KOŠICE. O žalobe na ochranu osobnosti, ktorú podal sudca Krajského súdu v Košiciach Juraj Sopoliga, nechcel rozhodovať nikto zo sudcov príslušného okresného súdu.
Sopoliga v roku 2010 zažaloval poslanca Národnej rady Daniela Lipšica (vtedy KDH, dnes Nova) za jeho výroky, že diskriminačné žaloby, ktoré podávajú sudcovia na štát, lebo nezarábali toľko ako sudcovia špeciálneho súdu, sú „nezákonné a nemorálne“ a podávajú ich „chamtiví a závistliví sudcovia“.
Sudca žiada, aby súd rozhodol, že týmito tvrdeniami bolo zasiahnuté do jeho cti a dôstojnosti a priznal mu za to finančnú satisfakciu desaťtisíc eur.
Sudkyňa sa sama namietala
Žalobu dostal podľa miesta bydliska žalobcu Okresný súd Košice–okolie. Sudkyňa Ľubica Adamčíková, ktorej bola vec pridelená, predsedovi súdu oznámila, že Sopoligu „osobne pozná“ a preto sa cíti zaujatá. Podobne sa vyjadrili aj ostatní sudcovia súdu.
Krajský súd v Košiciach ako nadriadený súd posudzoval, či vzťah sudcov k účastníkovi sporu spochybňuje ich nezaujatosť, čo by bolo podľa zákona dôvodom na ich vylúčenie z konania.
Dospel k záveru, že o žalobe Sopoligu nesmú rozhodovať len dvaja okresní sudcovia, ktorí priznali, že sú s ním „v priateľskom vzťahu“. Ostatných štrnásť sudcov, vrátane Adamčíkovej, z konania nevylúčil s tým, že pri nich nehrozí, že by kolegovi nadŕžali.
„Subjektívnu zaujatosť vyvodzovali z toho, že navrhovateľa osobne poznajú. Takto deklarovaný vzťah nesvedčí o existencii blízkeho vzťahu... Vzťahy, ktoré neprekračujú bežný a pracovný a kolegiálny rámec a spočívajú iba v tom, že sa sudcovia poznajú, nemajú samy osebe povahu dôvodov vylučujúcich sudcu z veci,“ zdôvodnil krajský súd.
Prevzal pritom argumenty Najvyššieho súdu, ktorý najprv musel rozhodnúť, či košickí krajskí sudcovia vôbec môžu nestranne hodnotiť zaujatosť alebo nezaujatosť okresných sudcov v Sopoligovom prípade.
Najvyšší súd tiež rozdelil sudcov, ktorí so Sopoligom pracujú na krajskom súde, na dve skupiny, podľa toho, či majú kolegiálny vzťah alebo sú s ním aj priatelia.
Tieň pochybnosti nestačí
„Objektívnu nestrannosť nemožno chápať, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo i len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje. Spoločenské vzťahy sú vzťahy vzájomného kontaktu a interakcie, preto pochybnosť o nezaujatosti sudcu môže nastať iba, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k účastníkom dosahuje takú intenzitu, že nebude môcť rozhodovať nezávisle,“ píše sa v rozhodnutí.
Lipšic žiadal, aby vec bola pridelená súdu mimo obvodu košického krajského súdu.
„Skutočnosť, že žalobu pojednáva súd v Košiciach, kde je navrhovateľ dlhoročným súdnym funkcionárom, je vážnym spochybnením nestrannosti súdu,“ povedal.
Sopoliga bol takmer deväť rokov podpredsedom krajského súdu, od roku 2005 je predsedom jeho sudcovskej rady.
V čase, keď podal žalobu, bol členom Súdnej rady. V súčasnosti je na stáži na ministerstve spravodlivosti.
Sopoliga podal antidiskriminačnú žalobu pre rozdielne platy špeciálnych sudcov ešte v roku 2007. Ujmu, ktorá mu podľa neho vznikla, pôvodne ocenil na 125–tisíc eur, neskôr sumu znížil.
Pri posudzovaní nestrannosti okresných sudcov v Sopoligovom prípade krajský súd neriešil, či si sami podali diskriminačnú žalobu. Podľa údajov z roku 2011 tak urobilo osemnásť sudcov Okresného súdu Košice–okolie.
Adamčíková odkázala, že informáciu, či patrí medzi nich, poskytne cez hovorkyňu súdu.
Spor sudcu s poslancom bude najbližšie pojednávať v októbri.
Autor: rok
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
