Do roboty chodí pred siedmou, hasí zbytočne zažaté svetlo na chodbách magistrátu. Skoro 30 rokov býva pod jednou strechou so svokrou, dal by jej za to medailu. Tak si žije viceprimátor Ján Jakubov.
KOŠICE. Na perlovú svadbu - 30 rokov manželstva – si nedávno vínkom pripil v rámci domácej romantiky viceprimátor Košíc Ján Jakubov (55) s o rok mladšou lekárkou Janou.
„Poznáme sa ešte zo základnej školy, obaja sme recitovali. Potom sme študovali na Gymnáziu Šrobárova, ale vtedy som sa ešte venoval hlavne športu a záľubám. Vážnejšie pokukovať po dievčatách som začal až ako vysokoškolák na Stavebnej fakulte TU. Jana študovala na Lekárskej fakulte UPJŠ, no udržiavali sme kontakty. Päť rokov sme randili a po škole sme sa vzali,“ spomína otec dvoch detí, pomenovaných po rodičoch, Jána (29) a Jany (23).
Syn vyštudoval v Birminghame medzinárodné vzťahy, robí v Bruseli na komunikačnom oddelení europarlamentu. Dcéra skončila právo a ide na stáž do Luxemburgu na Európsky súdny dvor.
Vnučka musí byť kočka
Jakubov sa teší z prvej vnučky - synovej dcérky Diany. Narodila sa v apríli 2012, deň pred jeho vymenovaním za námestníka.
„Väčšiu radosť som mal vtedy z vnučky, haha. Rodina bola u mňa vždy na prvom mieste.“
Vraví, že držať vnučku je úžasný pocit.
„Ako rodič som bol prísnejší, deti som sa viac snažil vychovávať. S vnučkou sa už viac hrám, vychutnávam si,
keď sme spolu, a rozmaznávam ju, no len trochu, aby mi to syn a nevesta nevyčítali (úsmev).“
Viceprimátor míňa najviac peňazí práve na vnučku: „Manželka jej kupuje skôr hračky, ja, pragmaticky, oblečenie - sukničky, šatôčky, tričká, vždy nejakú drobnosť, aby bola kočka.“
Do práce chodí medzi prvými
Jakubov je rodený Košičan z Mlynskej ulice, začínal v Stavoprojekte, potom šéfoval odborom územného plánu, architektúry, dopravy a výstavby na národných výboroch. Od revolúcie podniká ako projektant, bol i generálnym riaditeľom sekcie ministerstva výstavby a verejných prác. Od roku 2002 je poslancom mestskej časti Západ, od roku 2010 aj poslancom mesta.
Ako námestník primátora Richarda Rašiho v roku, keď sú Košice Európskym hlavným mestom kultúry, je enormne vyťažený a pracovné povinnosti má aj takmer každý víkend.
„Väčšinou chodím do práce ráno už medzi pol a trištvrte na sedem, keď ešte nezvonia telefóny a viem si v pokoji prejsť agendu. Neraz končím i o šiestej – siedmej večer. Som trochu workoholik, ale celý život robím to, čo ma baví. Manželka si za 30 rokov už zvykla.“
Obdivuje tenisových elegánov
Prezradil, že v práci vie aj pokričať a rozčúliť sa, no preferuje citlivý prístup k podriadeným. O povahe Jakubova podľa vlastných slov asi čosi vypovedá aj to, akých tenistov obdivuje:
„Predtým Peta Samprasa, teraz Rogera Federera. Imponovalo mi ich vystupovanie na kurte, šmrnc, elegancia, serióznosť, úprimnosť. Nikdy neboli agresívni, vulgárni. Aj keď sem-tam vybuchli, sú to takí féroví tenisoví džentlmeni a možno by som sa v nich aspoň trochu aj sám rád videl (úsmev).“
Priznáva však, že hoci v práci sa snaží byť diplomatom a radšej si zahryzne do jazyka, doma potom po pracovnom vypätí niekedy povie aj niečo, za čo sa najbližším musí ospravedlňovať.
Nefajčí a hoci je vinár, s alkoholom to vraj nepreháňa. Považuje sa za milovníka poriadku, aj vďaka absolvovaniu povinnej vojenskej služby.
„Niežeby som mal ‚komínky', ale mám svoj štýl uloženia vecí a ak mi doň niekto zasiahne a potom neviem niečo nájsť, som nervózny.“
Chodí do divadla na opery
Ako mladý veľa športoval, najvážnejšie sa venoval hádzanej aj volejbalu. Rekreačne beháva, bicykluje i lyžuje. Obľúbený tenis musel obmedziť po operácii chrbta v roku 2006.
Jeho celoživotnou láskou je i literatúra.
„Ako školák som prelúskal všetko, edíciu Stopy, mayovky. Čítam aj klasickú beletriu, napríklad Henryka Sienkiewicza. Postupne prechádzam na literatúru faktu, rozčítané mám Dejiny Juhoslávie, Balkán je moja srdcová záležitosť.“
Dodnes spomína na legendárne pondelkové slovenské televízne inscenácie, z hercov najviac obdivuje napríklad Emíliu Vášáryovú či Ladislava Chudíka. K jeho hudobným srdcovkám patria Elán, Meky Žbirka, Bee Gees, Beatles, ale aj vážna hudba, chodí do divadla na opery.
Variť vie len kakao či vajíčka
Doma nerád vysáva a neznáša špinavý riad v kuchynskom dreze.
„Len čo nejaký ostane, prvý ho idem umyť.“
Prekáža mu aj plytvanie energiou. „Keď na magistráte svietia prázdne chodby, chodím a hasím svetlá, čo sa vraj už v práci aj roznieslo, že to robím ja, haha.“
Okrem umývania riadu z neho v kuchyni veru veľký osoh nie je.
„Dokážem uvariť len kávu, čaj, kakao či praženicu... Ale manželka je vynikajúca kuchárka, tak sa jej tam snažím nepliesť.“
V stravovaní razí teóriu - jesť všetko, ale zo všetkého len trošku.
„Čo nemusím, je tekvicový prívarok, trvá to už od detstva, lebo ma doň rodičia nútili. Rád mám zeleninu, cestoviny, dobré mäsko, plody mora a ryby. Kostičky mi nevadia, viem sa s tým pohrať.“
Jazdí na Hyundai Sonata, predtým mal audiny.
„Ako mladík som jazdil rýchlo, bláznili sme. Stále nie som pomalý šofér, no ani superrýchly, snažím sa dodržiavať rýchlosť a neriskovať.“
Kamaráti si ho doberali
Býva nad Popradskou ulicou v rodinnom dvojdome so svokrovcami už takmer 30 rokov. Na spoločnom bývaní sa dohodli ešte pred svadbou s manželkinými rodičmi, ktorí vtedy začali stavať. Priznáva, že pre bývanie so svokrou si ho kamaráti doberali a za toľko rokov je to vraj už aj na nejaký metál...
„Ale potom si takú istú medailu zaslúžia aj svokrovci, lebo iste ani pre nich to nebolo vždy ľahké. Veľmi nám pomohli, vychádzame spolu dobre, všetci sa snažíme byť tolerantní.“
Na letnú dovolenku sa chystá do obľúbeného Chorvátska aj so synovou rodinou s vnučkou.
So svojou i synovou rodinkou. Jakubovovci - tri Jany, dvaja Jánovia, jedna Diana. 
S dcérou Jankou. Po promóciách na právnickej fakulte.
Foto: archív
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
