V hlavnom meste Fínska však máte pocit, že sa to vaše „dejavú“ odohráva v kapitalistickom filme.
Je streda, deň rybieho trhu, vedľa predajcov rýb v prístave kotví obrovská biela loď. Silne mi pripomenula Leninovu Auroru, ktorú sme ako školáci kreslili na výkresy do súťaže „Sovietsky zväz očami detí“. Napriek značnej vzdialenosti Slovenska od Fínska sa táto severská krajina vo viacerých črtách podobá Slovensku. Okrem iného aj v tom, že športom číslo jeden je tam ako aj u nás hokej. Medzi oboma krajinami je však jeden obrovský rozdiel: množstvo konzumácie alkoholu.
Reštaurácie sú pridrahé
„Hei“, zdraví prichádzajúcich fínska čašníčka v českej krčme „Vltava“. Pozdrav znie ako východniarske „hej“, znamená však „ahoj“. Pri pulte stojí čapovací pult so šiestimi druhmi českého piva, medzi známymi značkami tróni aj málo známe české pivo „Holba“. „Ľudia sem prichádzajú hlavne kvôli pivu,“ hovorí čašníčka pri pulte a ja pozerám na ceny. Najlacnejšie malé pivo tam stojí viac ako päť eur. Vysoké ceny alkoholu vo Fínsku majú zabrániť ich zvýšenej konzumácii. Ľudia sa k alkoholu utiekajú hlavne počas zimných dní, kde svetlá časť dňa trvá oveľa kratšie ako v lete.
Lokál „Vltava“ je niečo medzi krčmou a reštauráciou. Zákazníci si tam chodia jedlo vychutnávať. Dvadsaťpäťročný Tommi a jeho kamarát Tokka tam prišli na pracovný obed. „Stravovať sa v reštaurácii je vo Fínsku veľmi drahé, skoro nik tam nechodí len tak jesť,“ vysvetľuje Tommi. „Za cenu, ktorú zaplatíš tu v reštaurácii, môžeš doma jesť celý týždeň,“ vtipkuje Tokka. „My si dnes dáme hovädzinu v krémovej omáčke a samozrejme dobré české pivo,“ konštatujú mladí Fíni, ktorí o českých klasikoch Kunderovi a Havlovi, mená ktorých nesú jednotlivé podlažia reštaurácie, nemajú ani šajnu.
Učitelia v škôlkach sú špičkoví pedagógovia
Fínsko sa dnes môže pýšiť jedným z najefektívnejších systémov školstva v celej Európe. V testovaní žiakov v rámci medzinárodnej štúdie PISA sa Fínsko umiestnilo na popredných miestach. Silné stránky školákov sú hlavne v čítaní s porozumením a v prírodných vedách. Tréning mladých Fínov začína už v materskej škole.
„V posledných rokoch sa u nás bazíruje na tom, aby materské školy mali učiteľov s vysokoškolským vzdelaním,“ hovorí Nina Sajaniemi, pedagogička na Katedre výchovných vied univerzity v Helsinkách.
„Budúci učitelia materských škôl sa tu okrem iného učia, ako pracuje ľudský mozog. Pritom vychádzame z najnovších výskumných poznatkov o fungovaní mozgu a o zvládaní stresových situácií,“ ozrejmuje Sajaniemi. Na miesto v materskej škole pre svoje dieťa má každý Fín zo zákona nárok.
Včasná integrácia cudzincov do materskej školy prispieva k tomu, že prisťahovalci majú menej problémov v škole, ako keby do nej išli bez predškolskej prípravy. V Helsinkách existujú dokonca materské školy otvorené 24 hodín denne, kam môže rodič priniesť dieťa kedykoľvek počas dňa.
Sťahujú sa tam aj Rusi
Dobre prepracovaný sociálny systém láka do Fínska viacero ľudí z krajín tretieho sveta. Niektorí prisťahovalci prichádzajú aj z Ruska, keďže obidve severské krajiny majú čiastočne spoločnú históriu. Fínsko bolo začiatkom 19. storočia pod ruským cárom. Oslobodilo sa až po veľkej októbrovej revolúcii, keď Lenin 15. novembra 1917 uznal právo na sebaurčenie Fínov vrátane práva na úplné odtrhnutie od Ruska. O tri týždne neskôr vyhlásil Fínsky ríšsky snem nezávislosť Fínska.
Pre život vo Fínsku sa rozhodli aj mladí Rusi Elizaveta Blomfelt a Sergej Šajkulin. Pravidelne sa stretávajú vo vychýrenej kaviarni „Kappeli“ na vychytenom bulvári Eteläesplanadi. „Chodíme sem, lebo je tu krásny výhľad na prístav,“ prezrádzajú novopečení Helsinčania. Pod krištáľovými lustrami kaviarne z roku 1867 klebetia po rusky, vychutnávajú si dobrú kávu a miestne cukrárske špeciality.
„V Helsinkách žijem už desať rokov, vydala som sa tu a pracujem ako asistentka v developerskej firme, ktorá stavia kancelárske priestory v St. Petersburgu,“ prezrádza útla 36-ročná blondína.
Jej kamarát Sergej má ešte zaujímavejšie povolanie. „Založil som si tu kozmetický salón na trvalú onduláciu mihalníc,“ prezrádza 28-ročný rodák z Irkutska. Šajkulin v Rusku vyštudoval operný spev, práca v kozmetickej brandži sa mu však vypláca viac. „Moje zákazníčky tvoria hlavne ženy z Fínska,“ priznáva hrdo mladý Rus a z okna pozerá na krásnu pravoslávnu cirkev na kopci nad prístavom.
Moderná architektúra ladí s históriou
Nespornou devízou Helsínk je architektúra, predovšetkým harmonické prepojenie starých stavieb so stavbami súčasných fínskych architektov. Helsinki boli v roku 2012 Svetovým mestom dizajnu (World Design Capital 2012). Architektúra je veľmi dôležitou súčasťou fínskej identity. Mesto pôsobí ako celok, každá novonavrhnutá budova sa prispôsobuje centru mesta a jeho rázu – aj tie najmodernejšie budovy sú citlivo vsadené do krajiny.
Málokto by predpokladal, že práve neďaleko stanice, pár metrov od nákupného strediska menšieho od košického Auparku, nájdete oázu pokoja a rozjímania. Kaplnku spoznáte aj podľa toho, že pred ňou stojí predavačka fínskej verzie nášho časopisu pre bezdomovcov „Nota bene“. Drevená oblá protestantská kaplnka má zvonku tvar pololode. Jednoduché drevené riešenie nájde rozjímajúci návštevník aj vnútri novučičkej stavby: jednoduché lavice, drevenú kazateľňu s krížom a pri stene „filcové kamene“ na sedenie. Kaplnka je symbolom novodobého fínskeho dizajnu.
„Fínski architekti a umelci uprednostňujú prírodné materiály, ich stavby majú jasné línie, diela a budovy by mali byť hlavne funkčné,“ hovorí Aila Svenskberg z Múzea dizajnu v Helsinkách. Rukami ukazuje na drevené stoličky zo začiatku minulého storočia, na sklenené predmety vo tvare kajaka a na gobelíny z prírodných materiálov v múzeu.
„V posledných rokoch zaznamenávame u umelcov trend recyklovaných materiálov,“ konštatuje Svenskberg a jej pohľad skĺzne na modrú tašku vo vitríne múzea, vyrobenú z recyklovanej kože.
Fíni sú zaťažení na životné prostredie.
Dokonca aj hotelové čipové karty sú vo Fínsku vyhotovené z dreva, ťažko určiť, ako je tam vtesnané čipové zariadenie. Odpadkové koše v hotelovej izbe majú tri priehradky, jednu na papier, druhú na plasty a tretiu podľa všetkého na organický odpad. Ďalšia rarita Fínska je malá sprcha hneď vedľa splachovacej skrinky toalety – akási náhrada bidetového zariadenia. Fíni recyklujú plastové fľaše, za každú zaplatíte 40 centov naviac a pri vrátení do obchodu vám peniaze vrátia.
Sú zaťažení na životné prostredie, navonok sa však prejavujú ležérne. Hlavne muži chodia bežne bez kravaty, na obchodné rokovania idú s rozopnutou košeľou, pod ktorou často skrývajú tričko.
Autor: Daniela Švigárová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
