A je to aj vidieť, okrem úspechov v rôznych závažných a mediálne sledovaných kauzách je Vanko perfektným spíkrom pre novinárov.
Dokáže totiž stručne, jasne a najmä zrozumiteľne vystihnúť pointu prípadu, nebojí sa kamier a diktafónov, a k tomu má aj zmysel pre humor, čo vyvracia klišé o právnikoch - suchároch.
A je až na neuverenie, že tento energický chlapík v týchto dňoch oslávil, ako sám s úsmevom vraví, desiate výročie svojej päťdesiatky.
Výber školy bol jednoduchý, keďže v dejepise bol ako ryba vo vode a technické predmety mu nevoňali, voľba práva bola logickým vyústením.
Už ako 31-ročný bol námestníkom vtedajšieho mestského prokurátora. „Trestná činnosť sa vždy páchala a bude páchať. Smejem sa, že špekulácia bola za socializmu trestným činom, dnes je ten, kto vie špekulovať, šikovným a bohatým podnikateľom.“
Kým prokurátor je vlastne štátnym žalobcom na základe výsledkov policajného vyšetrovania, advokát je ten, kto má obvineného, obrazne povedané, vysekať z problémov.
A podstatným rozdielom je aj fakt, že prokurátor príde do práce a všetko potrebné, vrátane kancelárie, platu, telefónu, mu zabezpečí štát, kým advokát si musí na seba zarobiť.
Životný zlom ho posunul dopredu
Na prokuratúre pracoval Ivan Vanko dlhých 27 rokov, kým prišiel životný zlom a poznanie zvnútra, že stačilo, teraz chce skúsiť niečo iné, pracovať na sebe a zdokonaliť sa aj v netrestnom práve.
„Odchod do advokácie neľutujem, našiel som skvelý tím, veľa som sa naučil, práca ma teší. Aj keď je to náročnejšie, beriem to ako výzvu byť dobre pripravený a urobiť pre klienta to najlepšie, čo sa dá. Ale pozor, toho, koho zastupujem, si vyberám a neznášam klamstvá,“ hovorí advokát Vanko.
Hoci by sa mohlo zdať, že jeho život je ako cestička vydláždená úspechmi, prešiel si ťažkými obdobiami v pracovnej i súkromnej sfére. Zabojoval, vzchopil sa, prijal prekážky ako výzvu a zmeny ho posunuli ďalej.
„Keď sa ma niekto opýta, ako sa mám, odpovedám: Robím všetko pre to, aby som sa mal lepšie a zatiaľ sa mi to darí,“usmieva sa oslávenec, ktorý je šťastný, že môže pracovať v odbore, ktorý ho baví, neustále sa vzdelávať, získavať nové skúsenosti.
„Práca však nie je nad rodinou. Rodinné šťastie si veľmi vážim a všetok voľný čas trávim s manželkou a deťmi. Prvé manželstvo sa mi nevydarilo, tak som šťastný, že som so svojimi dvoma dcérami stretol moju súčasnú manželku, ktorá mala tiež dve dcérky a do rodiny nám pribudol neskôr aj spoločný syn.“
Život ho naučil, že problémy netreba ignorovať, ani ich odsúvať na neskôr, ale riešiť ich hneď, ako vzniknú, aby nenadobudli hrozivé rozmery.
„Ľudia by sa mali rozprávať a počúvať, hľadať riešenie problému, hneď, ako vznikne. Aspoň sa o to pokúsiť.“
Advokát je už aj pyšným dedkom, ktorý má dvoch vnukov.
Na svoju oveľa mladšiu manželku nedá dopustiť, chváli ju nielen za odvahu, že si ho s dvoma deťmi vzala, ale aj preto, ako jeho život zmenila na šťastie. Dobre si rozumejú, majú spoločné záľuby.
„Ešte aj výborne varí, takže ja sa k sporáku už ani nedostanem.“ Čerstvý šesťdesiatnik je vďačným stravníkom, chutí mu všetko, no základom je cesnak - veľa cesnaku. Ten doslova miluje.
Miluje Tatry, chystá sa na Sicíliu
S manžekou majú radi výlety, cestovanie, more i hory. Ako turisti prechodili Tatry krížom–krážom a nevedia sa ich prejesť.
„To som vštepil aj svojim deťom - lásku k horám a prírode, aspoň dvakrát do roka sa tam vyberieme.“
Na dovolenky nikdy nejdú na to isté miesto, oddychovali už v Turecku, Grécku, prešli Chorvátsko i Bulharsko, k splneniu cestovateľského sna mu chýba Sicília a Sinajský polostrov, ktorý ho láka aj preto, že na tak malom území vznikli tri najvplyvnejšie svetové náboženstvá. Kedysi hrával futbal, dnes si rád zahrá tenis.
Špeciálne sny o super „fáre“ ako chlap nemá, no prednosť majú „esúvečka“.
„Je rozdiel do auta sadať a nasadať. Do mojej Hondy CRW nasadám a to je pre mňa veľmi komfortný pocit. Som spokojný, ale určite by som si vedel od zlatej rybky vypýtať podobný typ od Volva, to by sa mi páčilo,“ smeje sa.
O šatník sa stará sám, má rád farby a kvalitu
Advokát Vanko býva s rodinou v paneláku, kde si na jednom poschodí spojil dva byty tak, aby každý mal svoje súkromie.
„Dom ma neláka, majetky znamenajú starosti a neustále sa staranie. Ja namiesto kosenia a prác okolo domu cez víkend zamknem byt a vyberám sa s rodinou do prírody na výlet. Nechcem byť zviazaný povinnosťami.“
Prezrádza, že parkrát do roka sa vyberie na pánsku jazdu po obchodoch a dokáže minúť aj pekný balík peňazí na svoju garderóbu.
„Neriadim sa vekom, mám rád farby, kvalitu a modernosť. Dokážem sa sám zladiť, vybrať si, mám aj obľúbené obchody, kde chodím rád nakupovať.“
Optimizmus zdedil po rodičoch
Ľudia ho majú radi pre nezlomný optimizmus, ktorý zrejme podedil po svojom otcovi.
„Chodím ho cez víkend oholiť a vždy obdivujem jeho entuziazmus do života. Otec má aj v deväťdesiatke úsmev na tvári a teší sa z každého dňa. Azda aj preto, že má pri sebe mamku, ktorá má po osemdesiatke a dobre sa o neho stará. Z takých ľudí by sme si mali brať príklad, snažiť sa život si vychutnať, zlepšiť to, čo nás trápi, robiť to, čo nás baví s láskou a pokorou a mať chuť neustále na sebe pracovať. Potom sa budeme mať dobre,“ uzavrel náš rozhovor oslávenec a Košičan každým cólom, ktorý svoj život upísal paragrafom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
