Emma Mosser z USA, Bruna Meyrelles de Melo z Brazílie a Luis Samuel Perez Curmona z Mexika. Pre našinca exotické mená zo vzdialených krajín, títo ľudia však študovali na Gymnáziu na Poštovej ulici.

KOŠICE. Ročné štúdium v rámci výmenného pobytu Rotary im dalo zážitky, ktoré vraj nezabudnú celý život. Zo Slovenska a Košíc zvlášť sú doslova unesení.

Bruna nám povedala, že na Slovensko prišla vlani v auguste. Chcela sem prísť, lebo je tu iná kultúra ako v Brazílii.

Vedela len o Pražskej jari

„Všetko je odlišné. Život, ľudia, prostredie. Poznala som, že existuje nejaké Československo, čo nás učili doma v škole. Keď som prišla, vedela som povedať ďakujem a dobré ráno. Teraz už rozprávam, aj keď lámavo. Poznám slová a naučila som sa aj tie škaredšie,“ priznala sa temperamentná Bruna.

Podobne Louis sa v Mexiku slovenčinu nikdy neučil. Keď sem prišiel, nechápal, akými čudnými slovami to hovoríme. Postupne sa učil a dnes už viac rozumie, ako hovorí.

„Chcel som ísť na Slovensko. V Mexiku mi dávali ponuku, aby som šiel študovať do Brazílie, Talianska alebo na Slovensko. Chcel som ísť do Európy, tak som sa rozhodol pre Košice. Vedel som, že tu uvidím sneh a naučím sa niečo o európskej kultúre,“ vraví a na otázku, či mu nebola zima, odvetil, že nie.

„Obliekal som sa dobre. Prvé dni to bolo dobré, ale až napadol sneh, bola mi veľká zima a musel som sa poriadne obliekať, aby som neochorel.“

Emma z USA rozpráva z trojice slovensky najlepšie. Tiež si mohla vyberať, mala možnosť študovať vo Francúzsku.

„Povedali mi, že pôjdem na Slovensko. Vedela som, že bola Pražská jar, že je Československo, ale nie veľa a nie presne o Košiciach. Keď som sem prišla, šokovali ma autobusy. V Amerike ich máme, ale málo ľudí nimi chodí, každý chce byť v aute. Milujem to, idem o chvíľu domov a keďže nemám vodičák, hodil by sa mi autobus. Ja chcem jeden domov,“ povzdychla si Emma.

Zaujímalo nás, čo ju na Slovensku ešte prekvapilo. „Uff, neviem. Asi nič, mám rada všetko. Nikto nás neobťažoval, všetci boli milí. Košice sú mesto, ktoré je malé aj veľké zároveň. Všetko je blízko.“

Slovenky sú direktívne

Keď prišli prvý deň do školy, učitelia ich predstavili. Na tento deň nezabudnú.

„Učiteľka povedala, toto je Brazílčanka. Hneď všetci jasali. Stali sme sa výborní kamaráti. Prednášala som im o Brazílii, karneval sme neorganizovali. Ešte po anglicky, lebo jazyk sme ešte nevedeli,“ vysvetľuje Bruna.

Louis mal problém, lebo polovica triedy nerozumela anglicky a nevedel sa dohovoriť.

„Nemal som pomaly s kým rozprávať. Dorozumievali sme sa rukami, nohami. Chceli byť kamaráti, učili ma slovensky. Stále komunikujem viac anglicky. Neviem, na čo mi bude slovenčina v Mexiku. Asi na nič. Zrejme skoro zabudnem.“

Frajerku mal, ale nie príliš dlho. Páčia sa mu slovenské ženy.

„Veľmi mám rád vaše dievčatá, sú najlepšie na svete. Môže byť,“ vraví Mexičan. Vravíme mu, nebol si všade, ako vieš?

„Viem. Manželku Slovenku nechcem, len našu. Sú najkrajšie, ale nechcem. Tie však sú direktívne.“

Prvýkrát videli hokej

V testoch neraz napísali, že nerozumejú otázke, z čoho mali profesori „radosť“. Priznávajú, že to bolo ťažké.

„Strašne. Každý deň som chcela používať slovenčinu, nevedela som a smiali sa mi. Teraz je už dobre. Stále veľa nerozumiem. Niekedy to bola aj výhoda, že nerozumiem. Keď prídem domov, v USA má čaká ešte jeden rok na strednej. Na Slovensko sa iste vrátim, neviem, či sa tu vydám, ale mám rada spolužiakov,“ povedala Emma.

Bývali v rôznych rodinách. K dispozícii boli tri, v meste aj na dedine. Všetci traja sa striedali po troch mesiacoch a vymieňali si ich.

„Najprv som bola na dedine. Tam dbajú viac na tradície, príde babka, viac varí slovenské jedlá. V meste je viac príležitostí. Je to podobné ako v Brazílii, tam však máme pláže. A futbal. Môj otec je doň doslova šialený. Kričí, teší sa. Tu som bola len na hokeji. Išli sme tam spolu, videla som ho prvýkrát, nikdy predtým, ani v telke. Veľmi rýchlo korčuľujú, zvláštna hra, ale aj pekní hokejisti,“ priznáva Bruna, Louis dopĺňa, že nestačil sledovať, kde letí puk.

„Učili sme sa aj korčuľovať, padali sme, ale zranenia neboli,“ dodávajú svorne.

Spoločne navštívili aj Bratislavu, Tatry, kde sa učili lyžovať. Nie vždy to išlo, prvýkrát stáli na lyžiach.
A ako by porovnali slovenské školstvo s tým v ich domovine?

„Na Slovensku máte jednu triedu celý rok, v USA každú hodinu inú triedu. Tento systém je lepší,“ povedala Emma.

„V Mexiku je podobný systém, ale vy sa učíte oveľa viac. Je to strašne ťažké, samé písomky. U nás je to ľahučké, netreba sa učiť. Máte lepších učiteľov,“ vyznal sa Louis.

A čo povedia doma rodičom a známym o Slovensku a Košiciach?

„Toto bol najlepší rok môjho života. Ani nemám slov, ako im to vykresliť. To sa nedá. Skvelé. Raz chcem prísť s rodinou do Košíc,“ tvrdí Bruna.

Emma: „Poviem im, že hneď ako som sem prišla, vedela som, že tu by som chcela žiť. Niektorí kamaráti hovoria, že neznášajú Slovensko, pritom ako domáci nikdy nebol v Tatrách. Ako to môže povedať?“

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári