušil sudcovu prezumpciu neviny a zasiahol do jeho osobnostných práv.
Voči Soročinovej žalobe rezort spravodlivosti, ktorý vtedy viedol Štefan Harabin (HZDS), nevzniesol námietku premlčania ani iné výhrady.
Žúžová sa domáhala, aby súd v jej konaní rozhodol rovnako ako v Soročinovom. To, že jej ministerstvo námietkou premlčania odopiera nárok na odškodnenie, ktorý sudcovi uznalo, označila za diskriminačné a nespravodlivé.
Advokátka: Sudcu zvýhodnili
„Nie je zrejmé, akým titulom bol jeden účastník konania postupom štátu zvýhodnený a v rovnakej veci je žalobkyňa znevýhodnená. Žiada, aby bola zachovaná Ústavou SR garantovaná rovnosť medzi ňou a žalobcom v poukazovanej veci,“ tvrdila advokátka exekútorky Adriana Krajníková.
Košický súd na to reagoval tým, že prípady nie sú rovnaké práve pre odlišný postoj ministerstva a bol povinný sa s námietkou premlčania vysporiadať. Okrem toho upozornil, že trestné alebo disciplinárne konanie, aj keď nekončí uznaním viny, pokiaľ je vedené v medziach zákona, neznamená automaticky neoprávnený zásah do práv na ochranu osobnosti a vznik nároku na odškodnenie.
„Oprávnenosť trestného či disciplinárneho stíhania nemožno hodnotiť konečným výsledkom konania,“ napísala sudkyňa Lenka Protznerová v rozsudku.
Žúžová sa proti nemu odvolala, krajský súd ho však koncom mája ako správny a zákonný potvrdil.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
