Na východe ľudia nepracujú roky. Ako na exotických ostrovoch

V podiele dlhodobo nezamestnaných na počte ľudí hľadajúcich prácu je východné Slovensko na úrovni Martiniku.

V podiele dlhodobo nezamestnaných na celkovom počte ľudí hľadajúcich prácu je východné Slovensko na úrovni karibského Martiniku. V kontinentálnej časti Európskej únie na tom nie je horšie nik.

KOŠICE. Bez oficiálneho miesta sú tak dlho, že ich zamestnávatelia ďalej odmietajú, lebo si myslia, že nemajú pracovné návyky.

Väčšinou nemajú žiadne alebo len základné vzdelanie a ich životná úroveň je veľmi nízka.

Podľa posledných štatistík je v Košickom a Prešovskom kraji viac ako 95–tisíc dlhodobo nezamestnaných, teda ľudí, ktorí si nevedia nájsť prácu dlhšie ako dvanásť mesiacov.

Z nich je takmer 36–tisíc nezamestnaných dlhšie ako štyri roky.

Nelichotivé prvenstvo v krajoch východného Slovenska patrí okresu Trebišov. Podiel dlhodobo nezamestnaných na celkovom počte ľudí bez práce je tam 67,4–percenta.

Nasledujú okresy Kežmarok (67,1 percenta) a Rožňava (66,2 percenta).

Horšie len na ostrovoch

Pre tieto, ale aj ďalšie lokality sa východ Slovenska dlhodobou nezamestnanosťou radí na prvé miesta aj v rámci celej Európy. Vypláva to z údajov, ktoré zverejňuje Štatistický úrad Európskej únie (Eurostat).

Podľa nich sú v tomto smere na tom horšie už len Guadeloupe, Guyana a Martinik, čo sú francúzske exotické zámorské departementy.

Úrady práce v postihnutých regiónoch sa zhodujú, že hlavným faktorom, prečo si osoby, ktoré majú v evidencii, nevedia aj celé roky zohnať prácu, je ich nedostatočné vzdelanie.

„Viac ako 70 percent dlhodobých uchádzačov o zamestnanie má najvyššie ukončené základné vzdelanie, prípadne nemá dokončený ani tento stupeň. Už aj tak poddimenzovaný trh práce o nich nemá záujem, na druhej strane nemajú záujem o prácu ani uchádzači, pretože nedisponujú pracovnými návykmi,“ povedala Vladimíra Oravcová z kežmarského úradu práce.

Slabé vzdelanie a chýbajúce odborné zručnosti spôsobujú nerovnováhu medzi dopytom zamestnávateľov po pracovnej sile a jej ponukou aj podľa hovorkyne prešovského úradu práce Štefánie Kacianovej.

Pomocné práce neponúkajú

„Vychádzajúc z ponuky voľných miest sú najrizikovejšou skupinou práve občania s nízkou kvalifikáciou v kombinácii s dlhodobou evidenciou,“ dodáva jej kolegyňa Tímea Takáčová z Rožňavy.

Ich slová potvrdzujú údaje pracovného portálu profesia.sk. Podľa nich zamestnávatelia v prvom polroku tohto roka najčastejšie hľadali ľudí na pozície obchodníkov (2036 ponúk), pracovníkov v manažmente (1256) či výroby (605).

Na druhej strane sa vôbec nevyskytovali ponuky miest pomocných pracovníkov vhodné pre uchádzačov tohto typu.

Odborníci upozorňujú, že jedným z najvážnejších následkov dlhodobej nezamestnanosti je formovanie špecifickej kategórie obyvateľstva označovanej ako odradené osoby.

Kategória odradených

„Chcú pracovať, ale prácu aktívne nehľadajú, lebo neveria, že ju nájdu. Napriek neaktivite deklarujú, že sú pripravení nastúpiť do plateného zamestnania, ak im bude ponúknuté,“ konštatuje štúdia Inštitútu pre výskum práce a rodiny z roku 2007.

Príkladom je Magdaléna Boldyová z Rožňavy (55). Ako upratovačka naposledy pracovala v minulom režime. Jej rodina žije len z dávok v hmotnej núdzi a tvrdí, že doma hladujú.

„Brala by som hocijakú prácu a aj hocikde, ak by štát ponúkol peniaze na cestu a prežitie prvých dní v cudzom regióne,“ povedala.

Podobne to vidí aj Peter Dujava zo Sabinova. V evidencii je tri roky a pomoc štátu pri hľadaní práce necíti.

“Je veľa inzerátov na prácu vodičov v kamiónovej doprave, preto si chcem urobiť vodičák. Potrebujem tisíc eur. Najprv som mal informácie, že časť preplatí úrad práce, nakoniec musím všetko uhradiť sám,“ hovorí.

V poľnohospodárstve nie

Podľa niektorých štúdií by liekom na dlhodobú nezamestnanosť na východe mohlo byť poľnohospodárstvo.

Tradíciu má napríklad v okrese Trebišov, ktorého územie takmer z dvoch tretín tvorí poľnohospodárska pôda.

Riaditeľ regionálnej Poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Trebišove Ján Krucovčin s tým nesúhlasí.

Pripomína, že živočíšna výroba v tomto regióne už takmer neexistuje.

„V rastlinnej výrobe sa používajú stroje aj v hodnote vyše 200–tisíc eur. Ich obsluhu môžeme prirovnať k práci na počítači, takže je jasné, že to môžu robiť len ľudia vzdelaní a disciplinovaní, nie takí, ktorí prídu do práce, kedy sa im zachce,“ povedal.

Analytik: Verejné zákazky

Mimovládna nezisková organizácia Inštitút zamestnanosti dlhšie navrhuje riešenie v podobe takzvaných inkluzívnych podnikov.

Založiť by ich mohol každý, ak by v nich zamestnal dlhodobo nepracujúcich. Verejné inštitúcie by potom povinne vyhlasovali obstrávania na služby, o ktorých vykonávanie by sa mohli uchádzať len takéto podniky.

„Ide o formu pozitívnej diskriminácie realizovanú nie dotáciami, ale garanciou zákazok. Očakávame desaťtisíce malých verejných obstarávaní ročne, pričom už v prvom roku sa 70 percent objemu zákazok vráti do verejného rozpočtu vo forme daní a odvodov,“ vysvetľuje ma stránke inštitútu Michal Páleník.

Štát odmieta, že by zlyhával

Štátne orgány si nemyslia, že opatrenia proti dlhodobej nezamestnanosti sa na východe míňajú účinkom.

KOŠICE. Ministerstvo práce očakáva, že vývoj dlhodobej nezamestnanosti pozitívne ovplyvnia zmeny, ktoré od mája zaviedla novela zákona o službách zamestnanosti.

Spomína príspevok na zamestnávanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, ktorými sú aj nezamestnaní vedení viac ako rok v evidencii. Po novom má štát prispievať na ich mzdy najvyššou sumou práve v regiónoch, kde je najvyššia nezamestnanosť.

„Do roku 2015 sa predpokladá podpora vytvorenia asi 20–tisíc pracovných miest,“ hovorí Barbora Petrová z tlačového odboru ministerstva.

Dotujú miesta pre mladých

Ústredie práce chváli projekt vytvárania miest pre mladých do 29 rokov spustený koncom minulého roka. Financovaný je z peňazí Európskej únie.

„Úspešne pôsobil aj v spomínanej skupine klientov úradov práce, keďže priemerná dĺžka evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktorí si vďaka nemu našli prácu, bola 11,8 mesiaca,“ predpokladá hovorca Peter Zeman.

Podľa ústredia projekt vytvoril 8124 pracovných miest, z toho na východe 3563.

Najmä aktivačné práce

Oslovené úrady práce sa zhodujú, že pre pomoc roky nepracujúcim robia dosť.
„Umiestňovanie dlhodobo evidovaných na nástroje aktívnych opatrení trhu práce je veľmi intenzívne. V posledných troch rokoch ich bolo na aktivačnú činnosť v obciach zaradených 5697 a po jej výkone sa na trhu práce umiestnilo 427 z nich,“ vysvetľuje Tímea Takáčová z úradu práce v Rožňave.
Podľa jeho údajov boli v uplynulom období na dlhodobo nezamestnaných využívané príspevky pre začínajúcich živnostníkov, príspevky na zamestnávanie znevýhodneného uchádzača, na udržanie zamestnancov s nízkou mzdou či na miesta pri budovaní protipovodňových opatrení.
Ich podiel sa na podporovaných miestach v jednotlivých rokoch pohyboval od 9 do vyše 92 percent.
Isté rezervy nástrojov politiky trhu práce priznáva len úrad v Kežmarku.

„Pri tvorbe a schvaľovaní jej opatrení by bolo treba zohľadniť špecifiká jednotlivých okresov. Nie každý región má potenciál na využitie všetkých nástrojov v praxi,“ odpísali z kancelárie riaditeľa.

rok

Dlhodobá nezamestnanosť na východe. Je najhoršia v celej Európskej únii. Horšie sú na tom iba na exotických ostrovoch v Karibiku patriacich Francúzsku.